V krajine termálnych kúpeľov

PRED viac ako dvetisíc rokmi vybudovali Kelti v okolí niekoľkých minerálnych prameňov osadu a pomenovali ju Ak-Ink, čo znamená „hojnosť vody“. Dnes na mieste tejto osady leží Budapešť, hlavné mesto Maďarska a jedno z najstarších miest Európy. Prví osadníci sa radi občas ponorili do horúcej vody týchto prameňov, aby sa osviežili a pocítili úľavu od bolesti.

V prvom storočí n. l. sa táto oblasť Európy dostala pod nadvládu Rimanov. Rimania osadu zväčšili a vybudovali tam vojenský tábor, ktorý pomenovali Aquincum. Toto pomenovanie pravdepodobne pochádza z keltského slova pre vodu alebo z latinského aqua quinque, čo znamená „päť vôd“. Rimania vybudovali akvadukty, kanalizáciu a verejné i súkromné kúpele. Teda budapeštianske kúpele majú dlhú históriu.

Po páde Rímskej ríše trvalo celé stáročia, kým si kúpele znovu získali obľúbenosť. V 15. storočí spisovatelia vo svojich dielach vychvaľovali termálne kúpele neďaleko hlavného mesta vtedajšieho Uhorska, čo ešte zvyšovalo jeho popularitu. Matej Korvín, ktorý vládol v Uhorsku od roku 1458 do roku 1490, údajne spojil krytým priechodom svoje obľúbené kúpele Rácz s kráľovským palácom. Tak sa mohol do kúpeľov dostať za každého počasia.

V 16. a 17. storočí veľkú časť Uhorska vrátane hlavného mesta okupovali Turci. Vybudovali parné a termálne kúpele, ktoré slúžili na obradné kúpanie moslimov a boli dôležitými centrami spoločenského života Turkov. V nádherných tureckých kúpeľoch krytých kupolou boli bazény, ktoré mali po celom obvode schody. Voda siahala asi po plecia. Okolo bazénov boli vane  a odpočívadlá a raz ich využívali ženy, raz muži. Niektoré z týchto kúpeľov sa využívajú ešte aj dnes.

V roku 1673 sa v jednom cestopise písalo o kúpeľoch v okolí dnešnej Budapešti ako o najlepších v Európe, pretože „je tu hojnosť termálnych prameňov s liečivými účinkami a kúpeľné domy sú veľké a krásne“. V 19. storočí bol do kúpeľnej kultúry vnesený nový prvok, keď sa dostal viac do povedomia fínsky parný kúpeľ, čiže sauna. Časom sa v budapeštianskych kúpeľoch objavili sauny, parné kabíny a bazény so studenou vodou.

Geologické podmienky

Každý deň vyviera asi 70 miliónov litrov vody zo 123 budapeštianskych horúcich prameňov a zo 400 prameňov s horkou vodou. Skade sa všetka tá voda berie? Odpoveď poskytujú geologické podmienky tejto oblasti.

Cez Budapešť preteká Dunaj, ktorý oddeľuje kopce Budy na západe od rovín Pešti na východe. Kedysi dávno túto oblasť pokrývalo more a zanechalo nánosy vápenca a dolomitu. Na tieto horniny sa usádzali vrstvy hliny, slieňu, piesku a uhlia.

Trhliny v zemskom povrchu umožňujú zrážkovej vode preniknúť hlboko do zeme, kde ju zohrejú horúce horniny bohaté na minerálne látky. Horúca voda a para potom pod tlakom vyviera späť na povrch cez trhliny alebo studne.

Tieto geologické podmienky má nielen Budapešť, ale aj ostatné časti Maďarska. Preto sa môžu mnohé oblasti pýšiť vodou bohatou na minerálne látky a krásnymi kúpeľmi, ktorých vody majú údajne liečivé účinky. *

Horúce pramene si vysoko cenia ľudia na celom svete. Biblia sa zmieňuje, že dokonca už za čias patriarchov boli horúce pramene objavené v pustatine Seir medzi Mŕtvym morom a Akabským zálivom. — 1. Mojžišova 36:24.

Ľudia sa majú stále čo učiť o našej planéte. Ako Boh založil zem a vytvoril na nej všetky tie nádherné veci? Keď bohabojní ľudia uvažujú nad takýmito otázkami, vzbudzuje to v nich úžas nad nezmernou múdrosťou Stvoriteľa. — Jób 38:4–6; Rimanom 1:20.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na stranách 24, 25]

Termálne kúpele v hoteli Gellért

[Obrázok na strane 24]

Kúpele Rudas, ktoré vybudovali Turci

[Obrázok na stranách 24, 25]

Kúpele Széchenyi v zime

[Prameň ilustrácií na strane 24]

Všetky fotografie: s láskavým dovolením Turistickej informačnej kancelárie mesta Budapešť