Ako pokroky v poľnohospodárstve zmenili svet

AKO získavate potraviny? Kupujete si ich alebo si ich sami dopestujete? Nie je to tak dávno, čo si väčšina ľudí pestovala plodiny pre vlastnú potrebu. Ale v niektorých vyspelých krajinách dnes pracuje v poľnohospodárstve len jeden človek z 50. Ako došlo k takej zmene?

Zvyšovanie produktivity práce roľníkov sa začalo pomaly, no neskôr sa zrýchlilo. Každý krok znamenal tvrdý zásah do života miliónov rodín a tento proces na celom svete naďalej pokračuje. Pohľad na to, ako pokroky v poľnohospodárstve ovplyvnili ľudí, vám môže pomôcť porozumieť súčasnému svetu.

Začína sa revolúcia

Niekoho možno prekvapí, že jeden z najvýznamnejších pokrokov, ktorý v Európe viedol k postupnému upúšťaniu od pestovania plodín len pre vlastnú potrebu, sa dosiahol v 12. storočí, keď sa začal používať konský chomút. Koňa so založeným chomútom už neškrtil postroj, a tak mohol pracovať tvrdšie, rýchlejšie a dlhšie ako voly, ktoré sa využívali predtým. Využitím konskej sily sa podarilo zvýšiť produkciu, pretože roľníci mohli používať železné pluhy a orať nimi pôdu, ktorá sa predtým nedala obrábať. Ďalší historický míľnik sa dosiahol, keď sa začali pestovať plodiny ako fazuľa, hrach, ďatelina a lucerna, ktoré pôdu obohacujú o dusík a tým zlepšujú jej vlastnosti. Pôda bohatšia na živiny priniesla hojnejšiu úrodu.

Tieto prvotné zlepšenia umožnili niektorým roľníkom dopestovať viac potravy, než sami spotrebovali, a tak mohli časť z nej predávať. To viedlo k rastu miest, kde si ľudia mohli jedlo kúpiť a kde mohli pracovať vo veľkých remeselníckych dielňach či obchodovať. Niektorí z týchto bohatých remeselníkov, obchodníkov a farmárov sa stali vynálezcami prvých poľnohospodárskych strojov.

Okolo roku 1700 vynašiel anglický farmár Jethro Tull sejačku ťahanú koňmi. Tá nahradila ručnú sejbu, pri ktorej sa plytvalo semenom. V roku 1831 vynašiel Cyrus McCormick zo Spojených štátov mechanický žací stroj ťahaný koňmi, ktorý dokázal zožať obilie päťkrát rýchlejšie ako kosec. Asi v tom istom čase začali  obchodníci privážať z pobrežia Ánd v Južnej Amerike priemyselné hnojivá. Používanie strojov a hnojív viedlo k výraznému zvýšeniu poľnohospodárskej produkcie. Ale aký vplyv to malo na ľudí?

Pokroky v poľnohospodárstve vytvorili podmienky na to, aby sa začala priemyselná revolúcia, pretože v mestách bol dostatok lacnej potravy. Najskôr prebiehala v Británii asi v rokoch 1750 až 1850. Tisícky rodín sa museli presťahovať do miest, kde bol sústredený priemysel, a pracovať v uhoľných baniach, zlievarňach, lodeniciach a textilných továrňach. Nemali veľmi na výber. Drobní roľníci, ktorí nemali peniaze na zavedenie nových farmárskych postupov, menej vyprodukovali a menej aj zarobili, a tak nedokázali zaplatiť rentu. Museli opustiť svoje gazdovstvá a žiť v preplnených chudobných mestských štvrtiach, kde zúrili choroby. Namiesto toho, aby rodiny spoločne pracovali na poli, muži museli získavať prostriedky na obživu mimo domu. Dokonca aj deti pracovali dlhé hodiny v továrňach. Ďalšie krajiny čoskoro prešli podobnými zmenami.

Veda prináša ďalšie zmeny

V roku 1850 boli už niektoré národy natoľko bohaté, že si mohli dovoliť financovať poľnohospodársky výskum. Veda prináša v tejto oblasti zmeny až dodnes. Napríklad šľachtitelia skúmali genetiku rastlín a vyšľachtili odrody, ktoré prinášajú väčšiu úrodu a sú odolnejšie voči chorobám. Výskumníci tiež presne zistili, aká zmes dusičnanov a fosfátov je potrebná pre jednotlivé druhy rastlín a pôdy. V minulosti boli pracovníci na farmách cez sezónu neustále zamestnaní okopávaním pôdy a pletím buriny. Ale keď vedci vyvinuli účinné herbicídy, ktoré spomalili rast buriny, veľa takýchto robotníkov prišlo o prácu. Dávnymi nepriateľmi pestovateľa sú aj rôzne červíky, chrobáky a iný hmyz. Dnes si však farmári môžu vybrať zo širokého arzenálu chemických prostriedkov, ktorými môžu zlikvidovať takmer akýchkoľvek škodcov. *

Zmenil sa aj život chovateľov dobytka. Vďaka automatizovaným dojacím a kŕmnym zariadeniam riadeným počítačom sa jeden chovateľ so svojím pomocníkom dokážu starať až o 200 kráv. Farmári dnes nemusia chovať teľatá a prasce vonku, ale často ich chovajú vnútri, kde môžu ovplyvňovať teplotu a zloženie ich stravy, takže zvieratá priberajú na váhe rýchlejšie než kedykoľvek v minulosti.

