Prejsť na článok

Prejsť na obsah

S čím dnes mladí zápasia?

S čím dnes mladí zápasia?

S čím dnes mladí zápasia?

Čo si myslíte, stoja dnešní mladí pred väčšími problémami než predchádzajúce generácie? Niekto by možno povedal, že nie a že dnes sú na tom mladí lepšie ako kedykoľvek v dejinách.

V mnohých krajinách má medicína pod kontrolou choroby, pre ktoré v minulosti prichádzali mladí ľudia o zdravie, prípadne o život. Vďaka technickému pokroku majú mladí možnosť využívať zábavnú elektroniku a vymoženosti, o akých sa predchádzajúcim generáciám ani nesnívalo. A rozvoj ekonomiky umožnil miliónom rodín vymaniť sa z chudoby. Mnoho rodičov robí všetko, čo môže, aby ich deti mali bývanie a vzdelanie, aké oni v mladosti nemali.

Mladí dnes majú nepochybne veľa možností. Ale zároveň musia čeliť nevídaným ťažkostiam. Jedným dôvodom je to, že žijeme v čase, ktorý Biblia označuje ako ‚záver systému vecí‘. (Matúš 24:3) Ježiš Kristus presne predpovedal, že toto obdobie sa bude vyznačovať dramatickými zmenami v spoločnosti. (Matúš 24:7, 8) Biblia o tomto časovom období hovorí aj ako o „posledných dňoch“ a upozorňuje, že so situáciou, ktorá bude v spoločnosti vládnuť, „sa bude dať ťažko vyrovnať“. (2. Timotejovi 3:1) Zamyslite sa teraz nad tým, pred akými problémami, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať, stoja dnešní mladí ľudia.

Problém č. 1

Rastúca izolovanosť

Filmy, televízia a časopisy vytvárajú predstavu, že mladí ľudia sú neustále obklopení kamarátmi, s ktorými vyrastajú v škole a ktorí zostávajú ich kamarátmi aj v dospelosti. Ale v prípade väčšiny dospievajúcich je skutočnosť úplne iná.

Odborníci Barbara Schneiderová a David Stevenson, ktorí analyzovali rozhovory s niekoľkými tisícami mladých ľudí v Spojených štátoch, zistili, že „máloktorý študent mal po celý čas toho istého najlepšieho kamaráta alebo rovnakú skupinku kamarátov“. Mnohým mladým „chýba pocit spolupatričnosti a majú málo dôverných priateľov, s ktorými by sa bez zábran mohli porozprávať o svojich problémoch a názoroch,“ hovoria spomínaní odborníci.

Aj keď si dospievajúci dokážu nájsť kamarátov, zdá sa, že na nich majú málo času. Pri jednej rozsiahlej štúdii v Spojených štátoch sa zistilo, že väčšina dospievajúcich je v osobnom kontakte s kamarátmi asi 10 percent svojho času, ale osamote trávi až 20 percent dňa, čo je viac času, než venuje svojej rodine a kamarátom. Jedia sami, cestujú sami, zabávajú sa sami.

K rastúcej izolovanosti prispieva aj záplava elektronických zariadení. Napríklad v roku 2006 priniesol časopis Time správu, že americké deti a mladí vo veku 8 až 18 rokov v priemere šesť a pol hodiny denne neodtrhnú oči od televízora, nevytiahnu z uší slúchadlá a nezdvihnú ruky od klávesnice a herných ovládačov. *

Samozrejme, dnešná generácia nie je prvá, ktorá vo voľnom čase počúva hudbu a hrá sa. (Matúš 11:16, 17) Ale veľké množstvo času, ktoré mladí trávia osamote v elektronickom svete namiesto toho, aby boli s rodinou, môže mať na nich zničujúci vplyv. Odborníci Barbara Schneiderová a David Stevenson uvádzajú: „Mladí ľudia hovoria, že keď sú sami, majú nižšiu sebaúctu, sú menej šťastní, menej sa tešia z toho, čo robia, a majú pocit, že sú menej aktívni.“

