Nie sú to len hračky

JAPONCI ich skladali z papiera, Egypťania ich vyrábali z tenkých doštičiek, Nemci z porcelánu a Eskimáci z tuleních koží. Dospelí ich zbierajú. Deti ich s láskou opatrujú. O čom hovoríme? O bábikách.

V diele The World Book Encyclopedia sa píše: „Väčšina figúrok, ktoré sa podobajú na bábiky a pochádzajú z dávnych čias, sa používala v mágii alebo pri náboženských rituáloch, nie na hranie.“ Starovekí Egypťania maľovali vzorované odevy na doštičky v tvare vesla a upevňovali na ne hlinené koráliky na šnúrkach, ktoré mali predstavovať vlasy. Tieto bábiky dávali do hrobiek svojim blízkym, lebo verili, že im budú slúžiť v posmrtnom živote. Na Karibských ostrovoch pomstychtiví ľudia vpichovali do drevených bábik špendlíky vo viere, že tým ublížia svojim nepriateľom.

V mnohých kultúrach sa bábiky spájali s rituálmi plodnosti. Napríklad dievčatá v starovekom Grécku nechávali bábiky krátko pred svojou svadbou na oltári Artemis, bohyne plodnosti. Dnes ašantské ženy z Ghany nosia bábiky za pásom, lebo veria, že sa im vďaka tomu narodia krásne deti. Niektoré sýrske dievčatá si dávajú do okien bábiky, čím naznačujú, že sú už súce na vydaj.

Každý rok sa tretieho marca koná v Japonsku festival bábik nazývaný Hina Macuri. Je známy aj ako festival pre dievčatá a „má pôvod vo viacerých zvykoch,“ píše sa v diele Japan—An Illustrated Encyclopedia. „Jedným z nich je čínsky očistný obrad, ktorý sa vykonával pri rieke začiatkom tretieho lunárneho mesiaca. V období Hejan (794 – 1185) si dvorania v treťom dni tretieho mesiaca pozývali veštcov, aby z nich odstránili nečistoty a preniesli na papierové bábky... ktoré potom hodili do rieky alebo oceánu.“

 Bábiky na hranie

V období Edo v Japonsku (1603 – 1867) sa výrobcovia bábik pre deti inšpirovali podobizňou skutočných ľudí a zaodievali bábiky do rôznych šatočiek. Vyrábali aj bábiky, ktoré sa dokázali pohybovať vďaka lankám, pružinkám, kladkám a dreveným mechanizmom. Jeden model dokonca dokázal doniesť hosťom šálku čaju a prázdnu odniesť!

Na Západe do 18. storočia „neexistovalo detstvo, ako ho poznáme dnes,“ píše sa v jednej encyklopédii. „Deti sa považovali za malých dospelých a očakávalo sa, že sa tak budú správať.“ Pre dospelých i pre deti sa vyrábali rovnaké bábiky. V 19. storočí si ľudia začali uvedomovať, aká dôležitá je pre rozvoj dieťaťa hra. Preto sa v Európe výroba bábik rozmáhala.

V tom čase bolo najväčším výrobcom hračiek Rakúsko. V roku 1824 nemeckí hračkári vyvinuli zariadenie, vďaka ktorému mohli bábiky hovoriť „mama“ a „papa“. Neskôr v tom istom storočí vyvinuli chodiace bábiky. Americký vynálezca Thomas Edison dokonca vyrobil maličký prehrávač, vďaka ktorému niektoré bábiky „rozprávali“. Medzitým Francúzi vyrobili bábiku Bébé Gourmand, ktorá dokázala jesť. Francúzi boli známi aj tým, že zaodievali bábiky do zložitých šiat podľa najnovšej módy. Človek si k nim mohol prikúpiť hrebene, kožušiny, vejáre, nábytok a iné doplnky.

V 20. storočí zažila výroba bábik nevídaný rozmach. V 40. rokoch sa začali z plastov vyrábať lacné, no detailne vypracované bábiky. Odkedy v roku 1959 uzrela svetlo sveta umelohmotná bábika Barbie, stala sa kráľovnou bábik. Predalo sa jej už vyše miliardy a len v roku 1997 mal z nej výrobca zisk 1,8 miliardy amerických dolárov.

Bábiky na učenie

Indiáni žijúci v pueblách na juhozápade Spojených štátov učili deti o svojich kmeňových božstvách pomocou bábik kačina, ktoré boli vyrezané z koreňov kaktusov alebo z borovice. Pri jednom špeciálnom obrade sa zástupca kmeňa prezliekol za niektoré kmeňové božstvo. Potom rodičia dali deťom bábiku v podobe tohto boha, aby sa s ním pri hraní s bábikou oboznámili.

