‚Mám toho veľmi veľa!‘
‚Mám toho veľmi veľa!‘
VZPIERAČI, ktorí sa pripravujú na olympiádu, sa nesnažia lámať rekordy každý deň. Denne trénujú s ľahšími činkami a nadobúdajú silu na vrcholové výkony. Keby sa neustále dostávali na hranicu svojich možností, nadmieru by si zaťažili svaly a kĺby, čo by mohlo ohroziť ich kariéru.
Zrejme sa podobne namáhaš aj ty v škole. A keď dostaneš ťažšiu úlohu alebo si máš zopakovať učivo, z ktorého budeš skúšaný, si ochotný a aj schopný zvládnuť väčšiu záťaž. * Ale čo keby si mal celé dni naplnené len školskými a inými povinnosťami? Mohlo by sa ti stať, že nebudeš dbať o zdravú stravu a v noci si dobre neoddýchneš. Keby si bol sústavne pod veľkým stresom, mohol by si ochorieť. A možno si na tom tak už teraz! *
Zavalení domácimi úlohami
„Z roka na rok mám v škole viac domácich úloh a sú čoraz ťažšie. Zaberú mi veľa času,“ hovorí 15-ročná študentka Hiroko * z Japonska. „Chcela by som stihnúť aj mnoho iných vecí, ale musím si robiť úlohy, lebo ich treba mať hotové už na ďalší deň. Niekedy ma z toho chytá panika.“ O domácich úlohách 14-ročná Svetlana z Ruska píše: „Je pre mňa stále ťažšie spraviť si úlohy. Každý rok nám pribúdajú nové predmety a učitelia nám dávajú viac materiálu na preštudovanie. Pritom si každý učiteľ myslí, že jeho predmet je najdôležitejší. Je ťažké nájsť v tom vyrovnanosť a všetko postíhať.“
Prečo sa kladie taký veľký dôraz na domáce úlohy? Osemnásťročný Gilberto z Brazílie píše: „Učitelia hovoria, že nás chcú pripraviť na neľútostnú konkurenciu na trhu práce.“ Aj keď to môže byť pravda, môžeš sa cítiť zavalený všetkými tými domácimi úlohami, ktoré dostávaš. Ak sa ti však podarí zmeniť pohľad na úlohy a urobiť niečo pre to, aby si si prácu dobre rozvrhol, môže ti to pomôcť zminimalizovať stres.
Ber pribúdajúce domáce úlohy ako školenie, ktoré potrebuješ, aby si bol v budúcnosti úspešný. Hoci sa ti môže zdať, že nad úlohami Kazateľ 2:24)
tráviš nekonečne veľa času, školské roky ubehnú rýchlejšie, ako si myslíš. Keď si začneš na seba zarábať, povieš si, ako dobre, že si tieto ťažké úlohy zvládol. Budeš „vidieť dobré za svoju tvrdú prácu“ v škole. (Mnohému stresu sa vyhneš, keď budeš disciplinovaný a rozumne si veci rozvrhneš. (Pozri rámček „Ako môžeš znížiť stres“.) Keď si zvykneš robiť úlohy načas a dôsledne, je možné, že ti učitelia začnú viac dôverovať a pomáhať. Predstav si, že niektorý tvoj učiteľ má k tebe taký vzťah. Možno sa stane, že ti niečo nečakané príde do cesty. Zájdeš za učiteľom a povieš mu, že sa ti nepodarí úlohu urobiť načas. Nemyslíš, že bude ochotný dať ti viac času? Boží služobník Daniel „bol dôveryhodný a vôbec sa na ňom nenašla nijaká nedbalosť alebo niečo skazené“. Daniel bol v práci usilovný, a tak si získal kráľovu dôveru a priazeň. (Daniel 6:4) Ak si budeš plniť úlohy tak ako Daniel, možno ti učitelia vyjdú v ústrety, keď to budeš potrebovať.
Podarí sa ti zbaviť všetkého stresu, keď budeš na hodinách dávať pozor, robiť si domáce úlohy a vypracúvať projekty načas? To nie. Určitý stres budeš pociťovať zrejme z toho, že ty sám chceš byť v škole dobrý. Keď sa nebudeš ulievať a budeš si chcieť svedomito robiť úlohy, na hodinách sa veľa naučíš a budeš mať z nich úžitok.
Takýto stres je pozitívny a žiaduci. Ale iný druh stresu môže byť škodlivý a zbytočný.
Nezastavia sa ani po škole
Predstav si šoféra, ktorý je zvyknutý divoko jazdiť. V plnej rýchlosti sa rúti ku križovatke a so škrípaním zabrzdí. Potom šliapne na plyn a s pískaním pneumatík prudko vyráža vpred. Ako bude po nejakom čase vyzerať jeho auto? Pravdepodobne bude mať zničený motor a iné časti. Ale možno ho vodič zničí ešte skôr pri nejakej vážnej dopravnej nehode.
