Čo o tom hovorí Biblia?

Mali by sa veriaci deliť na duchovných a laikov?

Dôstojný pán, ctihodný otec, otec, svätý otec, rabbi, vaša eminencia, vaša svätosť, vaša preosvietenosť — to sú niektoré z titulov, ktorými sa duchovní rôznych náboženstiev odlišujú od laikov. Rozdelenie na duchovných a laikov je bežné v mnohých náboženstvách. Ale nariadil ho Boh, alebo je to ľudská tradícia? A čo je ešte dôležitejšie, má Božie schválenie?

„V NOVOM ZÁKONE a za života apoštolov nenachádzame o duchovných či laikoch ani zmienku,“ napísal profesor teológie Cletus Wessels. V diele Encyclopedia of Christianity (Encyklopédia kresťanstva) sa uvádza: „Postupne nastalo rozdelenie na duchovných, čiže tých, ktorí mali úrady, a laikov, čiže tých ostatných... Na ‚radových‘ členov cirkvi sa začalo pozerať ako na nevzdelanú masu.“ Toto rozdelenie nadobudlo výraznejšie rozmery v treťom storočí nášho letopočtu, čo je vyše dvesto rokov po Ježišovi Kristovi!

Teda ak rozdelenie na duchovných a laikov nie je založené na vzore, ktorý dali Ježišovi apoštoli a ďalší raní kresťania, znamená to, že je nesprávne? Podľa Svätého Písma áno. Zamyslime sa prečo.

„Vy všetci ste bratia“

Z Božieho Slova sa dozvedáme, že kazateľmi majú byť všetci kresťania a že žiaden z nich nie je ostatným nadradený ani podradený. (2. Korinťanom 3:5, 6) Medzi ranými kresťanmi „sa veľmi rozhodne dbalo na to, aby sa nevytvárali nijaké triedy,“ hovorí Alexandre Faivre, ktorý píše práce venované náboženskej problematike. Opísaný postoj je v súlade s tým, čo povedal Ježiš svojim nasledovníkom: „Vy všetci ste bratia.“ ​(Matúš 23:8)

Pravdaže, medzi kresťanmi boli duchovne starší muži, ktorí slúžili ako dozorcovia a medzi ktorých úlohy patrilo pásť a vyučovať. (Skutky 20:28) Nešlo však o platených duchovných. Väčšinou to boli obyčajní pracujúci muži — manželia a otcovia. Okrem toho dozorcami sa stali nie tak, že by absolvovali cirkevný seminár, ale tak, že usilovne študovali Božie Slovo a rozvíjali si duchovné vlastnosti, ktoré od nich podľa Biblie očakával Boh. Od každého takého muža sa vyžadovalo, že bude „umiernený vo zvykoch, zdravej mysle, poriadny, pohostinný, spôsobilý vyučovať... rozumný, nie bojovný, nemilujúci peniaze, [schopný viesť] znamenitým spôsobom svoju domácnosť“. (1. Timotejovi 3:1–7)

Prečo je múdre držať sa Biblie

„Nechoďte nad to, čo je napísané,“ uvádza sa v Biblii. (1. Korinťanom 4:6) Žiaľ, keď ľudia tento pokyn od Boha prehliadajú, obyčajne to vedie k duchovnej ujme, a to je práve prípad rozdelenia na duchovných a laikov. Prečo to možno povedať? Pouvažujte, prosím, nad nasledujúcimi šiestimi bodmi.

1. Odčlenením triedy duchovenstva sa vytvára predstava, že ak niekto chce kázať o Bohu, musí byť na to osobitne povolaný. Ale v Biblii sa píše, že Bohu majú slúžiť všetci praví kresťania a že všetci majú chváliť jeho meno. (Rimanom 10:9, 10) Pokiaľ ide o službu v rámci zboru, všetci kresťanskí muži sú povzbudení, aby sa usilovali o túto výsadu, a práve tak je to zvykom medzi Jehovovými svedkami. (1. Timotejovi 3:1)

 2. Rozdelením na duchovných a laikov sa vyvyšuje trieda duchovenstva, o čom svedčí aj existencia lichotivých náboženských titulov. Lenže Ježiš sa vyjadril: „Ten, kto sa správa ako menší medzi vami všetkými, ten je veľký.“ ​(Lukáš 9:48) V duchu takejto pokory svojim nasledovníkom povedal, aby neprijímali náboženské tituly. (Matúš 23:8–12)

3. Platená trieda duchovenstva môže laikov finančne veľmi zaťažiť, zvlášť keď žije hýrivým životom. Na druhej strane kresťanskí dozorcovia sa starajú o svoje finančné potreby tak, že majú bežné svetské zamestnanie, čím dávajú ostatným dobrý príklad. * (Skutky 18:1–3; 20:33, 34; 2. Tesaloničanom 3:7–10)

4. Keďže duchovný zvyčajne býva závislý od finančnej podpory svojich farníkov, môže byť v pokušení riediť biblické posolstvo, aby sa im zapáčil. A Písmo predpovedalo, že práve to sa stane, slovami: „Príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale budú si zhromažďovať učiteľov podľa svojich žiadostí, aby im šteklili uši.“ ​(2. Timotejovi 4:3)

5. Rozdelenie na duchovných a laikov často spôsobuje, že laici ponechávajú náboženské veci na členov duchovenstva a sami sa len zúčastňujú na týždenných bohoslužbách. Ale duchovné potreby si musia uvedomovať všetci kresťania a všetci musia byť dobrými študentmi Biblie. (Matúš 4:4; 5:3)

6. Keď laici nevedia, čo sa píše v Biblii, duchovní ich môžu ľahko zviesť, ba dokonca využívať. Dejiny obsahujú mnoho príkladov takéhoto zaobchádzania. * (Skutky 20:29, 30)

Jehovovi svedkovia sa usilujú verne držať vzoru uvedeného v Biblii, a preto nemajú triedu duchovenstva, ale neplatených duchovných pastierov a učiteľov, ktorí ochotne slúžia Božiemu stádu. Nechceli by ste sa o tom sami presvedčiť v najbližšej sále Kráľovstva?

[Poznámky pod čiarou]

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

▪ Ako by sa mali ľudia pozerať jeden na druhého? (Matúš 23:8)

▪ Aké požiadavky majú spĺňať kresťanskí muži, aby mohli slúžiť v zbore ako dozorcovia? (1. Timotejovi 3:1–7)

▪ Prečo rozdelenie na duchovných a laikov nemá Božie požehnanie? (1. Korinťanom 4:6)

[Zvýraznený text na strane 23]

Ježiš sa na rozdiel od členov duchovenstva správal ako menší