Pohľad dovnútra tela bez použitia skalpela

POKROK v informatike, matematike a iných vedných odboroch umožňuje, aby sa choroby diagnostikovali aj inak ako pomocou skalpela. Okrem röntgenu, ktorý je k dispozícii už vyše sto rokov, sa používa počítačová tomografia (CT), pozitrónová emisná tomografia (PET), magnetická rezonancia (MR) a ultrazvuk, teda sonografia. * Na akom princípe tieto techniky fungujú? Aké riziká so sebou nesú? A aké sú ich výhody?

Röntgen

Ako funguje? Röntgenové lúče majú kratšiu vlnovú dĺžku než viditeľné svetlo a dokážu preniknúť tkanivami. Keď je časť tela vystavená röntgenovým lúčom, tvrdé tkanivá, ako sú kosti, pohltia lúče a vytvoria svetlé miesta na vyvolanej snímke nazývanej rádiogram. Mäkké tkanivá sa zobrazia v odtieňoch sivej. Röntgenové lúče sa zvyčajne využívajú pri problémoch so zubami, kosťami, prsníkmi a hrudníkom. Aby sa dali rozlíšiť mäkké tkanivá rovnakej tvrdosti, ktoré sú tesne vedľa seba, lekár môže pacientovi vpichnúť do krvného obehu kontrastnú látku. V súčasnosti sa často pracuje s digitálnou technikou a snímky je možné vidieť na monitore počítača.

Riziká: S týmto vyšetrením je síce spojené isté riziko poškodenia buniek a tkanív, ale zväčša je veľmi malé v porovnaní s výhodami. * Ženy, ktoré nemajú istotu, že nie sú tehotné, by o tom mali pred vyšetrením informovať lekára. Kontrastné látky, napríklad jódová kontrastná látka, môžu vyvolať alergickú reakciu. Preto ak máte alergiu na jód alebo jedlá z morských živočíchov, ktoré obsahujú tento prvok, informujte o tom svojho lekára alebo rádiologického asistenta.

Výhody: Röntgenologické vyšetrenie je rýchle, zvyčajne bezbolestné, pomerne lacné a nenáročné. Preto je zvlášť užitočné v mamografii a vtedy, keď je nutné rýchle diagnostikovanie. Po ožiarení v tele žiarenie nezostáva a vyšetrenie zvyčajne nemá vedľajšie účinky. *

 Počítačová tomografia (CT)

Ako funguje? Pri snímaní počítačovým tomografom sa využívajú intenzívnejšie röntgenové lúče a to zložitejším spôsobom. Využívajú sa tiež špeciálne senzory. Pacient leží na stole, ktorý sa posúva do akéhosi tunela CT zariadenia. Obrazy vznikajú vďaka množstvu tenkých röntgenových lúčov a detektorov, ktoré sa otáčajú okolo pacienta. Je to, akoby bol bochník chleba rozrezaný na veľmi tenké krajce, ktoré sa odfotografujú a potom preskúmajú. Počítač znovu poskladá „krajce“, teda prierezy telom, a tak vznikne detailný obraz vnútra tela. Najnovšie zariadenia snímajú telo špirálovitým spôsobom, čím sa vyšetrenie urýchli. Keďže CT snímky sú podrobné, často sa využívajú pri vyšetrovaní hrudníka, brucha a kostry a na diagnostikovanie rakoviny a iných chorôb.

Riziká: Pri CT sa často uvoľňujú vyššie dávky žiarenia než pri bežnom röntgene. To so sebou prináša síce malé, no nie nezanedbateľné riziko rakoviny, a tak je potrebné starostlivo zvážiť riziká a výhody. U niektorých pacientov sa prejaví alergická reakcia na jódovú kontrastnú látku, ktorá sa bežne používa. U niektorých môže toto vyšetrenie negatívne ovplyvniť činnosť obličiek. Ak je podaná kontrastná látka, dojčiace matky by mali dojčiť až po 24 hodinách.

Výhody: Vyšetrenie pomocou CT je bezbolestné a neinvazívne a získavajú sa ním podrobné údaje, ktoré sa dajú počítačovo spracovať do trojrozmerných snímok. Snímanie je pomerne rýchle a jednoduché a odhalí poškodenia vnútorných orgánov, čo môže zachrániť život. Snímače CT nemajú vplyv na implantované lekárske prístroje.

