Obdivuhodná kukurica

EŠTE pred pár rokmi Harlin pestoval kukuricu v oblasti Finger Lakes v americkom štáte New York. Odjakživa ho bavilo rozprávať priateľom aj návštevníkom o jedinečných vlastnostiach kukurice. Pisatelia Prebuďte sa! Harlina poprosili, aby čitateľom túto rastlinu priblížil. Po jeho vyjadreniach vám radi ukážu aj iné zaujímavosti o tejto úžasnej rastline. Napríklad skadiaľ kukurica pochádza? Ako sa rozšírila po svete? A aké má využitie? Zamyslime sa teraz s Harlinom nad niektorými zaujímavosťami o kukurici.

Ako „rozpráva“

„Kukuricu vnímam ako spojenie umeleckého diela a dokonalej matematiky. Od listov po jednotlivé zrná na šúľku je všetko esteticky usporiadané podľa presného vzoru. Navyše, ako rastlina rastie, ‚rozpráva‘ vám. Povie vám, či je smädná alebo podvyživená. Dieťa plače, keď mu niečo chýba. Rastúca kukurica vám tak ako iné rastliny dá farbou a tvarom listov viditeľné signály, ak niečo potrebuje. Dôležité je však rozumieť im.

Červenofialové listy môžu svedčiť o nedostatku fosfátov. Inými spôsobmi  vám zase naznačí, že jej chýba horčík, dusík alebo potaš. Poľnohospodár sa pozrie na kukuricu a vie, či jeho kukurica trpí chorobou, alebo jej škodia nejaké chemikálie.

Tak ako všetci pestovatelia kukurice, aj ja som sadil kukuricu na jar, pretože vtedy teplota pôdy umožňuje semenám vyklíčiť. Keď o štyri až šesť mesiacov úroda dozrela, steblá boli vysoké asi dva metre!

Rast kukurice má niekoľko štádií, ktoré sa dajú rozlíšiť podľa počtu listov. Keď má päť listov, odrazu sa ukáže, ako dobre ‚ovláda‘ chémiu a matematiku. Najprv korene urobia dôkladný rozbor pôdy. Získané informácie sú podkladom na vypracovanie programu rastu, na základe ktorého sa určí optimálny obvod vretena a počet riadkov zŕn. Potom, v období, keď má kukurica 12 až 17 listov, prebieha ďalší rozbor pôdy, na základe ktorého rastlina ‚vie‘, aký je optimálny počet zŕn okolo šúľka. Stručne povedané, každá rastlina si nejako vypočíta, ako dosiahnuť v danej pôde najlepšie výsledky. Ďalší dôkaz úžasného projektovania vidno v zložitosti jej rozmnožovania.“

Ako sa rozmnožuje

„Každé steblo kukurice má samčie i samičie kvety. Navrchu rastliny vyčnievajú dlhé a tenké samčie kvety, nazývané metlina. Na jednej metline je asi 6 000 peľníc. Z nich sa uvoľnia milióny peľových zrniek. Tieto zrnká unáša vietor, až kým nepristanú na okolitých kvetoch, kde oplodnia vajíčka v nevyvinutých vretenách. Vajíčka sú bezpečne ukryté v šúpolí.

Ako sa peľ dostane cez šúpolie k vajíčkam? Na pomoc mu prichádzajú blizny, ktoré sa nachádzajú na jemných bledých vláknach vyčnievajúcich z neošúpaného klasu kukurice. V každom šúľku sú ich stovky. Keby ste šli až k miestu, skadiaľ vyrastajú, dostali by ste sa k semenníku, v ktorom je ukryté vajíčko. Každé vlákno vedie k jednému vajíčku. Z každého vajíčka sa potom vyvinie jedno zrno kukurice.

Blizna na vlákne, ktoré plápolá vo vzduchu plnom peľu, má jemné chĺpky zachytávajúce poletujúce peľové zrnká. Nech sa peľové zrnko prichytí kdekoľvek na blizne, začne klíčiť a vyrastať v peľové vrecúško, ktoré ako korienok prerastie cez bliznu až k vajíčku, ktoré potom oplodní.

Keď v kukuričnom klase zrná chýbajú, znamená to, že niektoré blizny neboli opelené, lebo možno nevyrástli načas. Príčinou môže byť suchá pôda. Ale opäť, ak poľnohospodár pozná symptómy, zvyčajne môže urobiť niečo pre to, aby napravil túto situáciu a zvýšil úrodnosť, ak nie teraz, tak aspoň v budúcnosti. K tomu, aby som získal lepšiu úrodu, mi pomohlo, že som jeden rok pestoval kukuricu a druhý sóju. Sója je strukovina, ktorá dodáva pôde dusík a ktorá nejde na chuť húsenici víjačky kukuričnej. *

Vždy s úľubou sledujem, ako sa pusté pole postupne rozzelená a prináša hojnosť potravy — a to zakaždým v najväčšej tichosti, čistote a kráse. Som úplne presvedčený, že kukurica je tak ako všetky rastliny zázrak stvorenia. A to ešte zďaleka neviem o kukurici všetko!“

Zaujalo vás to, čo hovoril Harlin? Ak chcete, radi vám poukážeme aj na iné zaujímavosti  o tejto úžasnej rastline. Môžeme pouvažovať o jej minulosti a využití.

