Čo o tom hovorí Biblia?

Ako používať tituly?

RANÍ kresťania pri každodenných činnostiach i pri zvestovaní dobrého posolstva o Božom Kráľovstve prichádzali do kontaktu s mnohými vládnymi úradníkmi — tak nižšími, ako aj vyššími. Ježišovi nasledovníci medzi sebou nepoužívali tituly, aby sa odlíšili postavením. Ale vtedy bolo bežné, že ľudia, ktorí mali autoritu, boli oslovovaní titulmi. O rímskom cisárovi sa hovorilo ako o ‚Vznešenom‘. — Skutky 25:21.

Ako sa teda Ježišovi nasledovníci pozerali na používanie titulov, keď stáli zoči-voči vládnym úradníkom? A ako sa na to máme pozerať my?

Prejav úcty, nie súhlasu

Apoštol Pavol radil spolukresťanom, aby ‚dávali každému, čo komu patrí: česť tomu, kto vyžaduje takú česť‘. (Rimanom 13:7) K tomu patrilo i oslovovanie úradníkov ich titulmi. V súčasnosti sa používajú tituly „vaša excelencia“ a „vaša ctihodnosť“ pri oslovení ľudí, ktorí zastávajú verejný úrad. Ale niekto sa môže opýtať: ‚Ako môžem niekoho takto osloviť, keď si myslím, že jeho správanie nie je ani excelentné, ani ctihodné?‘

Mnohí verejní činitelia si svedomito spĺňajú svoje povinnosti, no nie všetci sa správajú dôveryhodne. Biblia nás napriek tomu nabáda, aby sme sa podriaďovali kráľom a miestodržiteľom „kvôli Pánovi“. (1. Petra 2:13, 14) Teda keď uznávame, že daný úradník zastáva nejaký post s Božím dovolením, podnieti nás to prejavovať mu požadovanú úctu a česť. — Rimanom 13:1.

V tejto súvislosti nejde o správanie toho-ktorého úradníka. Česť sa mu nevzdáva pre jeho správanie. Keď takého človeka oslovíme jeho titulom, neznamená to, že prejavujeme tichý súhlas s jeho správaním. To vidno z toho, čo sa odohralo v dňoch apoštola Pavla.

Ako Pavol používal tituly

Apoštol Pavol bol na základe nepravdivých obvinení zatknutý a predvedený pred  Félixa, judského miestodržiteľa. Félix ani zďaleka nebol príkladným verejným činiteľom. Podľa rímskeho historika Tacita si Félix „myslel, že sa môže beztrestne dopustiť akéhokoľvek zlého skutku“. Viac sa zaujímal o úplatky než o zadosťučinenie spravodlivosti. Napriek tomu Pavol počas svojho dvojročného uväznenia prejavoval tomuto miestodržiteľovi úctu. Často sa rozprávali — Félix v tom videl príležitosť dostať peniaze, ktoré však nedostal, a Pavol v tom videl príležitosť zvestovať. — Skutky 24:26.

Festus, ktorý nastúpil po Félixovi, sa v Cézarei dozvedel o Pavlovom prípade. Keďže si chcel získať priazeň židovských vodcov, navrhol, aby bol Pavol súdený v Jeruzaleme. Pavol však vedel, že sa mu tam nedostane spravodlivého rozsudku, a tak využil svoje právo rímskeho občana a vyhlásil: „Odvolávam sa na cézara!“ — Skutky 25:11.

Festus nevedel, ako cézarovi vysvetliť obvinenia vznesené voči Pavlovi. Potom však prišiel na zdvorilostnú návštevu kráľ Agrippa II. a prejavil o tento prípad záujem. Na druhý deň vošiel kráľ s veľkou pompéznosťou v sprievode vojenských veliteľov a miestnych vysokých úradníkov do prijímacej siene. — Skutky 25:13–23.

Keď Pavol dostal priestor vyjadriť sa, v úvodných slovách použil titul „kráľ“ a uznal, že Agrippa veľmi dobre pozná zvyky a spory Židov. (Skutky 26:2, 3) V tom čase bolo všeobecne známe, že Agrippa má škandálny krvismilný vzťah so svojou sestrou. Pavol určite vedel, akú zlú povesť má Agrippa pre svoju morálnu skazenosť. No aj tak mu prejavil úctu, aká náleží kráľovi.

Počas Pavlovej obhajoby Festus zvolal: „Ideš zošalieť, Pavol!“ Pavla to nepodráždilo, ale pokojne miestodržiteľovi odpovedal a oslovil ho ako „Tvoja Excelencia“. (Skutky 26:24, 25) Pavol mu prejavil úctu, aká mu pre jeho postavenie patrila. Tieto príklady však vyvolávajú otázku: Má prejavovanie úcty nejaké hranice?

Relatívna úcta

Autorita vlád je relatívna, ako to vidno z Rimanom 13:1: „Jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh.“ Preto aj úcta prejavovaná zástupcom vlády je relatívna. Ježiš ukázal, kde sú hranice v prejavovaní úcty druhým ľuďom, keď svojim učeníkom povedal: „Nedajte [sa] nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský. Ani nech vás nenazývajú ‚vodcami‘, lebo jeden je váš Vodca, Kristus.“ — Matúš 23:8–10.

Preto v prejavovaní náležitej úcty existujú hranice. Rozhodujúce je, či ide o používanie titulov svetského, alebo náboženského charakteru. Keby svetskí úradníci mali tituly náboženskej povahy, Pavlova rada prejavovať im česť by sa nevzťahovala na používanie takýchto titulov. Človek, ktorý sa drží biblických rád, by sa k takýmto úradníkom správal s úctou. Ale jeho svedomie školené Bibliou by ho podnecovalo nepoužívať náboženské tituly, pretože jeho povinnosťou je ‚splácať Božie veci Bohu‘. — Matúš 22:21.

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

▪ Ako sa Ježišovi nasledovníci pozerajú na svetských úradníkov? — Rimanom 13:7.

▪ Používal apoštol Pavol tituly pri oslovovaní vládnych úradníkov? — Skutky 25:11; 26:2, 25.

▪ Aké tituly Ježiš neschvaľoval? — Matúš 23:8–10.

[Obrázok na stranách 20, 21]

Ako Pavol oslovil Agrippu?