Prečo sú siete prázdne

„Mali sme dobré i zlé roky, ale nepamätám sa, že by bolo tak málo rýb, ako je teraz,“ hovorí 65-ročný George, ktorý loví ryby pri severovýchodnom pobreží Anglicka. „Zdecimované je všetko: lososy, tresky, homáre — skrátka všetko.“

GEORGEOVE obavy nie sú prehnané. Podobné znepokojivé správy prichádzajú zo všetkých morí a oceánov sveta. Agustín z Peru, ktorý je kapitánom 350-tonovej rybárskej lode, hovorí: „Už pred 12 rokmi sme postrehli úbytok sardiniek. V Peru bola hojnosť rýb po celý rok, ale v súčasnosti nemáme celé mesiace čo robiť. Nikdy sme nešli loviť ďalej než 25 kilometrov od pobrežia, ale teraz sa za úlovkom plavíme aj 300 kilometrov.“

Antonio, ktorý žije v Galícii v Španielsku, hovorí: „Lovím ryby už vyše 20 rokov. Na vlastné oči som videl, ako sa morské zdroje postupne vyčerpávajú. Z mora čerpáme viac, než stačí vyprodukovať.“

Fotografie oceánov ohrozených nadmerným výlovom neodhalia rozsah ničenia tak ako šokujúce fotografie dažďových lesov zdevastovaných buldozérmi. No poškodzovanie oceánov je rovnako vážne. Nedávno Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo varovala: „Situácia je zvlášť závažná a hrozivá, keď vezmeme do úvahy, že asi 75 percent rybolovných revírov je už naplno, prípadne nadmerne využívaných či úplne zdecimovaných.“

Ryby sú hlavným zdrojom živočíšnych bielkovín pre pätinu ľudstva. A tak je ohrozený jeden z našich najdôležitejších zdrojov potravy. Ryby sa nevyskytujú v moriach všade v rovnakom množstve. Čo sa týka života, väčšina otvoreného  oceánu sa podobá skôr púšti. Najproduktívnejšie rybárske oblasti sa väčšinou nachádzajú pri pobreží a tam, kde morské prúdy obohacujú vodu výživnými látkami. Tieto látky poskytujú výživu fytoplanktónu, ktorý je základom morského potravového reťazca. Ako rybári ničia rybolovné revíry, od ktorých sú závislí? Odpoveď nájdeme, keď sa zamyslíme nad históriou jedného z týchto revírov.

Grand Banks — plienenie sa začína

Keď sa taliansky moreplavec a bádateľ John Cabot * preplavil z Anglicka cez Atlantický oceán a objavil v plytkom mori pri pobreží Kanady rybolovný revír Grand Banks, začalo sa niečo podobné zlatej horúčke. Bolo to len päť rokov po tom, ako Krištof Kolumbus v roku 1492 uskutočnil svoju historickú plavbu. Netrvalo dlho a stovky rybárov sa odvážili preplaviť Atlantický oceán, aby mohli loviť v Grand Banks. Žiaden Európan ešte nikdy nevidel vody hemžiace sa toľkými treskami.

Tresky mali cenu zlata. Pre svoje biele mäso, ktoré neobsahuje takmer žiaden tuk, sú na svetovom trhu veľmi žiadané dodnes. Jedna treska váži zvyčajne 1,5 až 9 kilogramov, no niektoré tresky z Grand Banks boli také veľké ako dospelý človek. V nasledujúcich storočiach sa rybári naučili používať vlečné siete a laná s tisíckami háčikov, a tak vylovili omnoho viac rýb.

Následky priemyselného rybolovu

V 19. storočí niektorí Európania vyslovili obavy v súvislosti so zásobami rýb, zvlášť sleďov. Profesor Thomas Huxley, prezident britskej Kráľovskej spoločnosti, však na Medzinárodnej výstave rybolovu, ktorá sa konala v roku 1883 v Londýne, vyhlásil: „Týchto rýb je tak veľa, že si to ani nedokážeme predstaviť, a tak počet vylovených rýb je takmer zanedbateľný... Myslím si preto, že zásoby tresky... a možno aj všetkých iných početných druhov rýb sú nevyčerpateľné.“

Len málokto spochybňoval Huxleyho tvrdenie, a to aj vtedy, keď sa začalo v Grand Banks vo veľkom loviť z rybárskych lodí poháňaných parou. Dopyt po treske sa zvýšil najmä po roku 1925, keď Clarence Birdseye z Massachusetts vynašiel proces rýchleho zmrazovania rýb. Rybári to využili a začali používať trawlery * s naftovými motormi, aby mohli získavať ešte väčšie úlovky. No malo prísť k ešte väčšiemu drancovaniu.

V roku 1951 sa za úlovkom priplavila do Grand Banks nezvyčajná loď z Británie. Tento trawler bol dlhý 85 metrov a mal nosnosť 2 600 ton. Bola to prvá plávajúca továreň na spracovanie rýb. Na korme mala naklonenú plošinu, po ktorej sa dala pomocou navijakov vytiahnuť obrovská sieť s úlovkom. Na nižších palubách boli rady strojov na automatické porciovanie rýb a mraziarenské zariadenia. Echolokátory a iné moderné prístroje na vyhľadávanie rýb jej umožňovali vo dne v noci prenasledovať húfy rýb — a to aj celé týždne!

