Výchova dospievajúcich — úloha múdrosti

„Veľmi sa snažíme usmerňovať syna i dcéru, ale vyzerá to, akoby sme ich ustavične napomínali. Niekedy uvažujeme, či im pomáhame budovať si sebaúctu, alebo im ju rúcame. Je naozaj náročné byť vyrovnaný.“ — George a Lauren, Austrália.

VÝCHOVA dospievajúcich vôbec nie je ľahká. Rodičia nielenže musia čeliť novým nárokom, ktoré prináša dospievanie ich dieťaťa, ale musia sa aj citovo vyrovnať s tým, že ich syn alebo dcéra odrastá. „Je nám smutno, keď si uvedomíme, že jedného dňa deti odídu z domu,“ priznal Frank z Austrálie. „Nie je ľahké prijať skutočnosť, že už nerozhodujete o ich živote.“

Lia, ktorá už bola spomenutá, to môže potvrdiť. „Je ťažké správať sa k synovi ako k mladému dospelému, pretože ho stále považujem za svojho chlapčeka,“ hovorí. „Zdá sa mi, akoby to bolo len včera, čo šiel prvý raz do školy!“

Hoci to môže byť ťažké uznať, dospievajúci už nie sú deťmi. Sú to ‚dospelí v zácviku‘ a rodičia sú ich učiteľmi a podporovateľmi. Ale ako spomenuli George a Lauren v úvode tohto článku, budovať i rúcať sebaúctu dieťaťa je v moci rodičov. Ako môžu rodičia túto moc správne použiť? Biblia obsahuje rady, ktoré môžu pomôcť. (Izaiáš 48:17, 18) Zamyslime sa nad niektorými z nich.

Je dôležité počúvať

Biblia kresťanom hovorí, aby boli ‚rýchli v počúvaní‘ a ‚pomalí v reči‘. (Jakub 1:19) Hoci je dobré uplatniť túto radu pri výchove detí každého veku, počúvať je zvlášť dôležité pri komunikácii s dospievajúcimi. A to si môže vyžadovať obrovské úsilie.

„Keď moji synovia prišli do puberty, musel som sa zlepšiť v komunikácii,“ hovorí Peter z Británie. „Kým boli mladší, s manželkou sme im povedali, čo majú robiť, a oni nás počúvali. Ale teraz, keď sú starší, musíme s nimi uvažovať, dôkladne veci rozoberať a podnecovať ich, aby používali vlastný rozum pri riešení niektorých záležitostí. Jednoducho povedané, musíme pôsobiť na ich srdce.“ — 2. Timotejovi 3:14.

Počúvať je mimoriadne dôležité, keď dôjde k nezhode. (Príslovia 17:27) Danielle z Británie to môže potvrdiť. Hovorí: „Raz som mala problém s jednou dcérou, lebo mi odvrávala, nech som ju požiadala o čokoľvek. Povedala mi však, že na ňu stále len kričím a rozkazujem jej. Vyriešili sme to tak, že sme si spolu sadli a počúvali jedna druhú. Vysvetlila mi, ako na ňu pôsobí spôsob, akým sa s ňou rozprávam, a ja som jej povedala, ako na mňa pôsobí ona a čo k nej pociťujem.“

Danielle zistila, že keď bola ‚rýchla v počúvaní‘, pomohlo jej to preniknúť pod povrch. „Teraz sa snažím mať s dcérou väčšiu trpezlivosť,“ hovorí, „a snažím sa s ňou rozprávať iba vtedy, keď nie som nahnevaná.“ A dodáva: „Náš vzťah sa zlepšuje.“

V Prísloviach 18:13 sa píše: „Ak odpovedá niekto na vec skôr, ako ju vypočuje, je to od neho pochabosť a poníženie.“ O pravdivosti týchto slov sa presvedčil aj Greg z Austrálie.  „Ku konfliktom dochádza vtedy, keď namiesto toho, aby sme s manželkou naše deti počúvali a brali do úvahy ich pocity, ich rýchlo začneme poučovať,“ hovorí. „Zistili sme, že aj vtedy, keď s ich postojom nemôžeme vôbec súhlasiť, je veľmi dôležité umožniť im, aby vyjadrili svoje pocity, skôr než im dáme potrebné usmernenie alebo rady.“

Koľko voľnosti?

