Je naša planéta naozaj ohrozená?

GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE bolo označené za najväčšiu hrozbu, ktorej dnes ľudstvo čelí. To, čo vedcov znepokojuje, je podľa časopisu Science „to, že sme spustili pomalú, no nezastaviteľnú lavínu zmien“. Niektorí toto tvrdenie spochybňujú. Je pravda, že mnohí súhlasia, že Zem sa otepľuje, ale nemajú jasno v príčinách a následkoch otepľovania. Hovoria, že ľudská činnosť môže byť jednou z príčin, no nie nutne hlavnou príčinou. Prečo existuje taká nejednotnosť v názoroch?

Jeden dôvod je ten, že fyzikálne procesy, ktoré ovplyvňujú svetovú klímu, sú zložité a plne im nerozumieme. Ďalší dôvod je ten, že určité záujmové skupiny majú sklon upravovať vedecké údaje, napríklad tie, ktoré hovoria o príčinách rastúcich teplôt.

Naozaj sú teploty vyššie?

V nedávnej správe Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý sponzoruje OSN, sa písalo, že ku globálnemu otepľovaniu „jednoznačne“ dochádza, teda je realitou a je „veľmi pravdepodobné“, že to má na svedomí ľudská činnosť. Niektorí z tých, ktorí nesúhlasia s týmto záverom a najmä s tým, že na vine sú ľudia, uznávajú, že mestá sa prehrievajú, pretože rastú. Okrem toho betón a oceľ ľahko pohlcujú slnečné teplo a cez noc sa pomaly ochladzujú. Ale ako hovoria skeptici, podľa hodnôt nameraných v mestách sa nedá hodnotiť situácia vo vidieckych oblastiach, a tak svetové štatistiky môžu byť skreslené.

Na druhej strane Clifford, starší dedinčan, ktorý žije na ostrove neďaleko Aljašky, hovorí, že zmeny vidí na vlastné oči. Ľudia z jeho dediny prechádzajú po morskom ľade na pevninu, keď idú loviť soby a losy. Ale pre meniace sa teploty sa tento tradičný spôsob života stáva nemožným. „Zmenili sa prúdy, ľad a čas zamŕzania Čukotského mora,“ hovorí Clifford. Povedal, že more kedysi úplne zamŕzalo koncom októbra, no v súčasnosti je to až koncom decembra.

Globálne otepľovanie bolo v roku 2007 evidentné aj v prípade Severozápadného priechodu, ktorý bol prvý raz v zaznamenanej histórii splavný po celej dĺžke. „To, čo sme tento rok videli, zapadá do modelu toho, ako sa predlžuje obdobie topenia,“ vyjadril sa jeden skúsený vedec z Národného centra pre sledovanie snehu a ľadu v Spojených štátoch.

Skleníkový efekt — nevyhnutný pre život

Ako jedna z príčin globálneho otepľovania sa uvádza rast skleníkového efektu, prírodného  javu, ktorý je pre život na Zemi nevyhnutný. Asi 70 percent energie, ktorá sa dostane na Zem zo Slnka, pohltí vzduch, pôda a moria. Keby tento mechanizmus neexistoval, Zem by mala povrchovú teplotu okolo mínus 18 stupňov Celzia. Pohltené teplo sa napokon vráti do vesmíru v podobe infračerveného žiarenia, a tak sa Zem neprehrieva. Ale keď zloženie atmosféry pozmenia znečisťujúce látky, zo Zeme unikne menej tepla a to môže viesť k nárastu teplôt.

Skleníkový efekt znásobujú plyny, ako je oxid uhličitý, oxid dusný a metán, ako aj vodná para. Koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére sa výrazne zvýšila za posledných 250 rokov, odkedy sa začala priemyselná revolúcia a vo väčšej miere sa používajú fosílne palivá, ako je uhlie a ropa. Zdá sa, že ďalším faktorom, ktorý prispieva k skleníkovému efektu, je zvýšený chov hospodárskych zvierat, ktoré pri tráviacich procesoch produkujú metán a oxid dusný. Niektorí vedci poukazujú aj na iné príčiny otepľovania, ktoré existovali ešte skôr, ako ľudia mohli ovplyvniť podnebie.

Len ďalší prirodzený výkyv?

Ľudia, ktorí pochybujú o tom, či človek má vplyv na otepľovanie Zeme, hovoria, že už v minulosti Zem prechádzala podstatnými zmenami teplôt. Poukazujú na ľadové doby, keď údajne bola Zem podstatne chladnejšia než dnes. A na podporu toho, že Zem sa prirodzene otepľuje, hovoria, že v chladných oblastiach, ako je Grónsko, sa kedysi darilo rastlinstvu, ktoré má radšej teplé oblasti. Vedci však uznávajú, že čím hlbšie idú do minulosti, tým ťažšie dokážu s určitosťou povedať, aká bola vtedy klíma.

