Láska víťazí nad predsudkami

„Po prvý raz v dejinách sa objavil nový druh náboženského spoločenstva — nie národ, ktorý by oslavoval sám seba, ale skupina dobrovoľníkov, v ktorej boli prekonané spoločenské, rasové a národnostné rozdiely; muži a ženy, ktorí sa pred svojím bohom združovali ako jednotlivci.“ ​(A History of Christianity [Dejiny kresťanstva] od Paula Johnsona)

KEĎ sa pravé kresťanstvo šírilo Rímskou ríšou, ľudia videli niečo obdivuhodné — medzinárodnú duchovnú rodinu, ktorá sa naučila žiť v pravom mieri a jednote. Tajomstvo pokoja tejto „rodiny“ spočívalo v skutočnej láske založenej nie iba na pocitoch, ale na zásadách, ktoré ich vyučoval Boh.

V dodržiavaní týchto zásad dal príklad Ježiš Kristus, ktorý sa sám stal predmetom nenávisti a krutých predsudkov. (1. Petra 2:21–23) Pochádzal totiž z Galiley a na Galilejčanov, z ktorých väčšina boli poľnohospodári a rybári, sa židovská náboženská elita v Jeruzaleme pozerala zhora. (Ján 7:45–52) Bol tiež výnimočným učiteľom. Prostý ľud ho miloval a vážil si ho. Z týchto dôvodov naňho začali židovskí náboženskí vodcovia tak veľmi žiarliť, že o ňom šírili lži a dokonca zosnovali úklady na jeho usmrtenie! (Marek 15:9, 10; Ján 9:16, 22; 11:45–53)

Ježiš však ‚neodplácal zlé zlým‘. (Rimanom 12:17) Napríklad keď za ním prišli s úprimnými otázkami jednotlivci spomedzi farizejov, židovskej sekty, ktorá sa stavala proti Ježišovi, láskavo im na ne odpovedal. (Ján 3:1–21) Dokonca od niektorých z nich prijal pozvanie na spoločné jedlo. Jedno také pozvanie prišlo od farizeja, ktorý voči nemu prejavil istú mieru predpojatosti. Ako sa to prejavilo? Tak, že Ježišovi neumyl nohy, čo bolo v tých dňoch bežným prejavom zdvorilosti k hosťom. Urazil sa Ježiš? Nie. Túto príležitosť využil, aby poskytol vynikajúce poučenie o súcite a odpúšťaní. (Lukáš 7:36–50; 11:37)

Ježiš miloval tých, ktorými druhí opovrhovali

Jedným z najznámejších Ježišových podobenstiev je podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, v ktorom sa istý Samaritán na vlastné náklady postaral o zbitého a olúpeného Žida. (Lukáš 10:30–37) V čom spočívala šľachetnosť Samaritánovho skutku? V reálnom živote Židia a Samaritáni sebou navzájom opovrhovali. Slovo „Samaritán“ Židia často používali ako výraz pohŕdania; raz ho použili aj priamo na Ježiša. (Ján 8:48) V takomto ovzduší by Ježiš asi sotva mohol použiť silnejší obraz nepredpojatej lásky k blížnemu.

 Ježiš podporil svoje slová príkladom, keď uzdravil jedného malomocného Samaritána. (Lukáš 17:11–19) Ďalších Samaritánov, ktorí si cenili duchovné veci, vyučoval a dokonca viedol dlhý rozhovor so samaritánskou ženou, čo je zvlášť hodné povšimnutia. (Ján 4:7–30, 39–42) Prečo? Prísni židovskí rabíni by sa na verejnosti nerozprávali s nijakou ženou, ani s blízkou príbuznou, nehovoriac už o samaritánskej žene!

Ako sa však Boh pozerá na človeka, ktorý má predsudky, ale zo všetkých síl sa ich usiluje zo svojho srdca vykoreniť? Aj na túto otázku Biblia dáva utešujúcu odpoveď.

Boh je k nám trpezlivý

V prvom storočí boli mnohí židovskí kresťania spočiatku ovplyvnení dlhotrvajúcimi predsudkami voči Nežidom, z ktorých mnohí sa stávali veriacimi. Ako Jehova Boh vyriešil tento problém, ktorý mohol spôsobiť rozdelenie? Členov kresťanského zboru trpezlivo vyučoval. (Skutky 15:1–5) Jeho trpezlivosť priniesla dobré ovocie, lebo ako sa spomínalo v úvode tohto článku, medzi kresťanmi „boli prekonané spoločenské, rasové a národnostné rozdiely“. Výsledkom bolo, že „sa zbory upevňovali vo viere a vzrastali počtom zo dňa na deň“. (Skutky 16:5)

Aké poučenie z toho vyplýva? Nevzdávajte sa, ale naďalej sa obracajte na Boha, ktorý štedro dáva múdrosť a morálnu silu tým, ktorí ‚stále žiadajú vo viere‘. (Jakub 1:5, 6) Spomínate si na Jennifer, Timothyho, Johna a Olgu, o ktorých sa zmieňoval prvý článok tejto série? Keď išla Jennifer na druhý stupeň, bola už duchovne silnejšia a dokázala ignorovať rasistické nadávky a poznámky k svojej výške. Krátko nato, keď sa stalo predmetom posmeškov spolužiakov iné dievča, Jennifer sa jej zastala a utešovala ju.