Pomocou bábik „dieťa ventiluje svoje zranené city, hnev a iné emócie,“ píše sa v diele The World Book Encyclopedia. „Pri hre s bábikami sa deti môžu vžiť do úloh, ktoré ako dúfajú, budú mať, keď vyrastú.“ Jedna bábika, ktorú je možné vidieť na festivale pri príležitosti Dňa detí, ktorý sa v Japonsku usporadúva každý rok v máji, vyzerá ako mladý bojovník v plnej tradičnej výzbroji. Táto bábika má byť pre chlapcov vzorom, aby chceli byť v súlade s miestnou kultúrou silnými, uznávanými členmi spoločnosti.

Keďže deti si vytvárajú k bábikám silné citové puto, rozumní rodičia sa vážne zamýšľajú nad tým, ako môžu bábiky vplývať na rozvoj dieťaťa. Niektorí sú napríklad presvedčení, že výzor a neobmedzený šatník niektorých bábik môže mať negatívny vplyv na  dievčatá. Jedna kritička tvrdí, že takéto bábiky môžu ublížiť „dievčatám, pretože odovzdávajú plytké posolstvo, že vzhľad je dôležitejší než osobnosť“.

Každý, kto pozoroval, ako sa deti hrajú s bábikami, vie, že či už je bábika z handier, papiera, dreva, plastu, alebo z iného materiálu, nie je to len hračka. Je to priateľ, spoločník pri hre a niekedy aj dôverník, s ktorým prežívajú detstvo.

[Rámček na strane 27]

Staré bábiky sú znovu v kurze

Mnohí ľudia majú záľubu v zbieraní bábik. Tento koníček je v obľube najmä od 70. rokov minulého storočia a obchodovanie so starými bábikami dosahuje medzinárodné rozmery. Predmetom zbierok sú tak umelohmotné bábiky v hodnote len niekoľkých dolárov, ako aj vzácne bábiky, napríklad Kämmer & Reinhardt. Jednu takúto bábiku, ktorá bola vyrobená v Nemecku začiatkom 20. storočia, vydražili na istej aukcii za 189 600 eur! Jedna z najväčších zbierok je uložená v Národnom múzeu hier M. W. Strongovej v Rochestri v štáte New York v USA a obsahuje asi 12 000 bábik.

[Rámček/obrázok na strane 28]

Bábiky a obavy rodičov

Ako môžu rodičia chrániť svoje deti pred možnými nebezpečenstvami spojenými s niektorými bábikami? Noviny The Washington Post s poľutovaním uviedli: „Tak ako starý známy tabakový priemysel, aj zábavný a hračkársky priemysel vo všeobecnosti odmieta prevziať zodpovednosť za škody a pravdepodobne sa nezmení sám od seba.“ Je teda zjavné, že je na rodičoch, aby chránili svoje deti.

Biblia rodičom prikazuje, aby každý deň svoje deti poučovali o dobrých hodnotách. (5. Mojžišova 6:6–9; Príslovia 22:6) Ako môžu svoje deti poučovať tak, aby ich chránili pred možným negatívnym vplyvom niektorých bábik? Istá matka hovorí, že si s dcérou prečítala 1. Timotejovi 2:9, kde sa píše o cudnom obliekaní, a potom s ňou tento text rozobrala. Rozprávali sa asi takto:

Mama: Pripomínajú ti tieto bábiky dievčatká alebo veľké tety?

Dcéra: Veľké tety.

Mama: A prečo?

Dcéra: Lebo vyzerajú ako tety a majú aj šaty a topánočky, aké nosia tety.

Mama: Tak. A myslíš si, že podľa toho, čo sme si prečítali z Biblie, je vhodné, aby také šaty nosili kresťanky?

Dcéra: Nie.

Mama: Prečo?

Dcéra: Lebo majú veľmi krátke sukničky... majú blúzky vpredu veľmi vystrihnuté... a veľmi obtiahnuté.

Pravdaže, viesť deti, aby na základe zbožných zásad dospeli k takýmto záverom, si od vás vyžaduje úsilie. Ale stojí to za to! Mnohým rodičom pomohla kniha Uč sa od Veľkého Učiteľa, ktorú vydali Jehovovi svedkovia s cieľom pomôcť rodičom vštepovať deťom zbožné zásady.

Túto ilustrovanú 256-stranovú knihu môžete mať aj vy. Stačí, keď napíšete Jehovovým svedkom, že by ste si priali knihu Uč sa od Veľkého Učiteľa. Adresa je P. O. Box 2, 830 04 Bratislava 34.

[Obrázok na strane 26]

Japonská bábika servírujúca čaj

[Obrázok na strane 26]

Francúzska bábika Bru

[Pramene ilustrácií na strane 26]

Hore: © SHOBEI Tamaya IX; v strede: s láskavým dovolením Strong National Museum of Play, Rochester, New York; dole: © Christie’s Images Ltd