Prečo mnohí pociťujú obavy

Situácia na celom svete sa vyvíja tak znepokojujúco, že ľudia sa obávajú budúcnosti. Stále častejšie sa v mestách inštalujú bezpečnostné kamery, ktoré monitorujú obyvateľov. Strach z terorizmu viedol k tomu, že mnohé rušné letiská pripomínajú vojenské tábory. Na internetových stránkach čoraz viac pedofilov a podvodníkov číha na nič netušiacu korisť. A čo sa týka životného prostredia, znečistenie, odlesňovanie, vymieranie druhov a globálne otepľovanie ohrozujú život na našej planéte.

NAŠICH starých rodičov možno ani vo sne nenapadlo, že ľudí na celom svete budú ohrozovať takéto veci. Mnohí sa opodstatnene pýtajú, čo sa to dnes deje a čo ich a ich deti čaká v budúcnosti. Dospeje to až do takého štádia, že sa ľudia budú báť cestovať autobusom, vlakom alebo lietadlom? A budú si môcť vôbec nasledujúce generácie dovoliť dobrú zdravotnú starostlivosť, kvalitné potraviny a dostatok palív, keď dnes tak prudko rastú ceny a neustále ubúda prírodných zdrojov?

„Budúcnosť vyzerá veľmi, veľmi pochmúrne,“ povedal kanadský minister zdravotníctva o náraste výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Na poplach sa bije aj v súvislosti s potravinami a palivom. Prečo? Niektoré krajiny sa snažia byť čo najmenej závislé od fosílnych palív, a preto investujú veľa prostriedkov do vývoja biopalív, ako je etanol, ktorý sa získava z rastlín. A tak po prvý raz v dejinách vznikla dilema, na čo skôr použiť výnos zeme — či ním utíšiť hlad alebo či ním naplniť palivové nádrže dopravných prostriedkov. Výsledné zvyšovanie cien potravín už ľudia pociťujú.

Navyše sa prehlbuje priepasť medzi bohatými a chudobnými, čo prispieva k napätiu v spoločnosti. „Teraz, v prvom desaťročí 21. storočia, niektorí ľudia si môžu užívať obrovské výdobytky, zatiaľ čo iní žijú v extrémnej chudobe,“ píše sa v správe Svetovej zdravotníckej organizácie. „Predpokladaná dĺžka života v niektorých najchudobnejších krajinách klesla na polovicu predpokladanej dĺžky života obyvateľov najbohatších krajín.“ Môžu za to hlavne choroby a spoločenský a ekonomický chaos v politicky nestabilných krajinách.

Keď sa k tomu všetkému pridá ešte hrozba globálneho otepľovania, ktoré môže viesť k rozširovaniu púští a k väčším výkyvom počasia, nečudo, že mnohí informovaní ľudia sa desia zajtrajška. V publikácii Bulletin of the Atomic Scientists, v ktorej sa nastavujú ručičky takzvaných hodín súdneho dňa, boli vyjadrené obavy z neutešenej budúcnosti, „nakoľko vedci ďalej pozorujú lavínovité účinky [globálneho otepľovania] na zložité ekosystémy Zeme“.

Naozaj máme pred sebou len takú pochmúrnu budúcnosť? Je naša nádej na lepšiu budúcnosť iba v rukách obchodníkov, politikov, náboženských predstaviteľov a vedcov? Niekto možno povie: ‚Čo iné nám už ostáva? Sami sme si to zavinili, sami sa z toho musíme dostať.‘ Iní si zase myslia, že nie je v ľudských silách dostať sa z tejto situácie a že o bezpečnú a istú budúcnosť sa môže postarať jedine Boh. Ale akú máme istotu, že Boh sa o nás zaujíma a že zasiahne, aby sme sa sami nezničili? V nasledujúcich článkoch sa budú tieto otázky rozoberať.

[Zvýraznený text na strane 3]

Je naša nádej na lepšiu budúcnosť iba v rukách obchodníkov, politikov, náboženských predstaviteľov a vedcov?