Aj ďalšie krajiny si uvedomili ekonomickú hodnotu takéhoto výlovu a zakrátko stovky podobných plavidiel s vlečnými sieťami prehľadávali moria, takže za hodinu dokázali  vyloviť až 200 ton rýb. Niektoré lode mali nosnosť 8 000 ton a ich siete by dokázali pojať lietadlo jumbo jet.

Posledná kvapka

„Ešte koncom 70. rokov 20. storočia,“ píše sa v knihe Ocean’s End (Koniec oceánu), „mala väčšina ľudí mylnú predstavu, že zásoby v oceánoch sú nevyčerpateľné.“ V 80. rokoch lovila vo vodách Grand Banks rozrastajúca sa flotila obrovských trawlerov. Vedci varovali, že populácia tresiek môže byť čochvíľa úplne zdecimovaná. Ale tento rybolov poskytoval živobytie desaťtisícom ľudí a politici sa zdráhali urobiť nepopulárne rozhodnutie. V roku 1992 boli už k dispozícii vedecké dôkazy, že za 30 rokov sa populácia tresky znížila o neuveriteľných 98,9 percenta! Výlov tresiek v Grand Banks bol zakázaný. No bolo to príliš neskoro. Jeden z najbohatších rybolovných revírov na svete bol päťsto rokov po objavení zničený.

Rybári dúfali, že populácia tresiek sa zakrátko obnoví. Ale tresky žijú vyše 20 rokov a dospievajú pomaly. V rokoch, ktoré nasledovali po roku 1992, očakávaná obnova populácie tresiek nenastala.

Celosvetová kríza rybolovu

To, čo sa stalo v Grand Banks, poukazuje na znepokojivý celosvetový trend v oblasti rybolovu. V roku 2002 britský minister životného prostredia povedal, že „je drancovaných 60 percent rybolovných revírov sveta“. Tuniak, mečiar, žralok a ostriežik sú len niektoré z mnohých ohrozených druhov.

Mnohé bohaté krajiny, ktoré už zničili vlastné rybolovné revíry, hľadajú nové miesta v ďalekých krajinách, kde by mohli v rybolove pokračovať. Napríklad pobrežné vody Afriky patria medzi najbohatšie rybolovné revíry sveta. Mnohí africkí panovníci si nemôžu dovoliť neudeľovať rybárske licencie, ktoré sú jedným z hlavných zdrojov zahraničných príjmov do štátnej pokladnice. Neprekvapuje, že mnohých domácich obyvateľov hnevá ničenie ich zásob rýb.

Prečo nadmerný rybolov pokračuje?

Nezainteresovanému človeku by sa mohlo zdať, že riešenie je jednoduché — stačí zastaviť nadmerný rybolov. Nie je to však také jednoduché. Komerčný rybolov je spojený s obrovskými investíciami do zariadenia. Preto každý rybár dúfa, že loviť prestanú tí druhí a on bude môcť pokračovať. A tak neprestane nikto. Navyše, vláda je neraz najväčším investorom, a tak aj ona prispieva k tomuto problému. Časopis Issues in Science and Technology hovorí: „Národy často považovali ciele [OSN] v súvislosti s ochranou rybolovných revírov za zákon, ktorého sa majú držať iné krajiny, no ony samy ho neplánovali dodržiavať.“

Toto ničenie majú na svedomí aj športoví rybári. V časopise New Scientist sa pri zmienke o jednej štúdii uskutočnenej v Spojených štátoch písalo, že „64 percent zaznamenaných úlovkov ohrozených druhov v Mexickom zálive sa dá pripísať na vrub rekreačným rybárom“. Keďže tak športoví, ako aj komerční rybári majú veľký vplyv, politici sa viac snažia chrániť vlastnú popularitu než zásoby rýb.

Dajú sa rybolovné revíry sveta zachrániť? Boyce Thorne-Miller vo svojej knihe The Living Ocean (Živý oceán) píše: „Kým sa neuskutoční radikálna zmena v postojoch ľudí, žiadne konkrétne opatrenia nemôžu ochrániť oceánske druhy.“ Dobrá správa je, že Stvoriteľ, Jehova Boh, zriadil Kráľovstvo, ktoré zabezpečí istú budúcnosť všetkým živým tvorom na zemi. — Daniel 2:44; Matúš 6:10.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 21]

Ako buldozéry devastujú dažďové lesy, nadmerný výlov devastuje moria

[Zvýraznený text na strane 22]

„Asi 75 percent rybolovných revírov je už naplno, prípadne nadmerne využívaných či úplne zdecimovaných.“ — Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo

 [Zvýraznený text na strane 23]

Ryby sú hlavným zdrojom živočíšnych bielkovín pre pätinu ľudstva

[Obrázok na strane 23]

Kambodža

[Obrázok na strane 23]

Komerčný rybolov, Aljaška

[Obrázok na strane 23]

Konžská demokratická republika

[Prameň ilustrácie na strane 20]

© Janis Miglavs/​DanitaDelimont.com

[Pramene ilustrácií na strane 22]

Hore: © Mikkel Ostergaard/​Panos Pictures; v strede: © Steven Kazlowski/​SeaPics.com; dole: © Tim Dirven/​Panos Pictures