Stromy, ktoré žijú vo vode

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

Sú domovom mnohých ohrozených cicavcov, vtákov a plazov. Chránia tiež životné prostredie, pretože filtrujú vodu a zbavujú ju znečisťujúcich látok. Na juhu Floridy z nich pochádza asi 75 percent úlovku športových rybárov a 90 percent úlovku na predaj. A sú akousi hradbou, ktorá chráni pobrežné oblasti pred búrkami a prílivmi. O čom hovoríme? O mangrovových lesoch!

LESY známe ako mangrovy lemujú viac než polovicu tropických pobreží. Ich typickou vegetáciou sú mangrovníky — stromy alebo kry z viacerých čeľadí. Zvyčajne sa im darí v prílivovej zóne medzi pevninou a morom, kde sa mieša sladká a slaná voda. Hoci tunajšia voda je pre väčšinu rastlín príliš slaná, pre mangrovníky to nepredstavuje problém. Ako to? Mangrovníky totiž využívajú niekoľko geniálnych metód, ktoré niekedy aj kombinujú.

Samá soľ navôkol

Niektoré mangrovníky majú v koreňoch filtračný mechanizmus, ktorý zabraňuje soli vniknúť do rastliny. Je taký efektívny, že keď smädný výletník rozlomí koreň takéhoto mangrovníka, dostane sa k sladkej vode. Existujú aj také druhy, ktoré umožňujú soli vniknúť, no hromadia si ju v starých listoch alebo v iných častiach, ktoré potom odpadnú.

Aj iné druhy umožnia soli vniknúť, ale potom ju rýchlo odstránia, zvyčajne vďaka špeciálnym žľazám v listoch. Keby ste oblizli list mangrovníka, bol by veľmi slaný. Ale dajte si pri mangrovníkoch pozor! Napríklad ak by sa vám do očí dostal latex z listov mangrovníka Excoecaria agallocha, mohli by ste dočasne oslepnúť. No v medicíne je latex užitočný — používa sa na rany a uštipnuté miesta.

Ako prežívajú

Aby rastliny prežili a aby sa im darilo, väčšina z nich potrebuje dobre prevzdušnenú pôdu. No v mangrovoch je pôda obyčajne nasiaknutá vodou. Mangrovníky vďačia za svoje prežitie dýchacím koreňom, ktoré sa vytvárajú nad zemou a prijímajú vzduch priamo z ovzdušia. Tieto korene majú rôzne tvary. Napríklad kolenovité korene sa vynárajú z pôdy a potom sa do nej ponárajú, takže na zemi sa vytvárajú hrče, ktoré tak trochu pripomínajú ohnuté kolená.

„Ceruzkovité“ korene vyrastajú vertikálne z pôdy. Barlovité korene vyrastajú zo spodnej časti kmeňa. Doskovité alebo „stuhovité“ korene vyrastajú zospodu v stáčajúcich sa oblúkoch, pričom ich vrchná časť vyčnieva zo zeme. Tieto rôzne koreňové systémy nielenže umožňujú rastlinám dýchať, ale ich aj upevňujú v jemnom substráte.

Ako sa rozmnožujú

Mangrovník Xylocarpus granatum má veľké okrúhle plody plné semien nepravidelného tvaru. Keď tieto plody dozrejú, prasknú a semená popadajú do vody. Niektoré odnesie príliv a po čase si nájdu nový domov, kde vyklíčia.

Semená iných mangrovníkov klíčia ešte na materskej rastline. V rastlinnej ríši je to niečo veľmi zriedkavé. Semenáčiky, ktoré na týchto mangrovníkoch vyrastajú, po čase padnú do vody a niekoľko mesiacov, ba až rok,  sú unášané vodou, až kým si nenájdu nový domov.

Spôsob, akým sa semenáčik vznáša na vode, zvyšuje jeho šance, že zakotví v brakických vodách, ktoré sú preň ideálne. V slanej vode, ktorá viac nadnáša, pláva horizontálne, ale keď sa dostane do brakických vôd, pláva vertikálne, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že pristane v bahne.

Malý svet

Mangrovy majú dôležitú úlohu v zložitom potravovom reťazci. Odumretými listami a rozkladajúcim sa rastlinstvom sa živia mikroorganizmy, ktoré sú zas potravou iných živočíchov v potravovom reťazci. Pre mnohé živé tvory sa mangrovy stávajú miestom, kde majú domov, kde si nachádzajú potravu, kde sa rozmnožujú alebo kde vyrastajú.