Podobne mnohí študenti sústavne nútia svoje telo i myseľ k čo najvyšším výkonom tak v škole, ako aj mimo nej. Denise Clarková Popeová v knihe Doing School (V škole) napísala o niektorých študentoch, s ktorými sa stretla, toto: „Ich typický školský deň sa začínal zavčasu, o hodinu či dve skôr ako u väčšiny pracujúcich dospelých, a často sa končil neskoro večer po futbale, tanečnej, študentskej rade, brigáde a domácich úlohách.“
Keď študenti majú takéto tempo každý deň, pravdepodobne ich čakajú problémy. Intenzívny stres im môže vyvolávať žalúdočné ťažkosti a bolesť hlavy. Keďže dlhotrvajúca únava oslabuje imunitný systém, môžu ochorieť. Už si nevládzu udržať rýchle tempo a môže byť pre nich skutočne náročné opäť nabrať silu. Stalo sa ti už niečo také?
Je správne pracovať na hodnotných cieľoch. Ale bez ohľadu na to, koľko energie máš, existujú hranice toho, čo môžeš za deň stihnúť. Biblia múdro radí: „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom.“ (Filipanom 4:5) Ako „rozumný“ sa definuje človek, ktorý „nezachádza do extrémov, je umiernený“ a „má zdravý úsudok“. Robí rozhodnutia, ktoré neublížia ani jemu, ani druhým. Je zrelý, čo je v dnešnom nestabilnom svete nesmierne cenná vlastnosť. Ak teda nechceš prísť o zdravie, buď rozumný — obmedz niektoré činnosti, ktorým sa venuješ, ale ktoré nie sú až také dôležité.
Ženú sa za bohatstvom
Niektorí mladí ľudia však nepovažujú rozumnosť za prínos, ale za prekážku na ceste za svojimi cieľmi. Myslia si, že na to, aby dosiahli úspech, potrebujú dobre platenú prácu
a bohatstvo, ktoré môžu vďaka nej nadobudnúť. Dr. Popeová sa s týmto postojom stretla pri práci s niektorými mladými ľuďmi. Tu je jej postreh: „Títo študenti by boli radi, keby mohli dlhšie spať a byť zdravší. Ale ich program nabitý školskými, rodinnými a pracovnými povinnosťami im takúto zmenu nedovolil. Priali si tiež, aby mohli byť viac s priateľmi, venovať sa niečomu inému alebo mať niekoľko dní voľno, ale väčšina z nich si myslela, že by tieto veci nemohli robiť bez toho, aby si zhoršili prospech. Uvedomovali si, že si musia vybrať, a budúci úspech bol pre nich dôležitejší ako súčasná spokojnosť.“Takýmto vyťaženým študentom by mohlo pomôcť, keby pouvažovali o slovách istého múdreho muža: „Čo má človek z toho, že získa celý svet, ale príde o život? Samozrejme, že nič! Nemôže dať nič za to, aby získal svoj život späť.“ (Matúš 16:26, Today’s English Version) Ježiš Kristus týmito slovami ukázal, že svetské ciele, o ktoré by sme sa azda usilovali, nestoja za to — pre telesné, emocionálne a duchovné škody, ktoré sú s nimi spojené.
Psychologička Madeline Levineová v knihe The Price of Privilege (Cena za úspech) napísala, „že peniaze, vzdelanie, moc, prestíž a hmotné veci vôbec nechránia pred nešťastím ani pred emocionálnymi poruchami“. Dr. Popeová, ktorá už bola citovaná, si všimla toto: „Poznám veľa detí a rodičov, ktorí sa snažia o dokonalosť — podľa pomýleného chápania úspechu.“ A dodala: „Mali by sme sa snažiť o zdravie — duševné, fyzické a duchovné.“
Niektoré veci sú omnoho dôležitejšie než peniaze. Patrí k nim emocionálne a fyzické blaho, čisté svedomie a dobrý vzťah k nášmu Stvoriteľovi. Sú to neoceniteľné dary od Boha. Ak o ne prídeš v snahe získať slávu či bohatstvo, nemusíš ich už nikdy získať. Všimni si, ako sa v súvislosti s tým vyjadril Ježiš: „Akí šťastní sú tí, ktorí vedia, že potrebujú Boha, lebo nebeské kráľovstvo je ich!“ (Matúš 5:3, The New Testament in Modern English)
Mnohí mladí ľudia sa naučili brať do úvahy túto pravdu. Hoci sa v škole veľmi snažia, vedia, že ani vynikajúci prospech, ani hmotné bohatstvo neprinášajú trvalé šťastie. Uvedomujú si, že snaha o tieto veci v nich zbytočne vyvoláva stres. „Vedia, že potrebujú Boha“ a že keď túto potrebu uspokojujú, môžu mať skutočne šťastnú budúcnosť. Vydavatelia tohto časopisu alebo Jehovovi svedkovia v mieste tvojho bydliska ti radi ukážu, ako ti môže priniesť šťastie, keď budeš spoznávať Boha.