Pozitrónová emisná tomografia (PET)

Ako funguje? Pred vyšetrením PET sa pacientovi injekčne podá zlúčenina rádioaktívnej látky a látky, ktorá je pre telo prirodzená, najčastejšie glukózy. Obraz vzniká vďaka tomu, že z tkanív sa uvoľňujú pozitróny, kladne nabité častice. Zobrazovanie PET funguje na princípe toho, že rakovinové bunky spotrebujú viac glukózy než normálne bunky, a preto vychytávajú väčšie množstvo rádioaktívnej zlúčeniny. Choré tkanivá tak uvoľňujú viac pozitrónov, ktoré sa na výslednej snímke zobrazia odlišnou farbou alebo jasom.

Zatiaľ čo pri CT a MR sa ukáže tvar a štruktúra orgánov a tkanív, pri PET sa zistí, ako fungujú, vďaka čomu sa dajú zaznamenať chorobné zmeny v skoršom štádiu. PET sa dá vykonať v kombinácii s CT, takže sa dajú lepšie vidieť detaily. Snímky PET však môžu byť skreslené, ak pacienti istý čas pred vyšetrením jedli alebo ak nemajú hladinu cukru v norme, možno pre cukrovku. A keďže pôsobenie rádioaktivity je veľmi krátke, je dôležité aj načasovanie vyšetrenia.

Riziká: Keďže sa používa veľmi malé množstvo rádioaktívnej zlúčeniny a jej žiarenie je krátkodobé, človek je vystavený žiareniu v malej miere. No i tak to môže byť nebezpečné pre vyvíjajúci sa plod. Preto by ženy, ktoré  nemajú istotu, že nie sú tehotné, mali o tom informovať svojho lekára a obslužný personál. A ženy v plodnom veku možno budú musieť podstúpiť tehotenský test z krvi alebo z moču. Ak pacient okrem PET podstúpi aj CT, malo by sa brať do úvahy aj riziko spojené s vyšetrením CT.

Výhody: Keďže pri PET sa odhalí nielen tvar orgánov a tkanív, ale aj nakoľko fungujú, môžu sa vďaka tomuto vyšetreniu odhaliť problémy skôr, než by sa zmeny tkanív zaznamenali pomocou CT alebo MR.

Magnetická rezonancia (MR)

Ako funguje? Pri zobrazovaní pomocou MR sa využíva silné magnetické pole a rádiové vlny (nie röntgenové), ako aj počítač, aby bolo možné detailne zobraziť takmer všetky vnútorné časti tela vrstvu po vrstve. Lekári potom môžu preskúmať časti tela do najmenších podrobností a diagnostikovať choroby tak, ako im to iné techniky neumožňujú. Napríklad MR je jedna z mála zobrazovacích techník, vďaka ktorým sa dá vidieť cez kosti, a tak je vynikajúcim nástrojom pri vyšetrovaní mozgu a iných mäkkých tkanív.

Pri vyšetrení sa pacienti nesmú pohnúť. A keďže snímkovanie prebieha tak, že pacient prechádza cez pomerne úzky tunel zariadenia, môže to spôsobovať problém pacientom trpiacim klaustrofóbiou. V poslednom čase však boli vyvinuté otvorené snímače MR pre pacientov, ktorí trpia úzkosťou alebo sú obézni. Vo vyšetrovni, pochopiteľne, pacient nesmie mať kovové predmety, ako sú perá, hodinky, šperky, sponky a kovové zipsy, ani kreditné karty a iné predmety citlivé na magnetické pole.

Riziká: Ak sa použije kontrastná látka, môže vzniknúť alergická reakcia, no toto riziko je menšie ako pri zlúčeninách na báze jódu, ktoré sa bežne používajú pri röntgene a CT. Inak nie je známe, že by MR mohlo predstavovať pre pacienta riziko. No pacienti s niektorými chirurgickými implantátmi alebo úlomkami kovu, ktoré sa im dostali do tela pri úraze, pre silné magnetické pole možno nebudú môcť toto vyšetrenie absolvovať. Preto ak máte ísť na vyšetrenie MR a máte v tele niektorú z týchto vecí, povedzte  o tom svojmu lekárovi a rádiologickému asistentovi.

Výhody: Pri MR sa nepoužíva žiarenie, ktoré by mohlo byť škodlivé, a touto zobrazovacou technikou sa dajú mimoriadne dobre rozlíšiť abnormality tkanív, najmä tých, ktoré by nebolo možné vidieť cez kosti.

Ultrazvuk

Ako funguje? Táto technológia, nazývaná aj sonografia, je v podstate druh sonaru využívajúceho zvukové vlny, ktoré ľudské ucho nepočuje. Keď vlny narazia na miesto, kde sa mení hustota tkaniva, napríklad na povrch nejakého orgánu, vzniká ozvena. Počítač túto ozvenu analyzuje a vytvorí dvoj- alebo trojrozmerný obraz orgánu, z ktorého sa dá vyčítať hĺbka, veľkosť, tvar a hustota. Vlny s nízkou frekvenciou umožňujú zobraziť časti tela, ktoré sú ukryté hlbšie, vlny s ultravysokou frekvenciou umožňujú skúmať povrchové orgány, ako sú napríklad oči. Skúmanie jednotlivých vrstiev kože môže pomôcť pri diagnostikovaní rakoviny kože.

