To má byť strom?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

ZAVALITÉ austrálske baobaby, nazývané aj „fľaškové stromy“, rastúce vo vyprahnutej krajine kde-tu pokrytej krovím, vyzerajú zvláštne až škaredo. V období sucha nemajú listy, a tak sa podobajú skôr na nejaké strašidlo, ktoré vystiera svoje chápadlá k oblohe, než na strom. Podľa miestnej legendy bol tento strom prekliaty a otočený hore koreňmi!

Mladé stromy sú pomerne štíhle a pekné. Ale čím sú staršie, tým je ich sivý kmeň hrboľatejší a doráňanejší. „Vyzerajú, akoby trpeli nejakou chorobou,“ napísal v roku 1837 bádateľ George Grey. Prečo sa baobaby tak veľmi odlišujú od väčšiny stromov? A prečo si ich obyvatelia vnútrozemia vrátane domorodcov tak veľmi vážia?

Kratšie je lepšie

Baobaby bežne rastú v Afrike, na Madagaskare a na severozápade Austrálie. Ale hoci ich vo väčšine krajín nazývajú baobaby, Austrálčania ich už dlho nazývajú boaby. Ľudia žijúci v buši radi skracovali slová, aby ako hovoria miestni humoristi, neprehltli niektorú zo všadeprítomných múch. Preto skrátili slovo baobab na boab a toto nové meno čoskoro zapustilo hlboké korene v miestnom jazyku.

Boaby sa nazývajú aj stromy mŕtvych potkanov. Prečo dostali toto nelichotivé označenie? Jednak preto, že tobolky hompáľajúce sa na konároch vyzerajú z diaľky ako potkany zavesené za chvost. A jednak preto, že keď sa kvety poškodia, rýchlo hnijú a páchnu ako pokazené mäso. No nepoškodené kvety sú veľké, biele a voňavé.

Vytvorený do extrémnych podmienok

Boabom sa darí v odľahlom území Kimberleyskej plošiny v Západnej Austrálii a v susednom Severnom teritóriu. V tejto oblasti sa strieda pomerne krátke obdobie monzúnových dažďov s obdobím sucha.

Boaby sú známe ako nesmierne odolné stromy. Často žijú niekoľko storočí. „Aj keď oheň vypáli v strome dutinu alebo  strom po celom obvode príde o kôru, zvyčajne prežije, a keď sa mu rany zacelia, rastie ďalej,“ hovorí botanik D. A. Hearne. * Dodáva: „Tento strom je taký životaschopný, že ak nie je úplne zničený, rastie ďalej, takmer akoby sa nič nestalo.“ Jeden boab, ktorý bol uložený v debne a pripravený na cestu do zámoria, bol taký odhodlaný prežiť, že cez škáry v debne zapustil korene do pôdy, na ktorej stála.

Boaby rastú v kamenistých korytách potokov, na príkrych zrázoch či na piesčitých pláňach a často prevyšujú okolité stromy. Na Kimberleyskej plošine sa viaceré boaby týčia do výšky 25 a viac metrov a obvod ich kmeňa dosahuje tiež takmer 25 metrov.

Za veľkosť kmeňa môže voda. Boabové drevo je podobné špongii — je jemné, pórovité a schopné pojať veľké množstvo tekutiny. Keď si kmeň nahromadí vodu z monzúnových dažďov, očividne zväčší svoj objem. V období sucha sa postupne vráti do pôvodnej veľkosti.

Listnaté stromy zhadzujú listy na zimu. Boab zhodí listy, keď sa začína dlhé obdobie sucha. No ako sa obdobie sucha končí, začínajú pučať listy i kvety. Keďže boab dáva jasne na známosť príchod obdobia dažďov, miestni ľudia ho nazývajú aj „kalendár“.

Kvety sa rozvíjajú iba v noci, kvitnú len niekoľko hodín a s vychádzajúcim slnkom vädnú. Časom sa z nich stanú veľké tobolky, ktoré sa po dopade na zem roztvoria a vysypú svoje semená.