[Poznámky pod čiarou]
^ 3. ods. O študentoch, ktorým sa nedarí dosahovať očakávané výsledky alebo ktorým chýba motivácia, sa písalo v článku „Mladí ľudia sa pýtajú... Mohol by som mať lepšie výsledky v škole?“ v Prebuďte sa! z 22. marca 1998 na stranách 20 – 22.
^ 3. ods. Ďalšie informácie nájdeš v článku „Mladí ľudia sa pýtajú... Čo s toľkými domácimi úlohami?“, ktorý vyšiel v Prebuďte sa! z 8. apríla 1993 na stranách 13 – 15.
^ 5. ods. Niektoré mená boli zmenené.
[Zvýraznený text na strane 6]
Bez ohľadu na to, koľko energie máš, existujú hranice toho, čo môžeš za deň stihnúť
[Zvýraznený text na strane 8]
Zo všetkých druhov vzdelania má najväčšiu hodnotu spoznávanie Stvoriteľa
[Rámček/obrázok na strane 5]
AKO MÔŽEŠ ZNÍŽIŤ STRES
❑ Strácaš veľa času tým, že sa prehŕňaš v papieroch a poznámkových blokoch, kým nájdeš, čo hľadáš? Niektorí ľudia potrebujú pomoc, aby si vo veciach urobili poriadok. A tak neváhaj požiadať o radu iných.
❑ Nechávaš si veci na poslednú chvíľu? Vyskúšaj plniť si povinnosti v predstihu. Budeš prekvapený, akú úľavu a pocit uspokojenia ti to prinesie, a to ťa môže podnietiť, aby si si školské úlohy neodkladal na neskôr.
❑ Stáva sa ti na hodinách často, že ti myseľ blúdi? Vyskúšaj tento tip: Jeden mesiac počas triednych diskusií pozorne počúvaj a rob si kvalitné poznámky, ku ktorým sa budeš môcť neskôr vrátiť. Možno ťa príjemne prekvapí, o koľko ľahšie sa ti budú robiť domáce úlohy. Tieto dobré výsledky prispejú k tomu, že v tebe bude škola vyvolávať menší stres.
❑ Vybral si si predmety, ktoré síce urýchľujú vzdelávanie, ale ktorým musíš venovať veľa času a energie? Sú pre teba naozaj nevyhnutné? Porozprávaj sa o tom s rodičmi. Poraď sa s niekým, kto má rozumný názor na vzdelanie. Možno zistíš, že tieto voliteľné predmety nejako mimoriadne neprispievajú k úspešnému zvládnutiu školy.
[Rámček na strane 6]
OCHRANNÁ HRADBA IBA V PREDSTAVÁCH
„Hodnotné veci bohatého sú jeho silným mestom a v jeho predstavách sú ako ochranná hradba.“ (Príslovia 18:11) Ľudí, ktorí v staroveku žili v mestách, chránili pred útokmi nepriateľov vysoké ochranné hradby. Ale čo keby ste žili v meste bez hradieb? Nech by ste si akokoľvek nahovárali, že hradby existujú, pred nepriateľmi by vás to neochránilo.
Tak ako ľudia žijúci v takomto nechránenom meste, aj mladí ľudia, ktorí sa usilujú o bohatstvo, budú zákonite sklamaní. Ste rodič? Potom môžete svojmu dieťaťu pomôcť, aby sa uchránilo pred pascou materializmu a takpovediac sa neusadilo v meste bez hradieb.
Nasledujúce myšlienky vám pomôžu priviesť dieťa k logickým záverom.
▪ Bohatstvo často prináša oveľa viac problémov než výhod. „Nadbytok patriaci boháčovi mu nedovoľuje spať.“ Kazateľ 5:12; 1. Timotejovi 6:9, 10
▪ Ak vie človek dobre plánovať, nepotrebuje k šťastiu bohatstvo. „Plány usilovného vedú určite k výhode.“ Príslovia 21:5; Lukáš 14:28
▪ Aby bol človek spokojný, stačí mu príjem, ktorý pokryje jeho základné potreby. „Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo.“ Príslovia 30:8 *
[Poznámka pod čiarou]
^ 43. ods. Ďalšie informácie o nebezpečenstvách hmotárstva nájdete v Prebuďte sa! z 8. apríla 2003 na stranách 20 a 21.
[Obrázky na strane 7]
Keď sa budeš snažiť stíhať toho priveľa, dosiahneš pravý opak
[Obrázok na strane 7]
Nepozeraj sa na domáce úlohy ako na záťaž, ale ako na súčasť prípravy do zamestnania