Muž, ktorý zmapoval svet

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BELGICKU

Začiatkom roku 1544 sa Gerardus Mercator ocitol v chladnej a tmavej väzenskej cele. Bol si istý, že ho čaká smrť. Ako je možné, že sa do tejto nezávideniahodnej situácie dostal najväčší kartograf 16. storočia? Aby sme to zistili, pozrime sa najprv bližšie na jeho život a obdobie, v ktorom žil.

MERCATOR sa narodil v roku 1512 v Rupelmonde, prístavnom mestečku neďaleko Antverp v Belgicku. Vzdelanie získal na univerzite v Leuvene. Po jej absolvovaní študoval učenie Aristotela, ale čoskoro ho znepokojilo, že je v rozpore s učením Biblie. Mercator napísal: „Keď som videl, že Mojžišova verzia genézy sveta sa v mnohých ohľadoch dostatočne nezhoduje s Aristotelom a ostatnými filozofmi, začal som pochybovať o pravde všetkých filozofov a skúmať tajomstvá prírody.“

Keďže Mercator sa nechcel stať filozofom, vzdal sa ďalšieho univerzitného štúdia. Ale hľadanie dôkazov na podporu biblickej správy o stvorení zamestnávalo jeho myseľ po zvyšok života.

Začína s geografiou

V roku 1534 Mercator začal študovať matematiku, astronómiu a geografiu u matematika Gemmu Frisia. Okrem toho sa zrejme priučil ryteckému umeniu u rytca a výrobcu glóbusov Gaspara Van der Heydena. Začiatkom 16. storočia kartografi používali švabach, tučné gotické písmo, čo znemožňovalo napísať na mapy viac informácií. Mercator však prijal nový štýl písma z Talianska, takzvanú kurzívu. Ukázalo sa, že toto písmo je veľmi užitočné pri popisovaní glóbusov.

V roku 1536 Mercator pracoval ako rytec s Frisiom a Van der Heydenom na výrobe glóbusu. Mercatorova pekná kurzíva značne prispela k úspechu tohto projektu. Nicholas Crane, súčasný životopisec Mercatora, píše, že zatiaľ čo iný kartograf „na nástennú mapu [širokú ako rozpätie rúk dospelého človeka] dokázal vpísať iba 50 názvov miest v Amerike, Mercator umiestnil 60 názvov na glóbus s priemerom zodpovedajúcim šírke dvoch dlaní“!

Zrodenie kartografa

V roku 1537 Mercator vyrobil svoju prvú mapu bez pomoci druhých. Bola to mapa Svätej zeme, ktorou chcel prispieť k „lepšiemu pochopeniu oboch zákonov“.  V 16. storočí boli mapy Svätej zeme beznádejne nepresné. Niektoré z nich neuvádzali ani 30 názvov a mnohé z týchto názvov boli na nesprávnom mieste. Mercatorova mapa však uvádzala viac ako 400 miest! Okrem toho bola na nej vyznačená trasa, po ktorej išli Izraeliti na svojej púti cez púšť po vyjdení z Egypta. Túto mapu pre jej presnosť veľmi obdivovali mnohí Mercatorovi súčasníci.

Mercator, povzbudený úspechom, vydal v roku 1538 mapu sveta. Predtým tvorcovia máp vedeli málo o Severnej Amerike, nazývajúc ju „neznáma vzdialená krajina“. Aj keď geografický názov „Amerika“ už existoval, Mercator ako prvý použil tento názov na Severnú aj Južnú Ameriku.

Mercator žil v období, keď sa bádatelia plavili po oceánoch a objavovali mnohé nové krajiny. Výpovede námorníkov si často odporovali, čo veľmi sťažovalo prácu kartografom, lebo museli sami dopĺňať chýbajúce informácie. Napriek tomu Mercator v roku 1541 dosiahol svoj cieľ vytvoriť „glóbus, ktorý je kompletnejší než všetky predchádzajúce“.

Obvinený z kacírstva

V Leuvene, kde Mercator žil, bolo mnoho luteránov. V roku 1536 už sympatizoval s luteránskym učením a zdá sa, že jeho manželka sa neskôr stala luteránkou. Vo februári 1544 bol Mercator spolu so 42 ďalšími občanmi Leuvenu uväznený na základe obvinenia z písania „podozrivých listov“. Je však možné aj to, že vydanie jeho mapy Svätej zeme vzbudilo podozrenie Tappera a Latoma, dvoch teológov z univerzity v Le uvene. Obaja muži predsedali súdu nad prekladateľom Biblie Williamom Tyndalom, ktorý bol potom v roku 1536 v Belgicku popravený. Možno sa Tapperovi a Latomovi nepáčilo, že Mercatorova mapa Svätej zeme, podobne ako Tyndalov preklad Biblie, povzbudzuje k čítaniu Biblie. Tak či onak, Mercator bol uväznený na zámku v Rupelmonde, v jeho rodnom meste.

Antoinette Van Roesmaelsová, jedna z ďalších obvinených, svedčila, že Mercator sa nikdy nezúčastnil súkromných stretnutí, na ktorých protestanti čítali Bibliu. Ale keďže ona sama sa týchto stretnutí zúčastňovala, bola pochovaná zaživa, aby zomrela pomalou smrťou udusením. Mercator bol síce po siedmich mesiacoch väznenia prepustený, ale skonfiškovali mu celý majetok. V roku 1552 sa presťahoval do Duisburgu v Nemecku, kde našiel tolerantnejšie náboženské prostredie.

