Potrat — iba zdanlivé riešenie problémov

BILL bol od detstva vedený k tomu, že potrat je vážny hriech — taký vážny ako vražda. Ale vo svojom dlhoročnom pevnom presvedčení zakolísal, keď sa ho v roku 1975 táto otázka začala dotýkať osobne. Jeho partnerka Victoria otehotnela a on nebol pripravený na manželstvo a rodičovstvo. „Rýchlo som sa rozhodol pre jednoduché riešenie,“ priznáva Bill, „a Victorii som povedal, že musí ísť na potrat.“

To, čo Bill označil za jednoduché riešenie neplánovaného a neželaného tehotenstva, je dnes bežnou realitou. V jednej celosvetovej štúdii z roku 2007 sa uvádzalo, že v roku 2003 bolo na celom svete vykonaných 42 miliónov potratov. Potrat podstupujú ženy všetkých vekových kategórií — od puberty po menopauzu —, bez ohľadu na rasu, národnosť, náboženstvo, príjem a vzdelanie. Ako by ste reagovali vy, keby ste mali riešiť otázku neželaného tehotenstva? Prečo sa tak veľa žien a dvojíc rozhoduje pre potrat?

„Z môjho pohľadu to bola jediná možnosť“

„Práve som mala za sebou hrozné tehotenstvo a ťažký pôrod. Okrem toho sme mali more finančných a rodinných problémov,“ rozpráva istá 35-ročná žena. „A šesť týždňov po pôrode som bola znovu tehotná! Rozhodli sme sa pre potrat. Hlboko vnútri som cítila, že to nie je správne, ale z môjho pohľadu to bola jediná možnosť.“

Ženy podstupujú potrat z rôznych dôvodov, napríklad pre finančné ťažkosti, nevydarený vzťah, prípadne vzťah, v ktorom boli týrané či zneužívané, takže nechcú, aby ich s partnerom ešte niečo spájalo. Alebo tehotenstvo možno naruší plány im či ich partnerom.

Niekedy sa ženy rozhodnú pre potrat, aby si chránili povesť. Tak to bolo aj v prípade, ktorý opísala lekárka Susan Wicklundová v knihe This Common Secret—My Journey as an Abortion Doctor (Spoločné tajomstvo — čo som zažila ako lekárka vykonávajúca potraty). Jedna z pacientok, ktorá chcela podstúpiť potrat, sa priznala: „Mám veľmi nábožných rodičov... Keby sa mi ako slobodnej narodilo dieťa, poškvrnilo by im to povesť. Všetci ich priatelia by sa dozvedeli, že ich dcéra zhrešila.“

Dr. Wicklundová potom povedala: „Dobre, takže podľa nich ste zhrešili. Ale čo si myslia o potrate?“ Dievčina sa zdôverila: „Potrat — to je proste niečo neodpustiteľné. Ale je to menšie zlo, lebo zostane utajené. Ak podstúpim potrat, priatelia [mojich rodičov] z cirkvi sa to nikdy nedozvedia.“

Bez ohľadu na situáciu, v akej sa žena nachádza, rozhodnutie prerušiť tehotenstvo zvyčajne nie je ľahké. Často je s ním spojený obrovský stres. Ale je potrat naozaj riešením problémov?

Uvažujte o následkoch

Pri jednej štúdii z roku 2004, ktorej sa zúčastnilo 331 žien z Ruska a 217 z Ameriky, sa zistilo, že asi polovica z nich mala po interrupcii negatívne pocity. Takmer 50 percent Rusiek a skoro 80 percent Američaniek ťažil „pocit viny“. Vyše 60 percent Američaniek ‚si svoj skutok nedokázalo odpustiť‘. Keďže toľko žien po interrupcii pociťuje vinu — dokonca aj tie, ktoré nie sú veriace —, prečo ich tak veľa podstupuje potrat?

 Často preto, lebo na nich druhí vyvíjajú silný nátlak, aby ho podstúpili. Rodičia, partner či priatelia im môžu s dobrými úmyslami radiť, aby si vybrali menšie zlo. A tak sa môžu unáhlene rozhodnúť bez toho, aby si získali dostatok informácií. „Ale keď opadne stres spojený s rozhodnutím a samotným zákrokom,“ vysvetlila Dr. Priscilla Colemanová, zaoberajúca sa negatívnym vplyvom potratov na duševné zdravie, „ženy sú opäť schopné normálne uvažovať a často ich začnú sužovať pocity ťažkej viny, smútku a ľútosti.“

Táto ľútosť často súvisí s otázkou: Čo ak bol potratom ukončený život človeka? V správe Juhodakotskej komisie pre výskum potratov sa uvádzalo, že mnohé tehotné ženy boli v čase, keď uvažovali o potrate, „mylne presvedčené, že sa odstráni iba nejaké ‚tkanivo‘, a hovoria, že by potrat nepodstúpili, keby im niekto povedal pravdu“.

Po zhodnotení „zarážajúcich a srdcervúcich výpovedí“ 1 940 žien, ktoré podstúpili potrat, uviedla spomínaná štúdia tento záver: „Veľa týchto žien je zatrpknutých a nahnevaných, lebo prišli o dieťa, o ktorom im bolo povedané, že neexistuje.“ Písalo sa tam tiež, že „keď sa žena dozvie, že zabila vlastné dieťa, často to má na jej psychiku zničujúci vplyv“.

Ale aká je pravda? Je potrat iba odstránenie akéhosi tkaniva z tela tehotnej ženy? Alebo je to tak, že nenarodené dieťa je už živou bytosťou?

[Rámček/obrázky na strane 4]

PÔROD A POTRAT — ČO HOVORIA ŠTÚDIE

Jedna štúdia z roku 2006 porovnávala život mnohých žien, ktoré otehotneli ako tínedžerky. Polovica z nich sa rozhodla pre pôrod a polovica pre potrat. Štúdia ukázala, že „u tých, ktoré sa rozhodli pre pôrod, bola v porovnaní s tými, ktoré sa rozhodli pre potrat, menšia pravdepodobnosť, že budú potrebovať rady psychológa, vyskytovalo sa u nich menej ťažkostí so spánkom a bolo menej pravdepodobné, že budú fajčiť marihuanu“. (Journal of Youth and Adolescence)

V ďalšej správe boli uvedené výsledky štyroch rozsiahlych štúdií. Čo z nich vyplynulo? „Ženy, o ktorých sa vie, že podstúpili potrat, majú rozličné psychické problémy častejšie než ženy, o ktorých nie je známe, že by potrat podstúpili.“ ​(Report of the South Dakota Task Force to Study Abortion—2005)