Asi najčastejšou príčinou konfliktu medzi rodičom a dospievajúcim je otázka samostatnosti. Koľko voľnosti by mal dospievajúci dostať? „Niekedy mám pocit, že keď dcére ustúpim raz, chce, aby som ustupoval stále,“ hovorí jeden otec.

Je zrejmé, že keď mladí dostanú neobmedzenú voľnosť, bude to mať zlé následky. Veď ako Biblia varuje, „chlapec, ktorému je ponechaná voľnosť, spôsobí svojej matke hanbu“. (Príslovia 29:15) Všetci dospievajúci potrebujú pevné pravidlá vrátane rodinných pravidiel a rodičia by mali láskavo, ale dôsledne vyžadovať ich dodržiavanie. (Efezanom 6:4) Mladí by zároveň mali získavať väčšiu voľnosť, aby boli lepšie pripravení na závažnejšie rozhodnutia v neskoršom veku.

Zamyslite sa napríklad nad tým, ako ste sa učili chodiť. Keď ste boli bábätkom, museli vás nosiť na rukách. Časom ste začali loziť po štyroch a potom sa stavať na nohy. Pravdaže, pre malé dieťa môže byť nebezpečné,  keď sa pohybuje po okolí. Preto na vás vaši rodičia starostlivo dozerali a možno vám zahradili prístup na nebezpečné miesta, napríklad na schodisko. Napriek tomu vám umožnili, aby ste sa časom — samozrejme, po niekoľkých nevyhnutných pádoch — naučili chodiť.

Podobne je to aj pri získavaní väčšej samostatnosti. Rodičia svoje malé deti najprv nosia takpovediac na rukách, keď za ne rozhodujú. Keď sú už väčšie, umožňujú im rodičia, obrazne povedané, loziť. Dovoľujú im, aby sa v niektorých veciach rozhodovali samy. Po celý ten čas sú navôkol „zábrany“, ktoré chránia deti pred ujmou. Ako deti rastú, rodičia im dovoľujú „chodiť po vlastných“. A tak keď dospejú, budú schopné ‚niesť svoj vlastný náklad‘. — Galaťanom 6:5.

Biblický príklad

Ježiš sa už ako chlapec tešil z istej miery nezávislosti od rodičov. Ale dôveru, ktorú mu prejavili, nikdy nezneužil. „Naďalej sa [rodičom] podriaďoval“ a „robil pokroky v múdrosti a v telesnom raste a v priazni u Boha i u ľudí“. — Lukáš 2:51, 52.

Vy ako rodič sa z tohto príkladu môžete poučiť a dávať deťom viac voľnosti, keď dokážu, že ju budú vedieť správne využívať. Všimnite si, aké skúsenosti s tým majú niektorí rodičia.

„Väčšinou som deťom príliš zasahovala do toho, čo robili. Neskôr som ich učila zásady a podnecovala som ich, aby sa rozhodovali na základe toho, čo sa naučili. Všimla som si, že potom začali dôkladnejšie zvažovať svoje rozhodnutia.“ — Soo Hjun, Kórea.

„Hoci ja i manžel máme ešte trochu obavy, dovoľujeme deťom zodpovedne používať slobodu, ktorú si zaslúžia.“ — Daria, Brazília.

„Zistila som, že je dôležité chváliť syna za to, že dobre využíva voľnosť, ktorú mu dávam. Aj ja robím to, čo od neho žiadam. Napríklad mu poviem, kam idem a čo budem robiť. Ak nestíham prísť načas, dám mu to vedieť.“ — Anna, Taliansko.

„U nás dávame synom jasne najavo, že voľnosť nie je niečo, na čo majú nárok, ale niečo, čo si musia zaslúžiť.“ — Peter, Británia.

Nechráňte ich pred následkami

Biblia hovorí: „Je dobré pre telesne schopného muža, aby počas svojej mladosti nosil jarmo.“ ​(Plač Jeremiáša 3:27) Jeden z najlepších spôsobov, ako môže mladý človek niesť „jarmo“ zodpovednosti, je ten, že zažije pravdivosť slov: „Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ — Galaťanom 6:7.

