Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Je niečo zlé na kremácii?

Je niečo zlé na kremácii?

Čo o tom hovorí Biblia?

Je niečo zlé na kremácii?

Niektorí ľudia si myslia, že kremácia, čiže spopolnenie mŕtveho tela, je prejavom neúcty voči pamiatke mŕtveho. Dôvodia, že kremácia má svetský pôvod, a tak tí, ktorí tvrdia, že uctievajú Boha, by sa jej mali vyhýbať. Ďalší si myslia, že kremácia je úplne prijateľný a dôstojný spôsob, ako naložiť s telesnými pozostatkami. Aký je váš názor?

V BIBLICKÝCH časoch bolo zvykom mŕtvych pochovávať. Napríklad Abrahám pochoval svoju manželku Sáru v jaskyni. Ježišovo telo bolo uložené do hrobky vytesanej do skaly. (1. Mojžišova 23:9; Matúš 27:60) Stanovuje Biblia uloženie do hrobu za jediný prijateľný spôsob, ako zachádzať s ľudskými pozostatkami? Naznačuje, že Boží služobníci v staroveku nepripúšťali spopolnenie?

Dôkaz Božej neľúbosti?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že viacero biblických správ potvrdzuje myšlienku, že spopolnení boli ľudia, ktorí zomreli v Božej neľúbosti. Napríklad v mojžišovskom Zákone bolo stanovené, že ak sa dcéra kňaza dopustí prostitúcie, má byť popravená a „spálená v ohni“. (3. Mojžišova 20:10; 21:9) Podobne to bolo aj v prípade Achana a jeho rodiny. Keď boli pre ich neposlušnosť Izraeliti porazení pri meste Ai, Izraeliti ich ukameňovali a „spálili ohňom“. (Jozua 7:25) Niektorí učenci sa domnievajú, že spopolnení boli tí, ktorí zomreli pre svoje hanebné konanie, a tak si nezaslúžili dôstojný pohreb.

Navyše, keď sa kráľ Joziáš rozhodol očistiť Judsko od modlárstva, otvoril pohrebiská kňazov, ktorí obetovali Baalovi, a kosti týchto kňazov spálil na oltároch. (2. Paralipomenon 34:4, 5) Naznačujú tieto správy, že tí, ktorí boli spopolnení, sú v Božej neľúbosti? Ako uvidíme z ďalšej biblickej správy, odpoveď je nie.

Keď Filištínci zabili v boji izraelského kráľa Saula, pripevnili jeho mŕtve telo, ako aj mŕtve telá jeho troch synov na múr mesta Bet-šanu. Keď sa však o tomto hanebnom správaní dopočuli Izraeliti z Jabeš-gileádu, prišli mŕtve telá sňať a spáliť. Kosti potom pochovali. (1. Samuelova 31:2, 8–13) Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že táto správa podporuje negatívnu povesť kremácie. Veď aj Saul bol skazený. Bojoval proti Dávidovi, Jehovovmu pomazanému, a zomrel v Božej neľúbosti.

Ale všimnime si, že so Saulom zomrel aj jeho syn Jonatán. S jeho mŕtvym telom sa zaobchádzalo rovnako ako so Saulovým. Jonatán nebol zlý človek. Naopak, bol Dávidovým blízkym priateľom a spojencom. Izraeliti o ňom povedali: „Pracoval s Bohom.“ ​(1. Samuelova 14:45) Keď sa Dávid dozvedel, čo urobili muži z Jabeš-gileádu, pochválil ich a ďakoval im slovami: „Kiež ste požehnaní od Jehovu, lebo ste voči svojmu pánovi, voči Saulovi, prejavili tú milujúcu láskavosť.“ Z toho je zjavné, že Dávida neznepokojilo, keď boli spálené Saulove a Jonatánove pozostatky. (2. Samuelova 2:4–6)

Spopolnenie nie je prekážkou vzkriesenia

Biblia učí, že Jehova Boh prinavráti život mnohým, ktorí spia spánkom smrti. (Kazateľ 9:5, 10; Ján 5:28, 29) Biblická kniha Zjavenie, nazývaná aj Apokalypsa, prorocky opisuje obdobie, keď budú mŕtvi privedení k životu, slovami: „More vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, a smrť a hádes vydali mŕtvych, ktorí boli v nich.“ ​(Zjavenie 20:13) Pri vzkriesení nie je pre Všemohúceho Boha podstatné, či bol človek pochovaný, alebo spálený, či zahynul v mori, alebo ho zožrali divé zvieratá, alebo zmizol pri jadrovom výbuchu.

Biblia nestanovuje, čo sa má urobiť s telom človeka po jeho smrti. Jehova neodsudzuje kremáciu. Je však zjavné, že pohreb by mal byť dôstojný a úctivý.

To, čo môže pri rozhodovaní v tejto záležitosti zavážiť, je pohľad miestnych ľudí na pohrebné zvyky. Tí, ktorí sa riadia biblickými zásadami, by určite nechceli robiť niečo, čo druhých zbytočne znepokojuje. Nebolo by ani vhodné, keby sa zapojili do zvykov, ktoré nejako podporujú náuky falošného náboženstva, napríklad náuku o nesmrteľnosti duše. Ale odhliadnuc od týchto skutočností, je to rozhodnutie jednotlivca, prípadne rodiny, čo sa s mŕtvym telom stane.

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

▪ Ktorý verný Boží služobník spomenutý v Biblii bol spopolnený? (1. Samuelova 31:2, 12)

▪ Ako sa Dávid zachoval voči mužom, ktorí odstránili Saulove pozostatky? (2. Samuelova 2:4–6)

▪ Z čoho vidno, že spopolnenie nebráni tomu, aby mohol byť niekto vzkriesený? (Zjavenie 20:13)

[Zvýraznený text na strane 11]

Biblia nestanovuje, čo sa má urobiť s telom človeka po jeho smrti