Napríklad pre stovky druhov vtákov sú mangrovy miestom, kde sa zahniezdia, nakŕmia či hoci len zastavia na migračných trasách. Iba v Belize je v takýchto lesoch vyše 500 druhov vtákov. Mnohé ryby tu začínajú svoju životnú púť alebo si tu nachádzajú potravu. V mangrovoch Sundarbans na území Indie a Bangladéša bolo chytených vyše 120 druhov rýb.

Uprostred mangrovovej vegetácie sa darí aj iným druhom rastlín. Na východnom pobreží Austrálie sa na stromoch našlo 105 druhov lišajníkov. V tomto prostredí sa darí aj mnohým papradiam, orchideám, imelu  a iným rastlinám. Teda mangrovy poskytujú nenahraditeľné služby rastlinám i živočíchom — od lišajníkov po tigre —, ako aj ľuďom.

Mimoriadne užitočné pre človeka

Mangrovy sú užitočné nielen pre životné prostredie, ale sú aj priamym či nepriamym zdrojom mnohých produktov, napríklad palivového dreva, dreveného uhlia, tanínu, krmiva a liekov. Poskytujú tiež pochúťky, ako sú ryby, kôrovce, mäkkýše a med. Niektorí moreplavci si dokonca mysleli, že ustrice rastú na stromoch, pretože ich pri odlive dokázali poľahky pozberať z obnažených koreňov.

Mangrovy sú tiež zdrojom surovín pre papierenský, textilný, garbiarsky a stavebný priemysel. Úžitok z nich má aj cestovný ruch a rybári.

Hoci si ľudia čoraz viac uvedomujú hodnotu mangrovov, každý rok ubudne asi 100 000 hektárov týchto lesov. Často musia ustúpiť v záujme zdanlivo užitočnejších projektov, ako je rozvoj poľnohospodárstva a bývania. Mnohí ľudia považujú mangrovové močiare len za blatisté, zapáchajúce miesta plné komárov, ktorým je najlepšie sa vyhnúť.

Pravda je však taká, že mangrovy majú obrovskú, ba dokonca životodarnú úlohu. Vďaka dýchacím koreňom a koreňom filtrujúcim soľ sa vytvorili bohaté a zložité ekosystémy. Mangrovy sú neodmysliteľné pre pobrežné rybárstvo, drevospracujúci priemysel a voľne žijúce živočíchy. Chránia tiež pobrežné oblasti pred eróziou, pretože zmierňujú silu hurikánov, ktoré by inak pripravili o život tisíce ľudí. Istotne by sme si mali mangrovy vážiť a byť za ne vďační!

[Rámček/obrázok na strane 24]

Zber medu divých včiel v mangrovoch

Najväčšie mangrovy sú v oblasti Sundarbans, ktorá je súčasťou rozľahlej delty Gangy a leží na území Bangladéša a Indie. K tamojším obyvateľom patria takzvaní mowali, ktorým lesy poskytujú živobytie. Majú jednu z najrizikovejších prác v krajine.

Mowali sú zberači medu. Každý rok sa v apríli a máji vydávajú do nestabilného terénu mangrovov, aby hľadali plásty včely indickej. Tieto včely sú veľké, dorastajú do dĺžky štyroch centimetrov. A sú agresívne — údajne zabili i slony!

Preto nesú zberači medu dymiace pochodne z mangrovového porastu, aby včely odohnali. Rozvážni zberači ponechajú včelám časť úľa, aby ho mohli zrekonštruovať. Tým si zaručia med aj v budúcich rokoch.

Zberačov medu neohrozujú len včely. Musia si dávať pozor aj na krokodíly a jedovaté hady žijúce v týchto lesoch. Okrem toho, keď sa budú vracať z lesa s medom a voskom, môžu na nich číhať zlodeji. No najväčšie nebezpečenstvo predstavuje tiger indický. Každý rok mu padne za obeť 15 až 20 zberačov medu.

[Prameň ilustrácie]

Zafer Kizilkaya/​Images & Stories

[Obrázky na strane 23]

Mangrovníkom a ich semenáčikom sa darí v prostredí, v ktorom by väčšina iných rastlín neprežila

[Pramene ilustrácií]

Vpravo hore: Zach Holmes Photography/​Photographers Direct; vpravo dole: Martin Spragg Photography (www.spraggshots.com)/​Photographers Direct