Hudba — Boží dar pre potešenie

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

HUDBA má moc. Dokáže nás upokojiť, vyburcovať i potešiť. Dokáže vyjadriť tak naše radosti, ako aj strasti. Asi neexistuje a ani neexistovala kultúra, v ktorej by nemala miesto. Prihovára sa mysli i srdcu. Áno, hudba je naozaj Boží dar. — 1. Mojžišova 4:21.

Hudba nás sprevádza pravdepodobne už od narodenia. V detstve nám mama možno spievala uspávanky. V období dospievania sa nám azda zapáčila hudba, ktorá nám rozbúšila srdce. A aj v dospelosti mnohí z nás v aute alebo doma po náročnom dni radi počúvajú upokojujúcu hudbu.

Text piesne môže opisovať niektoré stránky kultúry alebo histórie nejakej krajiny. Starovekí Izraeliti si piesňami pripomínali viacero mimoriadnych udalostí. (2. Mojžišova 15:1–21; Sudcovia 5:1–31) Prorok Mojžiš skomponoval pieseň, ktorá izraelskému ľudu pripomínala jeho históriu a odovzdávala výstrahu. (5. Mojžišova 32:1–43) Tieto piesne sa dali nepochybne ľahko zapamätať.

Aj vy sa môžete hudobne vyjadrovať!

Možno si poviete: ‚Ja nie som žiaden hudobník.‘ No zamyslite sa nachvíľu nad svojím hlasom. Keďže tento vrodený hudobný nástroj je taký všestranný, takmer každý sa môže hudobne vyjadrovať, a to aj keď nemá k dispozícii iné hudobné nástroje. Jediné, čo na to treba, je zhlboka sa nadýchnuť a spievať. A netrápte sa, keď vám nebudú všetci tlieskať a nevyhráte nejakú súťaž. Cvičte a pozitívne výsledky sa dostavia samy.

„Hlas je priamo prepojený so sídlom našich najvnútornejších citov a dokáže ich vyjadriť tak ako žiaden iný nástroj,“ písalo sa v španielskom časopise Psychologies. „[Spev] je vzrušujúci,“ hovorí sopranistka Ainhoa Artetová. „Každému, kto by sa rád vyjadril spevom, odporúčam, aby neváhal a spieval spontánne.“

Keďže hudba dokáže mocne pôsobiť na srdce, mali by sme si dávať pri jej výbere pozor. Do krásnej melódie môžu byť napríklad zaobalené ohavné slová, ktoré zľahčujú či dokonca podporujú nenávisť, nemravnosť alebo násilie — čo pre žiadneho zásadového človeka nie je príjemným druhom zábavy. (Efezanom 4:17–19; 5:3, 4) „Nadovšetko, čo treba chrániť,“ hovorí Božie Slovo, „chráň svoje srdce, lebo z neho sú zdroje života.“ ​(Príslovia 4:23) Teda výber hudby nie je nepodstatná záležitosť. *

Dobrá hudba môže liečiť

„K dôvodom, prečo takmer v každej kultúre existuje hudba, [patrí] to, že prispieva k dobrému zdraviu i blahu a udržiava ho,“ píše sa v knihe Principles and Practice of Stress Management (Zvládanie stresu — princípy a prax). Ako uvádza jedno dielo, keď spievame, rezonuje nám celé telo. Pri jemných vibráciách sa uvoľňujú a rozťahujú tkanivá, čo môže zmierňovať bolesť.

Preto niektorí terapeuti radia vystresovaným pacientom, aby počúvali upokojujúcu hudbu, ktorá im okrem iného môže zlepšiť náladu. V niektorých nemocniciach sa dokonca púšťa hudba na jednotke intenzívnej starostlivosti. Dobré výsledky prináša príjemná hudba v prípade predčasne narodených detí a pacientov po operáciách. Podľa  knihy Principles and Practice of Stress Management zo štúdií vidieť, že počúvaním upokojujúcej hudby sa „výrazne znižuje hladina stresových hormónov počas operácie“.

Hudba dokáže ženám pomôcť uvoľniť sa pri pôrode, a tak minimalizovať ich úzkosť. A zubní lekári niekedy púšťajú upokojujúcu hudbu pacientom, aby navodili príjemnú atmosféru a zmiernili ich napätie. Ale hudbou sa dá dosiahnuť ešte viac. Môže nám pomôcť aj v duchovnom ohľade.

‚Piesňou budem Bohu chválorečiť‘

Vedeli ste, že asi desatinu Biblie tvoria piesne? Najvýraznejším príkladom sú Žalmy, Šalamúnova pieseň a Plač Jeremiáša. Väčšina z asi 300 zmienok o speve sa, pochopiteľne, spája s uctievaním Boha. „Jehova je moja sila... a svojou piesňou mu budem chválorečiť,“ napísal izraelský kráľ Dávid, nadaný hudobník a skladateľ. — Žalm 28:7.

Dávid dokonca zorganizoval 4 000 mužov z kmeňa Lévi, aby slúžili ako hudobníci a speváci v Jeruzaleme. Z nich bolo 288 ‚cvičených v piesni Jehovovi, všetci znalci‘. (1. Paralipomenon 23:4, 5; 25:7) Títo speváci nepochybne usilovne cvičili. Hudba mala dokonca takú významnú úlohu v uctievaní Boha, že speváci boli oslobodení od ostatných chrámových povinností, aby sa mohli zamerať na spev. — 1. Paralipomenon 9:33.

V noci pred svojou smrťou Ježiš s apoštolmi spieval Bohu chválospevy, pravdepodobne Žalmy 113 až 118. V Ježišovej dobe sa tieto žalmy, nazývané aj Hallel, spievali počas sviatku Pesach. (Matúš 26:26–30) Toto pomenovanie pochádza zo slova „Hallelujah!“, ktoré sa v týchto žalmoch vyskytuje často a ktoré znamená „Chváľte Jah!“ „Jah“ je skrátená poetická podoba mena Jehova, mena Najvyššieho Boha. — Žalm 83:18.

Spev sa stal súčasťou uctievania aj v kresťanstve. V knihe The History of Music (Dejiny hudby) sa píše: „Spev pri uctievaní, či už na verejnosti, alebo v súkromí, bol pre raných kresťanov samozrejmosťou. Židovskí konvertiti sa naň pozerali ako na pokračovanie toho, na čo boli zvyknutí zo synagóg... Nielenže spievali Žalmy z Hebrejských Písiem... ale nová viera stále tvorila aj nové chválospevy.“ Aj dnes kresťania, Jehovovi svedkovia, radi chvália Jehovu piesňou, a to tak v súkromí, ako aj na svojich zhromaždeniach.

Keďže hudbou dokážeme vyjadriť takmer všetky pocity a keďže má taký silný vplyv na srdce, myseľ a telo, mali by sme si tento „dokonalý dar... zhora“ veľmi vážiť. (Jakub 1:17) Využívajme ho teda čo najviac, no rozumne.

[Poznámka pod čiarou]