Herodes Veľký — majstrovský staviteľ

VLÁDOL pred viac než 2 000 rokmi a jeho vláda trvala asi tri desaťročia. Základom jeho kráľovstva bola Judea, ale panoval aj nad viacerými okolitými oblasťami. Dnes je tento kráľ známy pod menom Herodes Veľký.

Keď sa spomenie jeho meno, mnohí ľudia si vybavia žiarlivého vraha, ktorý dal usmrtiť nielen členov vlastnej rodiny, ale aj bezbranných malých chlapcov. Keď sa od astrológov z Východu dozvedel o narodení budúceho kráľa, predstieral, že aj on mu chce vzdať poctu. Požiadal ich, aby dieťatko našli a potom sa k nemu vrátili. Ale Boh varoval astrológov, aby sa už k Herodesovi nevracali. Keď sa ich Herodes nedočkal, dal príkaz pozabíjať všetkých chlapcov do dvoch rokov, nielen v meste Betlehem, kde astrológovia našli Ježiša, ale aj v celom jeho okolí. (Matúš 2:1–18)

Skôr ako sa toto odohralo, si Herodes získal obdiv ľudí svojimi majstrovskými staviteľskými projektmi. Vystaval chrámy, amfiteátre, hipodrómy a akvadukty, ako aj palácové pevnosti, v ktorých zriadil luxusné kúpele. Jeho staviteľské diela boli naozaj impozantné — udivujú dokonca aj dnešných staviteľov, ktorí skúmajú ich ruiny.

Herodes si pre svoje projekty vyberal miesta, ktoré prirodzene pôsobili veľkolepým dojmom, a svoje stavby projektoval tak, aby zapadli do daného prostredia. Paláce ozdoboval detailne vypracovanými freskami, bohatými štukatúrami a mozaikovými podlahami. V Judei tiež vystaval prvé rímske kúpele s horúcimi a teplými miestnosťami a vykurovacím systémom vybudovaným pod podlahou. Vystaval dokonca celé mestá, jedno z nich aj s umelým prístavom.

Prístavné mesto Cézarea

V Cézarei Herodes vybudoval jeden z najväčších námorných prístavov rímskeho sveta. Jeho rozmery archeológov doslova ohromili. Bolo v ňom miesto na zakotvenie asi pre sto lodí, a tak je nemým svedkom toho, že Cézarea bola kedysi strediskom medzinárodného obchodu.

Herodes tu s využitím najpokrokovejších technologických postupov tej doby vybudoval móla a vlnolamy. Učencom nešlo do hlavy, ako sem robotníci dopravili kolosálne kvádre s rozmermi asi 15 krát 3 krát 3 metre, o ktorých písal židovský historik Josephus Flavius vo svojich spisoch. Potápači nedávno zistili, že kvádre boli v skutočnosti z betónu. Robotníci pri stavbe mól a vlnolamov liali betón do dreveného debnenia a hotové bloky potom spustili pod vodu a ukotvili.

Toto dobre navrhnuté prístavné mesto malo chrám zasvätený cézarovi Augustovi, palác, hipodróm, divadlo so 4 000 miestami na sedenie i podzemnú kanalizáciu. Akvaduktmi a tunelmi bola doň privádzaná pitná voda z prameňov v pohorí Karmel vzdialených približne šesť kilometrov.

Jeruzalem a Herodesov chrám

Najvýznamnejším Herodesovým projektom bol jeruzalemský chrám. Pôvodne na tomto mieste stál chrám, ktorý postavil ešte kráľ Šalamún, a to podľa architektonických plánov, ktoré jeho otec Dávid dostal pod Božím  vedením. (1. Kráľov 6:1; 1. Paralipomenon 28:11, 12) Tento chrám však asi po 420 rokoch zničili Babylončania a približne 90 rokov nato bol nahradený oveľa skromnejšou stavbou, ktorú vystaval judský miestodržiteľ Zorobábel.

O chráme, ktorý tu neskôr vybudoval Herodes, Josephus píše: „Zo všetkých strán bol obložený obrovskými zlatými doskami, takže už pri východe slnka vyžarovala z neho taká ohnivá žiara, že tí, ktorí sa naň pozreli, museli odvrátiť zrak, lebo to bolo, akoby sa pozreli do slnka. Prichádzajúcim cudzincom sa z diaľky javil ako zasnežená hora, lebo všetko, čo na ňom nebolo pozlátené, sa skvelo bielobou.“

Na stavbe oporných múrov, ktorých západná strana dosahovala dĺžku 500 metrov, pracovali tisícky mužov. Obrovské kamene boli na svoje miesto osadené bez použitia malty. Jeden z nich dokonca vážil takmer 400 ton a podľa istého učenca kamene „takej veľkosti neboli nikde inde v starovekom svete“. Nie div, že Ježišovi učeníci sa nimi nadchýnali. (Marek 13:1) Navrchu oporných múrov bola vybudovaná obrovská plošina nazývaná Chrámový vrch. Bola to najväčšia umelo vytvorená plošina starovekého sveta — dosahovala veľkosť 20 futbalových ihrísk!

