Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prečo sme sa rozhodli nepodstúpiť potrat

Prečo sme sa rozhodli nepodstúpiť potrat

Prečo sme sa rozhodli nepodstúpiť potrat

VICTORIA, spomenutá v prvom článku, povedala svojmu partnerovi Billovi, že na potrat nepôjde. „Cítila som, že je vo mne nový život,“ povedala. „Keď som si uvedomila, že Bill ma počas tehotenstva nebude podporovať, odišla som od neho.“

Billovi sa to časom v hlave rozležalo a požiadal Victoriu o ruku. Starostlivosť o synčeka sa im spočiatku javila nad ich sily. „Nemali sme auto ani peniaze. A oblečenia a iných vecí sme mali málo,“ hovorí Victoria. „Bill mal slabo platenú prácu a tiesnili sme sa v sociálnom byte. Ale prežili sme to!“

Aj ďalší sa museli vyrovnať s ťažkosťami spojenými s neplánovaným tehotenstvom. Napriek tomu odmietli podstúpiť potrat. Čo im pomohlo držať sa svojho rozhodnutia a vyrovnať sa so stresom, ktorý so sebou prináša výchova neplánovaného či dokonca nechceného dieťaťa? To, že sa držali cenných rád z Biblie.

Neunáhľujte sa, radšej plánujte

V Biblii je uvedený tento múdry postreh: „Plány usilovného vedú určite k výhode, ale každý, kto je unáhlený, smeruje k nedostatku.“ ​(Príslovia 21:5)

Keď sa Connie, matka troch synov, z ktorých jeden bol postihnutý, dozvedela, že sa jej má narodiť ďalšie dieťa, mala pocit, že to nezvládne. „Nepotrebovali sme ďalší hladný krk,“ povedala. „Preto sme uvažovali o potrate.“ Nerozhodla sa však unáhlene, ale zverila sa svojej spolupracovníčke Kay. Tá jej pomohla uvedomiť si, že pod srdcom nosí nenarodeného človeka. Táto skutočnosť jej pomohla pozerať sa na veci inak.

Connie však potrebovala praktickú pomoc, aby si vedela urobiť plány. Kay jej navrhla, aby sa skontaktovala so svojou tetou, ktorá bývala neďaleko. Teta ochotne ponúkla pomoc. Connin manžel si vzal ďalší úväzok a zároveň si našli lacnejšie bývanie. Tak sa im podarilo o ich nový prírastok do rodiny postarať.

Kay okrem toho pomohla Connie vyhľadať organizácie poskytujúce pomoc matkám, ktoré neplánovane otehotneli a sú v núdzi. Takéto organizácie existujú v mnohých krajinách a kontakt na ne sa dá nájsť v telefónnom zozname alebo na internete, ktorý je dnes prístupný vo väčšine verejných knižníc. Toto hľadanie bude možno spojené s veľkým úsilím, ale ako bolo uvedené, k úspechu vedú „plány usilovného“.

Pamätajte, že ide o život

„Ktorýkoľvek múdry, ten má oči v hlave,“ hovorí Biblia, „ale hlupák chodí v úplnej tme.“ ​(Kazateľ 2:14)

Skutočne múdra žena si nezakrýva oči pred realitou a takpovediac nechodí v tme. Používa „oči v hlave“, čo vlastne znamená, že používa schopnosť uvažovať. Vďaka tomu môže dobre predvídať následky svojho konania. A tak na rozdiel od ženy, ktorá si zakrýva oči pred tým, čo sa deje v jej lone, so súcitom a láskou robí všetko pre to, aby chránila rozvíjajúci sa život vo svojom tele.

Stephanie, ktorá ako dievča otehotnela a uvažovala o potrate, hovorí, ako na ňu zapôsobilo, keď pri vyšetrení ultrazvukom uvidela zábery svojho dvojmesačného dieťatka. „Rozplakala som sa,“ povedala. „Pomyslela som si: ‚Prečo by som mala zničiť tento nový život?‘“

Aj Denise, ďalšia tehotná nevydatá mladá žena, si uvedomovala, že v sebe nosí živého človeka. Keď jej dal jej chlapec peniaze a povedal, aby „to vybavila“, ihneď zareagovala: „Čo? Potrat? To nikdy!“ Tak odmietla zabiť svoje dieťatko.