Využitie vedeckých poznatkov často viedlo k pozoruhodným výsledkom. Niektorí poľnohospodári zvýšili výnos na jedného robotníka sto-, ba až tisícnásobne oproti času pred priemyselnou revolúciou. Ako tento rozvoj zasiahol do života ľudí?

Farmársky spôsob života sa mení

Mechanizáciou sa spôsob života farmárov v rôznych častiach sveta zmenil. Väčšina ľudí pracujúcich na farmách teraz musí vedieť ovládať zložité stroje a starať sa o ne. A čoraz častejšie pracujú sami. Časy, keď sa sialo, okopávalo a žalo v družných skupinách, sú preč.

Byť poľnohospodárom dnes v mnohých krajinách znamená byť podnikateľom s odborným vzdelaním, ktorý sa špecializuje na veľkoprodukciu niekoľkých poľnohospodárskych produktov, prípadne iba jediného. Takýto poľnohospodár investuje veľké množstvo financií do nákupu pôdy, budov a strojov. Ale ani zďaleka nie je nezávislý. Obrovské potravinárske spoločnosti a reťazce supermarketov mu diktujú nielen ceny produktov, ale aj ich druh, veľkosť a farbu. Poľnohospodárski inžinieri mu navrhnú systém produkcie a špecializované spoločnosti mu dodajú hnojivá, pesticídy a semená hybridných odrôd, ktoré sú určené konkrétne pre jeho farmu a jej špecifické podmienky. Prešiel dlhú cestu od tradičných metód svojich predkov, no stále bojuje s ťažkosťami. Navyše, niektorí ľudia sa obávajú možných škodlivých účinkov určitých poľnohospodárskych metód.

Poľnohospodári sú naďalej v kríze

Dosiaľ sa mnohým farmárom v prosperujúcich krajinách stáva, že musia opustiť svoju pôdu, lebo nedokážu konkurovať poľnohospodárskym gigantom. Iní sa dokážu ďalej pridŕžať svojho milovaného spôsobu života len vďaka  tomu, že rozšíria svoju ponuku o agroturistické služby, ako je napríklad ubytovanie pre turistov, kempovanie, golf a ľudové remeslá. Ďalší sa zameriavajú na menej bežné produkty, ku ktorým patria biopotraviny, kvety, pštrosy a lamy.

Aj v chudobnejších krajinách, kde si až 80 percent obyvateľstva zarába na živobytie obrábaním pôdy, zažívajú drobní farmári traumatizujúcu zmenu. Nadnárodné spoločnosti skupujú najkvalitnejšiu pôdu a s využitím moderných metód pestujú plodiny pre vzdialené trhy. Drobní farmári potom často len s minimom techniky, prípadne aj bez nej, obrábajú neúrodnú pôdu alebo malé políčka, aby mali dať čo do úst svojim rodinám.

Hromadné sťahovanie z dedín do miest, ku ktorému teraz dochádza v mnohých krajinách, je vyvrcholením procesu, ktorý sa začal pred stáročiami. Odklon od roľníckeho spôsobu života k mestskému je jedným na úžitok a iným na škodu. Len málo vlád, ak vôbec nejaká, účinne a so súcitom pomáha ľuďom, ktorých táto zmena nepriaznivo zasiahla. Ako veľmi ľudstvo potrebuje zmeny, ktoré prinesie Božie Kráľovstvo! Pod jeho vládou sa život ľudí zmení k lepšiemu. (Izaiáš 9:6)

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 23]

DVA ODLIŠNÉ SPÔSOBY FARMÁRSKEHO ŽIVOTA

Eusebio žije v Andách, kde pestuje plodiny a chová 14 kusov dobytka. „Každé zviera má meno,“ hovorí. „Mám rád farmárčenie. Všetku zeleninu si dopestujeme sami. S manželkou pomáhame susedom orať a žať a oni potom pomáhajú nám. Nikto z nás nemá stroje. Orieme s pomocou býkov a na príkrych úbočiach kopeme svoje políčka ručne.

Raz nám choroba zabila väčšinu dobytka. Potom som absolvoval krátky veterinársky kurz. Odvtedy sme pre chorobu nestratili ani jediné zviera a aj susedom pomáham s ich zvieratami. Na dedinskom trhovisku predávame syr, ale veľa toho nezarobíme. Aj tak však máme dosť jedla pre našich šesť detí.“

Richard obrába vyše 500-hektárový pozemok v kanadskej prérii. Pracuje sám s výnimkou obdobia siatia a žatvy, kedy mu pomáha jeden najatý pracovník.

„Teraz je farmárčenie náročné ani nie tak z telesnej stránky, ako skôr z psychickej,“ hovorí. „Môj traktor aj kombajn majú klimatizovanú kabínu, v ktorej som chránený pred prachom a hmyzom. Stroje, ktoré používam, majú šírku záberu deväť metrov, a tak dokážem za jediný deň osiať či zožať 65 hektárov. Ale do veľkej miery som závislý od strojov a z toho vyplýva stres. Z času na čas si musím zobrať pôžičku a vymeniť ich. A to, či ju dokážem splatiť, závisí od vecí, ktoré sú mimo mňa — od dažďa, mrazu, cien na trhu a úrokových sadzieb. U farmárov v tejto oblasti viedol stres spojený s farmárčením k mnohým problémom v manželstve a dokonca k samovražde.“

[Obrázok na strane 21]

McCormickov žací stroj vynájdený v roku 1831 umožnil farmárom zožať obilie päťkrát rýchlejšie než predtým

[Prameň ilustrácie]

Wisconsin Historical Society, WHi-24854