Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Keď slnko nevychádza

Keď slnko nevychádza

Keď slnko nevychádza

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FÍNSKU

„SLNKO vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde,“ píše sa v Biblii. (Kazateľ 1:5, Slovenský ekumenický preklad) Od polovice novembra do konca januára však východ a západ slnka v mnohých oblastiach za severným polárnym kruhom nie je taký očividný. Ľuďom nezostáva nič iné, len sa prispôsobiť dlhým tmavým nociam polárnej zimy.

Do istej miery majú dlhé noci aj ľudia žijúci južne od polárneho kruhu. Napríklad v Petrohrade, Helsinkách, Štokholme a Osle, ktoré ležia ani nie 800 kilometrov južne od polárneho kruhu, trvá uprostred zimy denné svetlo len asi šesť hodín.

„Predstava, že počas polárnej zimy je tma ako v rohu, nie je správna,“ hovorí Ari, ktorý vyrastal v meste Kiruna vo švédskom Laponsku. Väčšina dňa by sa dala opísať ako šero. Paula, umelkyňa, ktorá žije vo fínskom Laponsku, hovorí: „Keď Laponsko zahalí sneh, z farieb zostanú len pastelové odtiene modrej a fialovej.“

Ponuré zimy pôsobia na niektorých ľudí nepriaznivo. „Veľmi intenzívne vnímam zmeny ročných období a podnebia,“ napísal Jean Sibelius, známy fínsky skladateľ. Dodal: „V zime, keď sú dni krátke, mávam obdobie depresie.“ A určite nebol jediný, kto trpel takzvanou sezónnou depresiou. Už grécky lekár Hippokrates (asi 460 – asi 377 pred n. l.) tvrdil, že ročné obdobia vplývajú na náladu.

Ale až v 80. rokoch minulého storočia bola sezónna depresia označená za samostatné ochorenie. Zo štúdií vyplynulo, že malé percento severanov trpí sezónnou afektívnou poruchou. A troj- až štvornásobne viac ľudí má miernu formu tejto choroby. Tvrdí sa, že do istej miery ňou trpia státisíce ľudí.

Andrej z Petrohradu hovorí: „Stále by som len spal.“ Annika, ktorá žije vo Fínsku, má s prichádzajúcou zimou pochmúrnejšiu náladu. „Niekedy,“ hovorí, „vo mne tma vyvoláva niečo ako klaustrofóbiu, lebo jej nemám kam uniknúť.“

Odborníci odporúčajú viacero metód, ako sa so sézonnou depresiou vyrovnávať. Napríklad radia, aby bol človek čo najviac vonku za denného svetla. Tí, ktorí sa vonku venujú nejakej telesnej aktivite, tiež hovoria, že im to pomáha zmierniť depresiu.

Jarmo, ktorý zažil zimy aj v severnom, aj v južnom Fínsku, hovorí: „V období, keď je najviac tmy, si zapálime viac sviečok a viac svietime.“ Niektorým pomohla fototerapia. Iní uniknú ponurej zime tak, že odídu na dovolenku do nejakej južnejšie položenej krajiny. Podaktorí však varujú, že keď sa človek vráti zo slnečnej dovolenky do zimnej temnoty, môže mať ešte pochmúrnejšiu náladu.

Pozornosť by sa mala venovať aj strave. Slnečné svetlo podnecuje produkciu vitamínu D, ale pri nedostatku svetla môže mať človek tohto vitamínu málo. Preto niektorí odporúčajú pridať cez zimu do jedálnička viac potravín obsahujúcich vitamín D, ako sú ryby, pečeň a mliečne výrobky.

To, čo sa podieľa na vytváraní zimnej tmy, prispieva aj k hojnosti svetla. Ako sa zem pohybuje po svojej dráhe, pomaličky nakláňa svoju chladnú „čiapku“ čoraz viac k slnku. Postupne sa vlády nad dňom ujíma slnečné svetlo. Vtedy nastáva polárne leto, keď si človek môže užívať slnečné svetlo aj uprostred noci!

[Zvýraznený text na strane 27]

Väčšina dňa by sa dala opísať ako šero

[Obrázok na strane 26]

Pravé poludnie počas arktickej zimy

[Prameň ilustrácie]

Dr. Hinrich Bäsemann/​Naturfoto-Online

[Obrázok na strane 26]

Na mnohých môže nedostatok priameho slnečného svetla pôsobiť deprimujúco