K čomu môže viesť strach z človeka

Žena, ktorá možno začne uvažovať o potrate, lebo na ňu druhí vyvíjajú nátlak, urobí múdro, keď sa zamyslí nad týmto biblickým príslovím: „Kto sa trasie pred ľuďmi, kladie si pascu, ale kto dôveruje Hospodinovi, bude v bezpečí.“ ​(Príslovia 29:25, Slovenský ekumenický preklad)

Sedemnásťročná Monica otehotnela práve v čase, keď mala nastúpiť na ekonomickú školu. Jej ovdovená matka, ktorá mala ďalšie štyri deti, bola z toho zdrvená. Chcela, aby Monica študovala ekonómiu, a tak nemusela trieť biedu. Zo zúfalstva na ňu naliehala, aby si dala urobiť potrat. „Keď sa ma lekár opýtal, či chcem podstúpiť potrat,“ hovorí Monica, „povedala som mu, že v žiadnom prípade.“

Matka v návale hnevu, že sa jej sen o sľubnej Monicinej budúcnosti rozplýva, a pri predstave, koľko stresov bude spojených s výchovou ďalšieho dieťaťa, vyhodila Monicu z domu. Monicu vtedy prichýlila jej teta. O niekoľko týždňov sa matka so situáciou ako-tak vyrovnala a dovolila tehotnej Monice vrátiť sa domov. Neskôr jej pomáhala starať sa o Leona, nového člena rodiny, a veľmi si ho obľúbila.

Vydatá Robin čelila tlaku z inej strany. „Mala som infekciu obličiek a lekár ma liečil bez toho, aby mi najprv spravil tehotenský test. Ja som však už bola tehotná,“ povedala Robin. „Dozvedela som sa, že moje dieťa bude s najväčšou pravdepodobnosťou vážne postihnuté.“ Potom na ňu tento lekár naliehal, aby podstúpila potrat. „Vysvetlila som mu Boží názor na život,“ rozpráva Robin. „Povedala som mu, že si jednoducho nemôžem dať urobiť potrat.“

Hoci lekárove obavy sa dajú pochopiť, Robinin život nebol priamo ohrozený. * „Keď mojej dcérke urobili po narodení testy,“ dodáva Robin, „zistilo sa, že má iba ľahšiu formu mozgovej obrny. Nie je to však až také zlé. Teraz má 15 rokov a číta čoraz lepšie. Veľmi veľa pre mňa znamená a každý deň za ňu Jehovovi mnohokrát ďakujem.“

Dôverné priateľstvo s Bohom dáva silu

Biblia hovorí: „Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja.“ ​(Žalm 25:14, Katolícky preklad)

Mnohí odmietajú podstúpiť potrat, lebo si uvedomujú Stvoriteľov názor na túto otázku. Najdôležitejšie je pre nich mať pevné priateľstvo s Bohom a robiť to, čo sa mu páči. To bolo veľmi dôležité aj pre Victoriu, ktorá už bola spomenutá. „Bola som pevne presvedčená, že Boh dáva život,“ povedala, „a ja som nemala právo niekomu ho vziať.“

Keď Victoria začala vážne skúmať Bibliu, jej priateľstvo s Bohom sa posilňovalo. Hovorí: „Rozhodnutie nechať si dieťa ma veľmi priblížilo k Bohu a podnietilo ma, aby som sa mu chcela páčiť v každej oblasti života. Keď som sa modlila o jeho pomoc, všetko ostatné išlo odrazu hladšie.“

Priateľstvo s Bohom, ktorý je Zdrojom života, prehlbuje našu úctu voči životu nenarodeného dieťaťa. (Žalm 36:9) Navyše Boh môže dať žene a jej rodine „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, aby sa dokázali vyrovnať s nárokmi neplánovaného tehotenstva. (2. Korinťanom 4:7) Ako sa dnes pozerajú na svoje rozhodnutie tí, ktorí úctivo brali do úvahy Boží názor na život?