Herodes bol staviteľom aj ďalších budov v Jeruzaleme. Napríklad po dokončení chrámu priamo k nemu pristaval pevnosť Antónia. V Jeruzaleme si tiež postavil  palác a pri vstupe do mesta vystaval tri unikátne viacpodlažné veže.

Samária a Jericho

Od cézara Augusta dostal Herodes do daru staroveké mesto Samáriu a premenoval ho na Sebasté. Skrášlil ho mnohými stavbami vrátane jednej, ktorá slúžila zrejme ako štadión a bola dookola lemovaná kolonádami. Dal tu postaviť aj veľa obrovských budov a vyzdobil ich jemne vypracovanými freskami.

V Jerichu, ktoré leží v údolí rieky Jordán asi 250 metrov pod úrovňou hladiny mora a má subtropické podnebie, si Herodes postavil zimné sídlo. Toto mesto, rozprestierajúce sa asi na desiatich štvorcových kilometroch, malo charakter záhradného mesta. Herodes si tu postavil najprv tri paláce, ktoré potom prepojil do jedného obrovského komplexu. Súčasťou každej budovy boli prijímacie haly, kúpele, záhrady a bazény. Nie div, že zimy rád trávil práve v Jerichu!

Pozoruhodné palácové pevnosti

Herodes však mohol príjemne stráviť zimu aj na inom mieste. Na plošine skalného brala týčiaceho sa do výšky vyše 400 metrov nad hladinou Mŕtveho mora si totiž vybudoval pevnosť známu ako Masada. Postavil si tu elegantný trojstupňový palác s terasou a kúpeľnými bazénmi, ako aj ďalší palác, v ktorom zriadil rímske kúpele s vykurovacími rúrkami zabudovanými v stenách a so splachovacím záchodom!

V tejto nehostinnej púštnej oblasti si tak vlastne zriadil kráľovskú zotavovňu. Vybudoval tu viacero cisterien, ktoré mohli pojať 40 miliónov litrov vody. Keďže tento palác bol vybavený aj účinným systémom zberu a uchovávania dažďovej vody, bolo v ňom dosť vody na pestovanie plodín i na napĺňanie bazénov.

Ďalším Herodesovým pozoruhodným staviteľským dielom bola palácová pevnosť nazývaná Herodium. Bola postavená na nápadnom pahorku asi päť kilometrov juhovýchodne od Betlehema. Herodium pozostávalo z dvoch častí: Horného Herodia a Dolného Herodia. V hornej časti bola impozantná palácová pevnosť, na ktorej sa týčila teraz už rozpadnutá päťpodlažná východná veža. Tá bola dominantou pevnosti a bolo ju vidieť už z diaľky. Pred dvoma rokmi medzinárodné spravodajské agentúry informovali, že na horných úbočiach Herodia sa našli pozostatky Herodesovej hrobky, čím sa potvrdila správa Josepha Flavia z prvého storočia, že na tomto mieste sa po Herodesovej smrti konal pohrebný sprievod.

V Dolnom Herodiu kedysi stál komplex vedľajších stavieb a úradovní patriacich k palácu. Jeho ústredným prvkom bola rímska záhrada vyzdobená stĺpmi, v ktorej sa nachádzal obrovský bazén s okrasným ostrovčekom uprostred. Tento bazén bol takmer dvakrát taký veľký ako súčasný olympijský bazén. Slúžil ako zásobáreň vody, ale využíval sa aj na plávanie a dokonca na člnkovanie. Voda doň pritekala akvaduktom z prameňa vzdialeného asi päť kilometrov.

Pred rokmi sa jeden návštevník tohto miesta o ráze tunajšej krajiny vyjadril: „Na východ sme dovideli až k Mŕtvemu moru. Pred nami sa rozprestierala judská pustatina, kde Dávid utiekol svojmu prenasledovateľovi Saulovi. Keď sme videli, aká je táto krajina členitá, pochopili sme, ako mu mohol uniknúť, zvlášť keď tento kraj už od mladosti dobre poznal. Uvažovali sme tiež, že Dávid si pri pasení oviec možno často vyšiel práve na tento pahorok, aby sa pokochal nádherným pohľadom, ktorý sa naskytol aj nám.“

O Herodesových staviteľských dielach sa popísalo mnoho kníh. Existuje veľa špekulácií o tom, prečo sa tento kráľ pustil do takého rozsiahleho staviteľského programu. Niektorí tvrdia, že pre osobnú slávu alebo preto, aby si ako politik získal priazeň ľudí. Nech bola jeho pohnútka akákoľvek, táto krátka úvaha potvrdzuje, že Herodes Veľký, hoci nemilosrdný krutovládca, bol tiež majstrovským staviteľom.

 [Obrázok na strane 25]

CÉZAREA

umelecká rekonštrukcia

[Obrázok na strane 25]

PALÁC V JERUZALEME

model

[Obrázok na strane 25]

HERODESOV CHRÁM

model

[Obrázok na strane 26]

MASADA

ruiny trojstupňového paláca

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázok na strane 26]

HERODIUM

umelecká rekonštrukcia

[Pramene ilustrácií na strane 25]

Cézarea: Hiram Henriquez/​National Geographic Stock; palác: s láskavým dovolením Israel Museum, Jerusalem a Todd Bolen/​Bible Places.com