Leňošenie leňocha

„BEŽ rýchlo sem a dones fotoaparát!“ zakričala som na svoju sestru, keď som pri prechádzke v džungli uvidela pred sebou zelenkavého leňocha. Potom sme sa však schuti zasmiali, lebo sme si uvedomili, že sa niet prečo ponáhľať. Leňoch je totiž jedno z najpomalších zvierat na svete.

Aby som sa o tomto cicavcovi dozvedela viac, navštívila som zoologickú záhradu Ave v kostarickom meste La Garita de Alajuela. Nie je to len zoo, ale aj centrum pre záchranu a liečenie divých zvierat a pre ich návrat do divočiny. Stretla som sa tam s biologičkou Shirley Ramírezovou, nadšenou vedúcou výskumu. Zobrala ma pozrieť sa na tunajšieho leňocha, ktorý sa volá Pelota, čo v španielčine znamená „guľka“ alebo „klbko“. Toto meno je priliehavé, lebo leňochy niekedy spávajú schúlené do klbka. Pelota je dvojprstý leňoch veľkosti malého psa, s huňatým kožúškom, čapatým noštekom a veľkými uslzenými hnedými očkami.

Keď som hľadala informácie o leňochoch, zistila som, že sú to samotárske tvory, ktoré vrhnú asi raz ročne jedno mláďa. Malý leňoch sa hneď od narodenia drží svojej matky. Po štyroch až šiestich týždňoch je odstavený, no na jej bruchu alebo chrbte sa zvyčajne vozí aj nasledujúcich päť až osem mesiacov. V tom čase ho matka kŕmi priamo zo svojich perí mladými, ľahko stráviteľnými lístočkami. Neskôr si mláďa zbiera listy samo, ale matky sa pritom nikdy nepúšťa. Kým sú spolu, matka tiež pomáha mláďaťu spoznať ten malý kúsok sveta, v ktorom bude žiť.

Dvojprstý, trojprstý, zelený a studený

Dozvedela som sa, že to, čo som videla v džungli, bol jeden druh trojprstého leňocha. Mal čierne kruhy okolo očí, zakrpatený chvost, drsnú, nepoddajnú srsť, predné končatiny oveľa dlhšie ako zadné a na chrbte medzi lopatkami zlatožltú škvrnu. Tento druh má deväť krčných stavcov, vďaka čomu môže pri hľadaní svojich obľúbených listov otáčať hlavu o 270 stupňov. Ale čo tá zelená farba? Shirley vysvetľuje: „Ten zelenkavý nádych vytvárajú riasy, ktoré mu rastú na srsti.“

Dvojprsté leňochy majú na rozdiel od svojich trojprstých „dlhorukých“ bratrancov predné končatiny zhruba rovnako dlhé ako zadné. Majú dlhú hnedú až zlatistú srsť, ktorá je jemná na dotyk.

Leňochy trávia dni vyhrievaním sa na slnku vo vrcholcoch stromov. Ich telesná teplota môže kolísať v závislosti od teploty okolitého prostredia od 24 stupňov Celzia v noci po 33 stupňov cez deň. Také veľké rozdiely v telesnej teplote nemá nijaký iný cicavec. Leňoch má tak málo svalovej hmoty, že sa nemôže triasť, aby si udržiaval teplotu. Preto často uchováva teplo tým, že spí schúlený do klbka. Pred chladom ho chráni aj jeho jemná krátka spodná srsť. Mimochodom, leňoch denne prespí aj 20 hodín!

Pomalý jedák

Keďže na činnosť baktérií a kvasné procesy pri trávení je potrebné teplo a leňochy majú nízku telesnú teplotu, ich metabolizmus je neuveriteľne pomalý. Kým listy prejdú jednotlivými tráviacimi procesmi v leňochovom  zloženom žalúdku a dostanú sa do tenkého čreva, môže prejsť i mesiac. V období dažďov, keď je za sebou veľa chladných dní, môže leňoch zahynúť od hladu so žalúdkom plným potravy. Shirley vysvetľuje: „Ak má leňochom dobre tráviť, bezpodmienečne potrebujú slnečné teplo.“

Potom táto výskumníčka dodáva: „Ako ošetrovateľka, ktorá sa stará o zvieratá a čistí im klietky, musím povedať, že na leňochoch sa mi páči to, že črevá a močový mechúr si vyprázdňujú iba raz za týždeň! Vtedy zlezú na zem, vykopú jamku a svoje výkaly zahrnú. To je jediné, čo na zemi robia.“

Prispôsobený na život dolu hlavou

Takmer všetko ostatné — jedenie, spanie, párenie a privádzanie mladých na svet — robia leňochy visiac na stromoch. Stvoriteľ tieto malé cicavce obdivuhodne prispôsobil na život dolu hlavou. Leňoch sa na vetvách stromov a lianách zachytáva a zaisťuje prstami, ktoré má zakončené sedemcentimetrovými pazúrmi. Aby sa mu pri tropických lejakoch nedržala v kožuchu voda, srsť mu rastie opačne. Chlpy vyrastajú od prostriedku brucha a stáčajú sa smerom k chrbtu — presne naopak ako u zvierat žijúcich na zemi —, takže voda z neho hneď stečie. Hoci na zemi vyzerá nemotorne a neohrabane, hore medzi vetvami stromov je stelesnením pokoja a elegancie. Môže to znieť neuveriteľne, ale leňoch je tiež vynikajúcim plavcom.

Čo som sa ešte dozvedela o tomto tichom obyvateľovi korún stromov? Výnimočné sú dve veci. Po prvé, leňoch má neobyčajnú schopnosť prežiť zranenia a dokonca také dávky jedu, ktoré by pre iné cicavce boli smrteľné. Hlboké rany sa mu rýchlo zahoja a len málokedy sa infikujú. Preto by sa podrobnejšie poznatky o imunitnom systéme leňochov dali využiť v medicíne. A po druhé, ľudia, ktorí sa stále kamsi ponáhľajú a sú vystresovaní, by si aspoň trochu mohli vziať príklad z leňochových nenáhlivých pohybov a pokojnej povahy. (Poslané)

 [Rámček/obrázky na strane 15]

„DOBRÝ HOSTITEĽ“

Za zelenkavý nádych leňochovej strapatej srsti sú zodpovedné symbiotické riasy, ktoré rastú v drážkach jednotlivých chlpov. Leňoch poskytuje domov riasam a tie sa mu odvďačujú tým, že mu poskytujú živiny. Do tela sa mu dostávajú buď tak, že si oblizuje srsť, alebo sa mu vstrebávajú cez pokožku. Svojou sivozelenou farbou splýva s okolitým prostredím, lebo z diaľky pripomína hrču suchých listov, čo ho v džungli vynikajúco maskuje. A čím je starší, tým je zelenší!

[Pramene ilustrácií]

Vpravo hore: © Michael and Patricia Fogden; dole: © Jan Ševčík