Vyšetrenie väčšinou prebieha tak, že lekár používa ručný snímač. Na pokožku aplikuje priesvitný gél a snímačom prechádza nad skúmaným miestom. Výsledný obraz sa mu hneď zobrazuje na monitore počítača. Ak je to nutné, malý snímač je možné pripevniť na sondu, ktorá sa vloží do telového otvoru, aby sa mohli vykonať určité vnútorné vyšetrenia.

Dopplerov ultrazvuk je citlivý na pohyb a používa sa pri vyšetrovaní krvného toku. To môže byť užitočné pri vyšetrovaní orgánov a diagnostikovaní nádorov, okolo ktorých je husté krvné riečisko.

Vyšetrenie pomocou ultrazvuku pomáha lekárom diagnostikovať množstvo porúch, od poruchy srdcových chlopní až po hrčky v prsníkoch, alebo odhaliť zdravotný stav nenarodeného dieťaťa. No keďže ultrazvukové vlny sú odrážané plynom, táto technológia má isté obmedzenia pri vyšetrovaní niektorých brušných orgánov. Ani obraz nemusí byť taký jasný ako pri iných technikách, ako je rádiografia.

Riziká: Hoci pri správnom použití je ultrazvuk zvyčajne bezpečný, je to istý druh energie, ktorý môže vplývať na tkanivá, a to aj na tkanivá plodu. Sonografia plodu by sa preto nemala považovať za úplne bezpečnú.

Výhody: Táto technika je veľmi rozšírená, neinvazívna a pomerne lacná. Umožňuje tiež zobrazovanie v reálnom čase.

Budúcnosť technológií

Zdá sa, že v súčasnosti sa výskum zameriava hlavne na skvalitňovanie dostupných technológií. Napríklad výskumníci vyvíjajú snímače MR, ktoré budú pracovať s omnoho slabším magnetickým poľom než súčasné zariadenia, čo podstatne znižuje náklady. Novou technológiou, ktorá sa rozvíja, je molekulárne zobrazovanie (MI). Jeho cieľom je detegovať zmeny v tele na molekulárnej úrovni, a tak by sa vďaka nemu mohli dať rozpoznať a liečiť choroby vo veľmi skorom štádiu.

Vďaka zobrazovacej technike je čoraz menej potrebné podstúpiť mnohé bolestivé, riskantné a dokonca nepotrebné operácie na zistenie zdravotného stavu. A keď sa zobrazovaním podarí choroby včas diagnostikovať a liečiť, môžu sa dosiahnuť omnoho lepšie výsledky. Tieto zobrazovacie zariadenia sú však drahé, niektoré prístroje stoja viac než milión dolárov.

Pravdaže, prevencia je lepšia než detekcia a liečba chorôb. Preto sa snažte udržať si zdravie vhodnou stravou, pravidelným cvičením, dostatkom odpočinku a pozitívnym pohľadom na život. „Radostné srdce pôsobí dobro ako ten, kto lieči,“ píše sa v Prísloviach 17:22.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 13]

 KOĽKO ŽIARENIA?

Každý deň sme vystavení prirodzenému žiareniu, či už v podobe kozmického žiarenia pochádzajúceho z vesmíru, alebo z rádioaktívnych látok bežne sa vyskytujúcich v prírode, ako je radón. Nasledujúce údaje vám pomôžu zhodnotiť riziko spojené s určitými lekárskymi vyšetreniami. Priemerné hodnoty sú uvedené v milisievertoch (mSv).

Päťhodinový let dopravným lietadlom: 0,03 mSv

Desať dní prirodzeného žiarenia: 0,1 mSv

Jeden zubný röntgen: 0,04 – 0,15 mSv

Jeden röntgen hrudníka: 0,1 mSv

Jeden mamogram: 0,7 mSv

Jedna snímka hrudníka pomocou CT: 8,0 mSv

Ak idete na vyšetrenie, neváhajte sa opýtať lekára alebo rádiológa na konkrétne hladiny žiarenia či na iné veci, ktoré vo vás vyvolávajú obavy.

[Obrázok na strane 11]

Röntgen

[Obrázok na strane 12]

CT

[Prameň ilustrácie]

© Philips

[Obrázok na strane 12]

PET

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Alzheimer’s Disease Education and Referral Center, a service of the National Institute on Aging

[Obrázok na strane 13]

MR

[Obrázok na strane 14]

Ultrazvuk