Čo pomohlo Timothymu zachovať pokoj, keď mu pre farbu jeho pokožky spolužiaci nadávali? Hovorí: „V prvom rade som nechcel vystaviť meno Jehovu Boha pohane. Pripomínal som si tiež, že musíme ‚stále premáhať zlo dobrom‘ a nepripustiť, aby zlo premohlo nás.“ ​(Rimanom 12:21)

John prekonal predsudky voči svojmu spolužiakovi, ktorý bol Hausom. „Keď som dospieval, v škole som bližšie spoznal niekoľkých Hausov a skamarátili sme sa,“ spomína. „S jedným z nich som pracoval na spoločnom projekte a veľmi dobre sme si rozumeli. Teraz sa snažím pozerať na ľudí ako na jednotlivcov, nie ako na príslušníkov určitej rasy alebo kmeňa.“

 Olga a jej spolumisionárka sa nestiahli, keď sa stretli s nenávistným odporom, ale zostali pevné a dôverovali, že niektorí ľudia si budú vážiť biblické posolstvo. A mnohí si ho naozaj vážili. „Asi o 50 rokov prišiel za mnou akýsi muž a podal mi krásnu taštičku,“ hovorí Olga. „Vnútri boli kamienky, na ktorých boli vyryté názvy kresťanských vlastností ako dobrota, láskavosť, láska a pokoj. Potom mi povedal, že bol medzi chlapcami, ktorí do mňa kedysi hádzali kamene, a že teraz je mojím kresťanským bratom. S manželkou mi okrem tej taštičky dali aj obrovskú kyticu bielych ruží.“

Keď už nebude diskriminácie ani predsudkov!

Čoskoro diskriminácia i predsudky pominú. Vďaka čomu? Po prvé, nad zemou bude výhradným Panovníkom ten, ktorý ukázal, že „nebude súdiť iba podľa zdania svojich očí“, Ježiš Kristus. (Izaiáš 11:1–5) Po druhé, Ježišovi pozemskí poddaní budú dokonale odzrkadľovať Ježišov postoj, lebo všetci budú vyučovaní ním a jeho Otcom, Jehovom Bohom. (Izaiáš 11:9)

Toto duchovné vzdelávanie, ktoré je dnes v plnom prúde, pripravuje Boží ľud na život v úplne novom systéme. Čo keby ste sa aj vy zapojili do tohto bezplatného vzdelávacieho programu a požiadali, aby vás niekto vyučoval z Biblie? * Ako sme sa dozvedeli, Boh nie je predpojatý. Praje si, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:3, 4)

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 8]

Ľudstvo sa už onedlho vymaní zo zajatia diskriminácie a predsudkov

[Rámček/obrázok na stranách 8, 9]

BOŽIE ZÁSADY PRE ŽIVOT

▪ „Nikomu neodplácajte zlé zlým... Stále premáhaj zlo dobrom.“ ​(Rimanom 12:17–21) Aké z toho vyplýva poučenie? Nech zlo druhých prebudí to najlepšie vo vás. „Nenávideli ma bez príčiny,“ povedal Ježiš Kristus. No on neodplácal rovnakou mincou. (Ján 15:25)

▪ ‚Nestaňme sa sebeckými tým, že by sme si vzájomne závideli.‘ (Galaťanom 5:26) Závisť a nemiestna hrdosť sú duchovne škodlivé a často vedú k nenávisti a predsudkom. (Marek 7:20–23)

▪ „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ ​(Matúš 7:12) Položte si otázku: ‚Ako chcem, aby sa ku mne druhí správali?‘ Rovnako sa správajte vy k nim, bez ohľadu na ich vek, farbu pokožky, jazyk či kultúru.

▪ „Preto sa prijímajte navzájom, ako Kristus prijal vás.“ ​(Rimanom 15:7, Nový zákon v modernom jazyku) Usilujete sa spoznať ľudí pochádzajúcich z iného prostredia a kultúry, zvlášť ak spolu s nimi slúžite Bohu? (2. Korinťanom 6:11)

▪ „I keby ma opustil vlastný otec a vlastná matka, i tak by sa ma ujal sám Jehova.“ ​(Žalm 27:10) Nech by sa k vám druhí správali akokoľvek, pamätajte, že ak zachováte Bohu vernosť, nikdy vás neopustí.

[Obrázok na strane 7]

Milosrdný Samaritán prichádza na pomoc olúpenému Židovi