Životodarný strom

Obyvatelia Kimberleyskej plošiny už od nepamäti považujú semená, listy, živicu a korene boabu za dôležitú súčasť stravy. Čerstvé semená majú chutnú jemnú bielu dužinu. V čase sucha domorodí obyvatelia žuli vláknité drevo stromu a korene, aby si zabezpečili nevyhnutný prísun tekutín. Počas obdobia výdatných dažďov našli niekedy vodu v dutinách stromu a medzi konármi a kmeňom.

Keď v roku 1856 dostali členovia výpravy Augusta Gregoryho skorbut, varili z dužiny boabových semien „obstojný džem“. Vďaka dužine bohatej na vitamín C sa čoskoro zotavili.

Okná do minulosti

V minulosti Európania i domorodí obyvatelia využívali boaby ako veľké tabule na písanie odkazov. V roku 1820 bola na breh vytiahnutá prieskumná loď Mermaid, lebo bolo potrebné vykonať nejaké opravy. Kapitán Phillip Parker King poslúchol ministerstvo námorníctva, aby zanechal nejaký dôkaz, že tam bol, a vyryl do kmeňa veľkého boabu nápis „HMC Mermaid 1820“.

V tom čase mal Mermaid, ako sa začal tento strom nazývať, obvod  8,8 metra. Dnes má obvod 12,2 metra. Hoci nápis už nie je taký viditeľný, slúži ako pamiatka na dávnych bádateľov. Odkazy, ktoré boli kedysi vyrezané do kôry niektorých boabov, vidno dodnes a chodia sa na ne pozerať turisti z celého sveta.

Keď na Kimberleyskú plošinu prišli európski osadníci, rozkonárené boaby im na tomto neznámom území slúžili ako ukazovatele smeru, miesta stretnutí a táboriská. Pastieri dobytka nechávali svoje stáda líhať v tieni boabov nesúcich honosné mená, ako je Oriental Hotel, Club Hotel či Royal Hotel.

Keď v roku 1886 nemeckému osadníkovi Augustovi Lucanusovi ukradli nepriateľsky naladení domorodci čln, účastníci jeho výpravy sa vydali na 100-kilometrovú cestu do mesta Wyndham. Museli prejsť cez potoky a rieky zamorené krokodílmi. Lucanus neskôr napísal, že on i jeho spoločníci vedeli z denníka istého skoršieho bádateľa, „že tento bádateľ zakopal nejaké tesárske náradie neďaleko Pitt Springs pod veľký boab, do ktorého vyrezal svoje iniciálky“. Mužom sa napodiv strom i nástroje podarilo nájsť. Potom „zrezali pekný veľký boab“ a za päť dní postavili kanoe. Voda ho dobre niesla a všetkým sa podarilo bezpečne dostať domov.

Dva z najznámejších boabov sú „väzenské stromy“ pri mestách Derby a Wyndham. Traduje sa, že tieto duté stromy, do ktorých by sa zmestilo niekoľko mužov, slúžili v 19. storočí ako väzenie. Niektorí dnešní historici však toto tvrdenie spochybňujú. No i tak sú tieto pôsobivé stromy navštevované turistami.

Umenie a boaby

Kedysi ľudia vyrezávali obrázky a odkazy do kôry boabov. Ale dnes umelci z vnútrozemia šetria stromy, a tak svoje schopnosti predvádzajú na vajcovitých plodoch boabu, ktoré môžu byť dlhé 25 centimetrov a mať priemer 15 centimetrov.

Miestny umelec si najprv vyberie vhodný plod a potom vreckovým nožíkom vyrezáva do hnedej škrupiny zložité obrázky. Obľúbenými námetmi sú tunajšie zvieratá, výjavy z poľovačiek domorodcov a ľudské tváre a postavy. Výsledné dielo je často vyhľadávané zberateľmi alebo putuje do rúk turistov či miestnych maloobchodníkov.

Samozrejme, boab nie je majestátny ako sekvoja, štíhly ako topoľ ani farebný ako javor v jeseni. Ale táto odolná húževnatá rastlina je jedinečným a cenným prínosom pre vnútrozemie, vzdáva česť Stvoriteľovi a tak trochu naznačuje, že Stvoriteľ má zmysel pre humor.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 17]

Kvety sa rozvíjajú v noci a uvädnú o niekoľko hodín

[Obrázok na strane 18]

Agama golierová vyrezaná do plodu boabu