Zem býva na tej najlepšej adrese

NAŠA adresa zvyčajne zahŕňa krajinu, mesto a ulicu. Aj Zem má svoju „adresu“. „Krajinou“ je galaxia Mliečna cesta, „mestom“ je slnečná sústava — Slnko a planéty obiehajúce okolo neho — a „ulicou“ je jej obežná dráha v slnečnej sústave. Vďaka pokroku v astronómii a fyzike sa vedcom darí čoraz lepšie vidieť výhody „adresy“ nášho malého domova vo vesmíre.

„Mesto“ slnečná sústava leží v tej časti Mliečnej cesty, ktorú mnohí vedci označujú za galaktickú obývateľnú zónu. Táto zóna sa nachádza asi 28 000 svetelných rokov od stredu našej galaxie a obsahuje presne takú koncentráciu chemických prvkov, aby mohol existovať život. Ďalej od stredu galaxie by bolo týchto prvkov príliš málo, bližšie k stredu by bolo prostredie príliš nebezpečné, lebo sa tam vyskytuje väčšie množstvo radiácie a iných faktorov ohrozujúcich život. „Žijeme v najlukratívnejšej lokalite,“ píše sa v časopise Scientific American.

Ideálna „ulica“

Prívlastok „najlukratívnejšia“ sa hodí aj na „ulicu“ Zeme, čiže obežnú dráhu v „meste“ slnečná sústava. Nachádza sa asi 150 miliónov kilometrov od Slnka v zóne, ktorú vedci označujú hviezdna obývateľná zóna, kde živé organizmy ani nezamrznú, ani nezhoria. Zem okrem toho obieha po takmer kružnicovej dráhe, takže po celý rok sa nachádzame v približne rovnakej vzdialenosti od Slnka.

Slnko je pritom dokonalou „elektrárňou“. Je stabilné, má ideálnu veľkosť a vydáva správne množstvo energie. Oprávnene bolo nazvané „mimoriadna hviezda“.

Dokonalý sused

Keby ste mali Zemi vybrať „najbližšieho suseda“, nenašli by ste nič lepšie ako Mesiac. Má priemer o niečo väčší než štvrtina priemeru Zeme. A tak je v porovnaní s inými mesiacmi v slnečnej sústave nezvyčajne veľkým spoločníkom planéty. Ale to nie je náhoda.

Mesiac totiž zohráva dôležitú úlohu pri prílive a odlive, ktoré sú nesmierne dôležité pre ekológiu planéty. Stabilizuje tiež rotačnú os Zeme. Bez Mesiaca, ktorý je akoby zhotovený na mieru, by sa naša planéta podobala detskej hračke vĺčiku — knísala by sa alebo prevracala nabok. Výsledok by bol katastrofálny  pre podnebie, pohyb oceánov a iné prírodné javy.

Dokonalý sklon a rotácia

Dvadsaťtriapolstupňový sklon zemskej osi prispieva k striedaniu ročných období, chráni pred extrémnymi teplotami a umožňuje existenciu rozmanitých podnebných pásiem. „Zdá sa, že sklon našej planéty je ‚taký, aký má byť‘,“ píše sa v knihe Rare Earth—Why Complex Life Is Uncommon in the Universe (Výnimočná Zem — prečo sú vyššie formy života vo vesmíre neobvyklé).

Taká, aká má byť, je aj dĺžka dňa a noci — čo je spôsobené rotáciou Zeme. Keby sa Zem otáčala podstatne pomalšie, strana privrátená k Slnku by horela, zatiaľ čo tá odvrátená by mrzla. A naopak, keby boli pre rýchlejšiu rotáciu dni kratšie a možno by trvali len niekoľko hodín, výsledkom by boli neutíchajúce víchrice a iné výkyvy.

Áno, všetko súvisiace s našou planétou — od jej „adresy“ cez rýchlosť rotácie až po jej „suseda“ Mesiac — je dotiahnuté do dokonalosti a svedčí o tom, že je za tým múdry Stvoriteľ. * Ako povedal fyzik a evolucionista Paul Davies: „Aj vedcov, ktorí sú ateistami, nadchýnajú rozmery, majestátnosť, harmónia, elegancia a nesporná dômyselnosť viditeľná vo vesmíre.“

Je táto dômyselnosť výsledkom náhody alebo premysleného projektu? Zamyslite sa nad touto otázkou pri čítaní ďalšieho krátkeho článku o dvoch zaujímavých štítoch, ktoré chránia Zem pred nebezpečenstvami z vesmíru.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 5]

LETÍME RÝCHLEJŠIE NEŽ STRELA?

Kým si prečítate tento rámček, precestujete tisíce kilometrov, a pritom to ani nepostrehnete! Zamyslite sa nad nasledujúcimi faktmi.

Zem má obvod 40 000 kilometrov a otočí sa okolo svojej osi raz za 24 hodín. A tak sa na rovníku otáča rýchlosťou asi 1 600 kilometrov za hodinu. (Póly sa, pravdaže, krútia len na mieste.)

Zem obieha okolo Slnka rýchlosťou 30 kilometrov za sekundu a celá slnečná sústava obieha okolo stredu Mliečnej cesty rýchlosťou neuveriteľných 250 kilometrov za sekundu. Naproti tomu vystrelený projektil letí rýchlosťou ani nie 1,5 kilometra za sekundu.

[Prameň ilustrácie na strane 4]

Mliečna cesta: NASA/​JPL/​Caltech

[Prameň ilustrácie na strane 5]

Zem: podľa NASA/​Visible Earth imagery