Čo mohlo viesť k výrazným zmenám podnebia, skôr než k nim začali prispievať ľudia? Medzi možné príčiny patria slnečné škvrny a slnečné erupcie, pre ktoré sa mení množstvo  vydanej slnečnej energie. Navyše obežná dráha Zeme sa počas tisícov rokov cyklicky mení, čo vplýva aj na vzdialenosť našej planéty od Slnka. Svoju úlohu môže tiež zohrávať sopečný prach a zmeny oceánskych prúdov.

Klimatické modely

Ak teplota Zeme vzrastá — bez ohľadu na to prečo —, vzniká otázka, ako to ovplyvní nás a životné prostredie. Nedá sa to presne povedať. V súčasnosti však majú vedci k dispozícii výkonné počítače, ktoré im umožňujú simulovať vývoj klímy. Berú pri tom do úvahy fyzikálne zákony, údaje o podnebí a prírodné javy, ktoré vplývajú na podnebie.

Simulácie klímy umožňujú vedcom experimentovať tak ako nikdy predtým. Môžu napríklad „zmeniť“ množstvo vydanej slnečnej energie, aby videli, ako to ovplyvní polárny ľad, teplotu vzduchu a morí, rýchlosť vyparovania, atmosférický tlak, tvorbu oblakov, vietor a zrážky. Dokážu „spôsobiť“ výbuchy sopiek a skúmať, aký vplyv má sopečný prach na počasie. A môžu skúmať tiež to, aký vplyv má rast populácie, odlesňovanie, využívanie pôdy, zmeny v množstve emisií skleníkových plynov a podobne. Vedci dúfajú, že tieto modely budú časom presnejšie a spoľahlivejšie.

Nakoľko presné sú dnešné modely? Samozrejme, veľa závisí od spoľahlivosti vstupných dát a od ich množstva. Preto je k dispozícii veľa klimatických modelov, ktoré demonštrujú mierne až katastrofické zmeny. No ako uvádza časopis Science, „prekvapenia nám môže pripraviť [samotný prírodný] klimatický systém“. A takéto prekvapenia sme už zažili — napríklad v prípade nezvyčajne rýchleho topenia sa arktického ľadu, čo vyrazilo dych mnohým klimatológom. Ak však majú politickí činitelia akú-takú predstavu o tom, k čomu môže viesť ich aktivita či pasivita, môžu v súčasnosti podniknúť opatrenia, ktorými zminimalizujú budúce problémy.

S týmto na pamäti odborníci IPCC preskúmali šesť rôznych počítačových simulácií s rôznym dosahom na podnebie a životné prostredie — od tej, pri ktorej nie je obmedzená tvorba skleníkových plynov, cez mierne obmedzujúcu až po tú, ktorá predpokladá prísne obmedzenia. Na základe týchto predpovedí analytici naliehajú, aby sa prijali opatrenia, ako sú napríklad povinné obmedzenia emisií z fosílnych palív, pokuty za ich nedodržanie, zvýšenie výroby jadrovej energie a zavedenie technológií šetrnejších k životnému prostrediu.

Sú tieto modely spoľahlivé?

Kritici hovoria, že súčasné spôsoby predpovedania „príliš zjednodušujú klimatické procesy, ktorým rozumieme len málo,“ a „ďalšie jednoducho prehliadajú“. Poukazujú aj na nejednotnosť v počítačových modeloch.  Jeden vedec, ktorý sa zapájal do diskusií v IPCC, povedal: „Niektorí z nás sa stále cítia primalí na to, aby merali a chápali mimoriadne zložitý klimatický systém, takže pochybujeme o tom, či sme schopní porozumieť, čo sa deje a prečo.“ *

Niektorí by, pravdaže, povedali, že využiť pochybnosti na ospravedlnenie toho, prečo sa nič nerobí, je pohrávanie sa s budúcnosťou. „Ako to vysvetlíme našim deťom?“ pýtajú sa. Bez ohľadu na spoľahlivosť klimatických modelov je isté, že stav Zeme je vážny. Životné prostredie ohrozuje znečisťovanie, odlesňovanie, urbanizácia a zánik druhov — a to sú len niektoré faktory, ktoré nikto nemôže poprieť.

Môžeme vzhľadom na súčasné poznatky očakávať, že ľudstvo ako celok sa otočí o 180 stupňov, aby zachránilo náš nádherný domov, ako aj nás samých? Ak ľudská činnosť spôsobuje globálne otepľovanie, na potrebné zmeny nám ostáva nie niekoľko storočí, ale rokov. Na to, aby k tejto zmene došlo, je nutné bezodkladne sa zaoberať príčinou problémov Zeme — chamtivosťou, sebectvom, nevedomosťou, nesprávnymi vládnymi postupmi a apatiou. Je niečo také reálne alebo je to len zbožné prianie? A ak je to len prianie, nezostáva nám už žiadna nádej? Touto otázkou sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 5]

AKO SA DÁ ZMERAŤ TEPLOTA ZEME?

