Varovné signály?

„Sedemdesiattriročný vidiečan Veu Lesa, ktorý žije na Tuvalu, nepotrebuje čítať vedecké správy, aby vedel, že morská hladina stúpa,“ píše sa v novinách The New Zealand Herald. „Pláže, ktoré pozná od detstva, miznú. Plodiny, ktoré odnepamäti jedávali, ničí morská voda. V apríli [2007] musel zanechať svoj dom, keď oblasť zaplavil skočný príliv, ktorý naň naniesol skaly a rôzne úlomky.“

TUVALU je skupina ostrovov, ktorých nadmorská výška nepresahuje štyri metre. Pre tamojších obyvateľov je podľa spomínaných novín globálne otepľovanie „každodenná realita“, nie abstraktný pojem. * Z ostrovov odišli už tisíce obyvateľov a mnohí ďalší sa na odchod pripravujú.

Robert, ktorý žije v Brisbane v Austrálii, môže polievať záhradu len niekoľko dní v týždni, a aj to len vodou z vedra, a nie z hadice. A ak nejde do autoumyvárne, ktorá recykluje vodu, môže umyť len niektoré časti auta — okná, zrkadlá a tabuľky s evidenčným číslom. Prečo to tak musí robiť? Žije v krajine, ktorá podľa niektorých trpí najhorším suchom za posledných sto rokov. A iné miesta sú na tom ešte horšie. Sú problémy v Austrálii a na Tuvalu dôkazom globálneho otepľovania?

Čo niektorí predpovedajú

Mnohí sú toho názoru, že ľudská činnosť je jednou z hlavných príčin globálneho otepľovania, ktoré môže mať katastrofálny vplyv na podnebie a životné prostredie. Napríklad hromadné roztápanie kontinentálnych ľadovcov a rozpínanie oceánov pri ich otepľovaní môže viesť k prudkému stúpaniu morskej hladiny. Nízko položené ostrovy, napríklad aj Tuvalu, môžu zmiznúť pod hladinou, rovnako ako veľká časť Holandska a Floridy, ak spomenieme len niektoré oblasti. Milióny obyvateľov miest, ako je Šanghaj a Kalkata, a tiež niektorých oblastí Bangladéša, budú možno musieť opustiť svoj domov.

Nárast teploty môže medzitým viesť k intenzívnejším búrkam, záplavám a suchám. Keďže sa v Himalájach topia ľadovce v oblastiach, ktoré napájajú sedem riečnych systémov, môže sa stať, že 40 percent svetovej populácie nebude mať dostatok pitnej vody. Ohrozené sú aj tisíce živočíšnych druhov vrátane ľadových medveďov, ktoré lovia hlavne na ľade. Už dnes správy ukazujú, že mnohé medvede strácajú hmotnosť a dokonca hladujú.

Nárast teploty môže prispieť aj k šíreniu chorôb, pretože komáre, kliešte a ďalšie prenášače chorôb vrátane húb sa môžu dostať na nové územia. „Hrozba klimatických zmien je skoro taká vážna ako hrozba jadrových zbraní,“ písalo sa v časopise Bulletin of the Atomic Scientists. „Z krátkodobého hľadiska nemusia byť následky také dramatické... ale za tri alebo štyri desaťročia môžu klimatické zmeny napáchať nezvrátiteľné škody na habitatoch, od ktorých závisí prežitie ľudskej spoločnosti.“ A čo je ešte závažnejšie, niektorí vedci sú presvedčení, že k zmenám, ktoré spôsobuje globálne otepľovanie, dochádza omnoho rýchlejšie, ako očakávali.

Mali by nám tieto predpovede robiť starosti? Je život na Zemi naozaj na pokraji ekologickej katastrofy? Niektorí hovoria, že takéto desivé predpovede nie sú opodstatnené. Iní sa k tomu nevedia jednoznačne vyjadriť. Aká je teda pravda? Je budúcnosť Zeme, teda aj nás, ohrozená?

[Poznámka pod čiarou]