 Niektorí rodičia sa s dobrým úmyslom snažia chrániť deti pred negatívnymi následkami ich nerozvážneho konania. Predstavte si napríklad, že nejaký chlapec ľahkovážne míňa peniaze a narobí si dlhy. Čo sa naučí, keď zaňho otec i mama dlh zaplatia? Naproti tomu, čo sa naučí, ak mu rodičia pomôžu vypracovať plán, aby dlh splatil sám?

Rodičia svojim deťom nepomôžu, keď im neumožnia niesť následky nezodpovedného konania. Nielenže ich to nepripraví na dospelosť, ale ich to aj učí, že vždy budú mať nablízku niekoho, kto ich vytiahne z kaše a zaretušuje ich chyby. Omnoho lepšie je dovoliť, aby tínedžeri žali, čo zasiali, a naučili sa sami dostať zo svojich problémov. Je to dôležité, ak majú ‚cvičiť svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym‘. — Hebrejom 5:14.

‚Človek, ktorý sa mení a rozvíja‘

Niet pochýb, že rodičia dospievajúcich majú pred sebou mimoriadne náročnú úlohu. Niekedy možno prelejú mnoho sĺz, keď sa deti nechcú dať vychovávať „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. — Efezanom 6:4.

Účinná výchova neznamená ovládať život detí, ale vyučovať ich a vštepovať im správne hodnoty. (5. Mojžišova 6:6–9) Že sa to ľahšie povie, ako urobí? Je to tak. „Máme pred sebou človeka, ktorý sa mení a rozvíja,“ hovorí Greg, ktorý už bol spomenutý. „To znamená, že tohto nového človeka musíme ďalej spoznávať a podľa toho konať.“

Snažte sa uplatňovať biblické zásady rozobraté v tomto článku. Buďte rozumní v tom, čo od detí očakávate. No nikdy nezabudnite, že vy musíte byť pre deti najdôležitejším živým vzorom. Biblia hovorí: „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho; aj keď zostarne, neodbočí z nej.“ — Príslovia 22:6.

[Zvýraznený text na strane 7]

Získavanie samostatnosti sa podobá tomu, ako sa dieťa učí chodiť — je to postupný proces

[Zvýraznený text na strane 8]

Ježiš sa už ako chlapec tešil z istej miery nezávislosti

[Rámček na strane 7]

„Zostať pre deti autoritou“

Skutočnosť, že vášho tínedžera rozčuľuje, že mu dávate obmedzenia, neznamená, že by ste mali prestať uplatňovať svoju autoritu. Pamätajte, že dospievajúci sú neskúsení a stále potrebujú usmerňovanie. — Príslovia 22:15.

John Rosemond v knihe New Parent Power! (Autorita rodičov — nové vydanie) píše: „Ľahko sa môže stať, že rodičov zastrašia citové výkyvy ich detí, a aby sa vyhli konfrontácii, začnú deťom zverovať väčšiu zodpovednosť, než akú môžu zvládnuť. Ale potrebné je urobiť pravý opak. Je to čas zostať pre deti autoritou, a nie dovoliť im, aby ju podkopali. Aj keď s tým deti vôbec nesúhlasia, mali by si uvedomiť, že v tomto čase sú pri kormidle iní, nie oni.“

[Rámček na strane 9]

Koľko voľnosti dať?

Dospievajúci chcú mať často viac voľnosti, ako môžu mať, a niektorí rodičia majú sklon dávať deťom menej voľnosti, ako by mohli dať. Správna miera voľnosti je niekde medzi tým. Ako ju môžete určiť? Možno sa na začiatok budete chcieť zamyslieť nad uvedeným zoznamom. V ktorých oblastiach sa váš syn alebo dcéra správa zodpovedne?

□ Vyberá si vhodných priateľov

□ Vyberá si vhodné oblečenie

□ Dobre hospodári s peniazmi

□ Vráti sa domov v dohodnutom čase

□ Pomáha s domácimi prácami

□ Svedomito si robí domáce úlohy

□ Ospravedlní sa za chyby

□ Iné ․․․․․

Ak sa vaše dospievajúce dieťa už správa zodpovedne vo viacerých z týchto oblastí, možno by ste mu mohli dať viac voľnosti.

[Obrázok na strane 7]

Skôr než ich budete naprávať alebo im radiť, umožnite im, aby vyjadrili svoje pocity

[Obrázok na stranách 8, 9]

Rodičia musia učiť deti prevziať zodpovednosť