Skúsme si znázorniť, aké ťažkosti sú s tým spojené: Ako by ste určili teplotu vo veľkej miestnosti? Kam by ste napríklad umiestnili teplomer? Teplý vzduch stúpa nahor, takže pri strope by bola teplota vyššia ako pri podlahe. Teplotu by tiež mohlo skresliť, keby bol teplomer pri okne, v tieni alebo vystavený priamemu slnečnému svetlu. Aj farba môže skresliť údaje, pretože tmavý povrch pohlcuje viac tepla.

Preto by asi nestačilo zmerať teplotu iba raz. Museli by ste ju merať na viacerých miestach a potom vypočítať priemer. A údaje sa môžu meniť nielen v závislosti od ročného obdobia, ale aj zo dňa na deň. Priemer by ste preto mohli spoľahlivo vypočítať iba vtedy, keby ste teplotu merali veľakrát počas dlhého časového obdobia. Predstavte si, aké je potom náročné vypočítať teplotu celého zemského povrchu, atmosféry a oceánov! Ale tieto štatistiky sú veľmi dôležité, aby sa dali spoľahlivo zhodnotiť klimatické zmeny.

[Prameň ilustrácie]

NASA photo

[Rámček na strane 6]

VYRIEŠI TO JADROVÁ ENERGIA?

Spotreba elektrickej energie na celom svete vzrastá a sústavne láme predchádzajúce rekordy. Keďže pri spaľovaní uhlia a ropy vznikajú skleníkové plyny, niektoré vlády sa viac zaujímajú o jadrovú energiu ako čistejší zdroj energie. Ale aj s výrobou jadrovej energie sú spojené ťažkosti.

Noviny International Herald Tribune uviedli, že vo Francúzsku, ktoré je jednou z krajín najviac závislých od jadrovej energie, je každý rok potrebných 19 miliárd kubických metrov vody na ochladzovanie reaktorov. Počas horúčav v roku 2003 hrozilo, že horúca voda z reaktorov ohreje rieky natoľko, že poškodí životné prostredie. Preto museli byť niektoré jadrové elektrárne odstavené. Očakáva sa, že s celosvetovým nárastom teplôt sa bude táto situácia zhoršovať.

„Ak chceme využívať jadrovú energiu, musíme vyriešiť problém klimatických zmien,“ povedal jadrový inžinier David Lochbaum z Únie znepokojených vedcov.

[Rámček/mapa na strane 7]

KATASTROFY SPÔSOBENÉ POČASÍM V ROKU 2007

Keďže v roku 2007 bol zaznamenaný rekordný počet katastrof spôsobených počasím, Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí vydal 14 mimoriadnych výziev, čo bolo o štyri viac ako v roku 2005, keď bol posledný najvyšší zaznamenaný počet katastrof. Uvádzame len niektoré katastrofy, ku ktorým došlo v roku 2007. Majte na pamäti, že jednotlivé pohromy nemusia predznamenávať dlhodobý trend.

▪ Británia: Vyše 350 000 ľudí postihli najhoršie záplavy za posledných vyše 60 rokov. Od mája do júla bolo v Anglicku a Walese najviac zrážok v porovnaní s minulými záznamami o tomto období, ktoré sa začali robiť v roku 1766.

▪ Západná Afrika: Záplavy postihli 800 000 ľudí v 14 krajinách.

▪ Lesotho: Vysoké teploty a sucho zničili úrodu. Potravinovú pomoc potrebuje asi 553 000 ľudí.

▪ Sudán: Pre prívalové dažde prišlo 150 000 ľudí o strechu nad hlavou. Potrebnú pomoc dostalo najmenej 500 000 ľudí.

▪ Madagaskar: Pre cyklóny a prudké dažde, ktoré sa prihnali na ostrov, 33 000 ľudí muselo opustiť domov a 260 000 ľuďom bola zničená úroda.

▪ Severná Kórea: Odhaduje sa, že 960 000 ľudí vážne zasiahli rozsiahle záplavy, zosuvy pôdy a bahna.

▪ Bangladéš: Záplavy postihli 8,5 milióna ľudí, o život prišlo vyše 3 000 ľudí a uhynulo 1,25 milióna hospodárskych zvierat. Takmer 1,5 milióna domov bolo poškodených alebo zničených.

▪ India: Záplavy postihli 30 miliónov ľudí.

▪ Pakistan: Pri cyklónoch a silných dažďoch prišlo 377 000 ľudí o strechu nad hlavou a stovky ľudí prišli o život.

▪ Bolívia: Záplavy postihli vyše 350 000 ľudí a 25 000 muselo opustiť svoj domov.

▪ Mexiko: Miestne záplavy postihli vyše milióna ľudí a minimálne 500 000 ľudí zanechali bez domova.

▪ Dominikánska republika: Dlhotrvajúce lejaky spôsobili záplavy a zosuvy pôdy, takže 65 000 ľudí muselo opustiť svoj domov.

▪ Spojené štáty: Požiare, ktoré zúrili na vyprahnutom juhu Kalifornie, prinútili 500 000 ľudí opustiť domov.

[Prameň ilustrácie]

Podľa NASA/​Visible Earth imagery