Neľutujú svoje rozhodnutie

Týchto rodičov nesužuje sústavný smútok, pocity viny ani nezodpovedané otázky súvisiace so stratou dieťaťa. Časom začali považovať „plod brucha“ za ozajstný dar, nie za bremeno. (Žalm 127:3) Connie si to uvedomila už dve hodiny po pôrode. Nadšene zavolala svojej kolegyni Kay a povedala jej, ako veľmi sa teší, že bude môcť vychovávať svoje dievčatko. Connie bola od radosti celá bez seba a dodala: „Boh naozaj žehná tých, ktorí robia, čo sa mu páči.“

Prečo máme úžitok z toho, že konáme v súlade s Božím pohľadom na život? Pretože Boh ako Zdroj života stanovuje v Biblii zákony a zásady, ktoré sú „pre [naše] dobro“, alebo ako hovorí iný preklad, „aby sa [nám] dobre vodilo“. (5. Mojžišova 10:13, Slovenský ekumenický preklad)

Victoria a Bill, ktorých skúsenosť bola uvedená v úvode tohto, ako aj prvého článku, zhodne hovoria, že rozhodnutie nepodstúpiť potrat znamenalo v ich živote obrat. Vysvetľujú: „Boli sme závislí od drog, a keby sme s tým neprestali, asi by sme boli zomreli. Keďže sme však brali ohľad na život nášho nenarodeného dieťatka, podnietilo nás to skončiť s drogami a hlbšie sa zamyslieť nad naším životom. Vďaka pomoci Jehovových svedkov sme sa zmenili.“

Ich syn Lance má teraz takmer 34 rokov a vyše 12 rokov je ženatý. Hovorí: „Rodičia ma od detstva viedli k tomu, aby som sa rozhodoval na základe Biblie. Dnes mám z toho úžitok nielen ja, ale aj moja manželka a naše dieťa. Sme presvedčení, že nič iné by nám nemohlo prinášať väčšie šťastie.“ Jeho otec, ktorý spočiatku chcel, aby Victoria šla na potrat, povedal: „Behá nám mráz po chrbte, keď si uvedomíme, ako ľahko sa nám mohlo stať, že by sme nemali nášho drahého syna.“

Vráťme sa k Monice, ktorá odmietla ísť na potrat napriek nátlaku svojej matky. Hovorí: „Dva týždne po pôrode ma navštívili Jehovovi svedkovia a postupne som sa dozvedela, ako môžem uviesť svoj život do úplného súladu s Božími zákonmi. Onedlho som začala učiť môjho syna Leona, akú hodnotu má poslušnosť Bohu. Časom si aj on vypestoval k Bohu hlbokú lásku. Dnes navštevuje a povzbudzuje zbory Jehovových svedkov.“

Leon v súvislosti s matkiným rozhodnutím povedal: „Keď si uvedomím, že ma milovala natoľko, že ma nechala žiť, hoci bola pod obrovským tlakom, podnecuje ma to využívať život najlepšie, ako viem, aby som prejavil Bohu vďačnosť za tento nádherný dar.“

Mnohí, ktorí pochopili Boží pohľad na život, neľutujú, že sa rozhodli svoje dieťa zachovať nažive. Teraz z neho majú veľkú radosť a zo srdca prekypujúceho vďačnosťou môžu povedať: „Ako dobre, že sme sa rozhodli nepodstúpiť potrat!“

[Poznámka pod čiarou]

^ 20. ods. Ak pri pôrode vznikne otázka, či zachrániť matku alebo dieťa, rozhodnúť sa musia tí, ktorých sa to priamo týka. Ale keďže dnes sú v mnohých krajinách dostupné pokrokové lekárske metódy, táto situácia vzniká naozaj zriedka.

[Obrázok na strane 7]

Keď Stephanie uvidela na ultrazvuku zábery svojho dvojmesačného dieťatka, pomohlo jej to rozhodnúť sa

(obrys bol pridaný)

[Obrázok na strane 8]

Victoria s Lanceom

[Obrázok na stranách 8, 9]

Victoria a Bill s Lanceom a jeho rodinou

[Obrázok na strane 9]

Monica a jej syn Leon sú hlboko vďační, že sa Monica pred 36 rokmi nepoddala nátlaku a nepodstúpila potrat