Prvý atlas

Mercator sa naďalej zastával biblickej správy o stvorení. Väčšiu časť svojho života zasvätil vytvoreniu syntézy, čiže prehľadu celého stvorenia „nebies a zeme, od začiatku časov až po súčasnosť,“ ako sa vyjadril. Táto jeho práca obsahovala chronologické i geografické informácie.

V roku 1569 Mercator vydal zoznam najdôležitejších historických udalostí od stvorenia, čo bola prvá časť jeho syntézy, nazvaná Chronologia. Jeho cieľom bolo pomôcť čitateľom porozumieť svojmu miestu v čase a dejinách. Keďže však do svojej knihy zahrnul Lutherov protest proti odpustkom  z roku 1517, Chronologia bola daná na index zakázaných kníh.

V nasledujúcich rokoch Mercator venoval veľa času kresleniu a rytiu tlačových dosiek, ktoré sa použili na tlačenie máp zobrazujúcich jeho novú geografiu. V roku 1590 Mercatora postihla mozgová príhoda, po ktorej prestal hovoriť a ochrnula mu ľavá strana tela. Bolo preňho nesmierne ťažké pokračovať v práci. Bol však rozhodnutý dokončiť svoje životné dielo a pokračoval v ňom až do roku 1594, keď vo veku 82 rokov zomrel. Mercatorov syn Rumold skompletizoval päť nedokončených máp. Úplná zbierka Mercatorových máp bola vydaná v roku 1595. Bola to vôbec prvá zbierka máp, ktorá niesla názov atlas.

Mercatorov Atlas obsahoval štúdiu prvej kapitoly Prvej knihy Mojžišovej, v ktorej pred filozofmi obhajoval autentickosť Božieho Slova. Mercator nazval túto štúdiu „cieľom všetkej mojej namáhavej práce“.

„Najväčší geograf našich čias“

Zväčšené vydanie Atlasu, vydané Jodocom Hondiom v roku 1606, bolo vytlačené v mnohých jazykoch a stalo sa bestsellerom. Abraham Ortelius, kartograf žijúci v 16. storočí, chválil Mercatora ako „najväčšieho geografa našich čias“. A nedávno pisateľ Nicholas Crane označil Mercatora za „muža, ktorý zmapoval planétu“.

To, čo Mercator po sebe zanechal, je stále súčasťou nášho každodenného života. Keď napríklad vyhľadávame v atlase nejaké miesto alebo zapneme GPS (globálny polohový systém), čerpáme z usilovnej práce Mercatora, pozoruhodného muža, ktorý sa po celý život usiloval spoznať svoje miesto v Božom stvorení.

[Rámček na strane 21]

MERCATOR — USILOVNÝ BÁDATEĽ BIBLIE

Mercator veril, že zem sa stane miestom, kde bude prebývať spravodlivosť, pokoj a blahobyt. Napísal komentár k 1. až 11. kapitole listu Rimanom, v ktorom odmietol kalvínsku náuku o predurčení. Tento komentár nebol vydaný. Je zaujímavé, že nesúhlasil ani s Martinom Lutherom a vyhlásil, že na záchranu sú okrem viery nutné aj skutky. V jednom liste Mercator napísal, že hriech „nepochádza z planét ani z nejakého sklonu prírody vytvorenej Bohom, ale iba zo slobodnej vôle človeka“. Vo svojej korešpondencii odmietol rímskokatolícku dogmu o transsubstanciácii, keď vyhlásil, že Ježišove slová „toto je moje telo“ by sa nemali chápať v doslovnom, ale v duchovnom zmysle.

[Rámček/obrázok na strane 22]

MERCATOROVA PROJEKCIA

Skúšali ste niekedy vystrieť kôru pomaranča? Samozrejme, nie je to možné bez toho, žeby ste ju nerozrezali a nezdeformovali. Z tohto príkladu vidno, akému problému čelili tvorcovia máp — ako zakresliť povrch Zeme na rovnú mapu. Mercator vyriešil problém tak, že zaviedol systém známy ako Mercatorova projekcia. Pri tejto metóde sa poludníky vyznačia rovnobežne. Aj keď sa tým skreslia vzdialenosti a miery (najmä v smere sever-juh), tento prístup znamenal zásadný prelom v kartografii. Mercatorova nástenná mapa sveta z roku 1569 bola majstrovským dielom, ktoré značne prispelo k jeho povesti chýrneho kartografa. Jeho projekcia sa naďalej využíva na mapách oceánu a v globálnom polohovom systéme (GPS).

[Obrázok]

Mercatorovu projekciu možno prirovnať k vystretému plášťu valca, na ktorom je zakreslený „vystretý“ svet

[Obrázok na strane 20]

Mercatorova mapa Svätej zeme z roku 1537 uvádzala vyše 400 miest

[Obrázky na stranách 20, 21]

Mercatorova mapa sveta, 1538

(Všimnite si názov „AMERI CAE“ na oboch amerických kontinentoch)

[Prameň ilustrácie na strane 19]

Antwerpen, Stedelijk Prentenkabinet

[Prameň ilustrácií na strane 20]

Obe mapy: From the American Geographical Society Library, University of Wisconsin-Milwaukee Libraries