Ako sa dostala z Mexika do celého sveta

Kolískou kukurice je Amerika — s najväčšou pravdepodobnosťou Mexiko —, skadiaľ sa rozšírila aj do iných krajín. Peruánci spred obdobia Inkskej ríše uctievali bohyňu kukurice, ktorá mala korunu z kukuričných šúľkov, ktoré jej nad hlavou vytvárali lúče. Prírodopisec Joseph Kastner hovorí, že americkí Indiáni „uctievali [kukuricu] ako plodinu, ktorú vytvorili bohovia, plodinu, z ktorej bol vytvorený človek... Jedna rastlina poskytla človeku dosť jedla na celý deň. A bola veľmi lacná.“ Domorodí obyvatelia si však spestrovali stravu fazuľou, čo v Latinskej Amerike zostalo zvykom až dodnes.

Európania sa oboznámili s kukuricou v roku 1492, keď sa moreplavec Krištof Kolumbus dostal do oblasti Karibiku. Kolumbov syn Ferdinand napísal, že jeho otec videl obilninu, „ktorú nazývajú kukurica a ktorá najlepšie chutí varená, pražená alebo rozomletá na múku“. Kolumbus priniesol semeno kukurice domov, a ako píše Kastner, „v polovici 16. storočia už nerástla len v Španielsku, ale aj v Bulharsku a Turecku. Otrokári priniesli kukuricu do Afriky... Muži, ktorí patrili [španielskemu bádateľovi narodenému v Portugalsku, Ferdinandovi] Magalhãesovi, priniesli semená z Mexika na Filipíny a do Ázie.“ Kukurica nastúpila cestu na vrchol svojej slávy.

V súčasnosti je kukurica po pšenici druhou najrozšírenejšou obilninou na svete. Na treťom mieste je ryža. Tieto tri plodiny sú potravou pre väčšinu ľudstva, ako aj hospodárskych zvierat.

V prípade kukurice, tak ako v prípade iných tráv, existuje veľa druhov. Len v Spojených štátoch existuje vyše 1 000 pomenovaných druhov vrátane hybridov. Rastliny dosahujú výšku od 60 centimetrov do 6 metrov! Aj veľkosť šúľkov je odlišná. Niektoré sú dlhé len päť centimetrov, iné dosahujú dĺžku neuveriteľných 60 centimetrov. „Dnes niektoré druhy juhoamerickej kukurice majú obrovské šúľky, ktoré vyzerajú ako ragbyová lopta a ich ploché zrná sú dlhé jeden palec [2,54 centimetra] a približne také široké,“ píše sa v knihe Latin American Cooking (Latinskoamerická kuchárka).

Kukurica môže mať tiež rôznu farbu. Šúľok nemusí byť vždy žltý, môže byť aj červený, modrý, ružový alebo čierny. A niekedy môžu byť také len niektoré zrná, takže šúľok má potom farebné pruhy, bodky alebo pásiky. Preto nečudo, že takéto pestrofarebné šúľky niekedy neskončia v hrnci, ale ako ozdoba, ktorá sa nedá prehliadnuť.

Aké má využitie

Rôzne odrody kukurice sú rozdelené do šiestich hlavných kategórií: konský zub, tvrdá, škrobová, sladká, vosková a pukancová. Sladká kukurica tvorí len malú časť úrody. Za svoju sladkú chuť vďačí poruche metabolizmu, pre ktorú sa na škrob premení menej cukru, ako je zvyčajné. Na celom svete sa vyše 60 percent celkovej úrody kukurice použije ako krmivo pre dobytok a ani nie 20 percent ako potrava pre ľudí. Zvyšok úrody nájde svoje využitie v priemysle alebo ako osivo. Samozrejme, v každej krajine môže byť tento pomer iný.

Kukurica je všestranná plodina. Zrná, respektíve ich zložky, sa dajú nájsť vo všetkom — od lepidiel po majonézu a od piva po papierové plienky. A hoci nie každý s tým súhlasí, kukurica nachádza uplatnenie dokonca aj ako palivo v podobe etanolu. Je jasné, že tejto úžasnej a všestrannej rastliny sa ľudstvo tak ľahko nevzdá.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 11]

Hybridy kukurice

V mnohých krajinách poľnohospodári zvyčajne pestujú hybridy kukurice, keďže prinášajú väčšiu úrodu. Hybridy kukurice, najmä kukurice konský zub, vznikajú kontrolovaným krížením rastlín, ktoré majú žiadané vlastnosti. Vedie to však k tomu, že poľnohospodári musia zakaždým kupovať osivo. Prečo? Rastliny, ktoré vyrastú zo zŕn hybridov z predchádzajúcej úrody, môžu mať inú kvalitu a priniesť menšiu úrodu.

[Obrázky na strane 10]

Na celom svete existujú stovky odrôd kukurice

[Pramene ilustrácií]

S láskavým dovolením Sam Fentress

S láskavým dovolením Jenny Mealing/flickr.com