Problém č. 2

Tlak byť sexuálne aktívny

Tínedžeri a dokonca deti sú pod ohromným tlakom vyskúšať sex. Mladý Nathan z Austrálie hovorí: „Väčšina mojich spolužiakov začala so sexom v 12 až 15 rokoch.“ Mladá Vinbay, ktorá býva v Mexiku, vraví, že u nich v škole bol príležitostný sex normálny. „Tí, ktorí si to nevyskúšali, boli považovaní za divných,“ rozpráva. „Medzi mojimi rovesníkmi je príležitostný sex taký bežný, že nestačí len raz povedať nie,“ hovorí 15-ročná Ana z Brazílie. „Návrhy musíte odmietať znovu a znovu.“

Výskumníci v Spojenom kráľovstve robili prieskum medzi tisíc mladými vo veku 12 až 19 rokov, ktorí pochádzali z rôzneho prostredia. Zistili, že takmer 50 percent mladých bolo pravidelne nejakým spôsobom sexuálne aktívnych. Vyše 20 percent týchto sexuálne aktívnych mladých malo len 12 rokov! Dr. Dylan Griffiths, ktorý bol vedúcim prieskumu, hovorí: „Obmedzenia, ktoré tradične stanovovala rodina, cirkev a iné inštitúcie, zmizli, čo je mladým na škodu.“

Naozaj je mladým „na škodu“, keď vedú sexuálny život? V správe uverejnenej v roku 2003 výskumníci Robert E. Rector, Lauren R. Noyesová a Kirk A. Johnson poukázali na priamy vzťah medzi sexuálnou aktivitou mladistvých, depresiou a zvýšeným rizikom, že sa pokúsia o samovraždu. Analyzovali rozhovory so 6 500 tínedžermi a prišli na to, že „u sexuálne aktívnych dievčat je trojnásobne vyššia pravdepodobnosť vzniku depresie v porovnaní s dievčatami, ktoré nie sú sexuálne aktívne“. A v prípade chlapcov, „ktorí sú sexuálne aktívni, je dvojnásobne vyššia pravdepodobnosť vzniku depresie v porovnaní s chlapcami, ktorí nie sú sexuálne aktívni“.

Problém č. 3

Rozpadávajúce sa rodiny

Mládež v Spojených štátoch zasahujú prudké zmeny v štruktúre rodiny a hodnotovom systéme. „Za posledné desaťročia nastalo viacero podstatných demografických zmien, ktoré sa priamo dotýkajú života tínedžerov,“ píše sa v knihe The Ambitious Generation—America’s Teenagers, Motivated but Directionless (Ambiciózna generácia — dospievajúci Američania, plní motivácie, ale tápajúci). „Veľkosť priemernej americkej rodiny sa zmenšuje, takže je bežnejšie, že dospievajúci majú menej súrodencov. Keďže sa zvyšuje rozvodovosť, viac detí žije isté obdobie detstva iba s jedným rodičom. A viac matiek, ktorých deti sú mladšie ako 18 rokov, pracuje, čím sa znižuje pravdepodobnosť, že je niekto z dospelých doma.“

Bez ohľadu na to, či deti žijú s jedným, alebo s oboma rodičmi, mnohé majú pocit, že sa medzi nimi a rodičmi vytvára priepasť práve vtedy, keď ich najviac potrebujú. Podľa jednej štúdie, v rámci ktorej bolo v priebehu rokov sledovaných 7 000 tínedžerov, väčšina dospievajúcich sa zhoduje v tom, že rodičia im prejavujú lásku a uznanie. Ale aj tak „iba tretina sa vyjadrila, že im rodičia venujú mimoriadnu pozornosť a poskytujú pomoc vo chvíľach, keď majú nejaký problém“. V správe sa tiež uvádza: „Väčšina adolescentov si myslí, že rodičia sú tí poslední, kto v problematických situáciách zasiahne a podá im pomocnú ruku.“

V Japonsku pre snahu o hmotný blahobyt slabnú rodinné putá, ktoré boli kedysi veľmi pevné. Juko Kawanišiová, profesorka sociológie, v roku 2000 povedala: „Väčšina rodičov dnešných tínedžerov sa narodila v silných povojnových ročníkoch a vyrastala v prostredí, kde začal platiť nový hodnotový systém zdôrazňujúci ekonomickú prosperitu a finančné zabezpečenie.“ Aké hodnoty odovzdávajú takíto rodičia svojim deťom? „Mnohí rodičia sa dnes zaujímajú v prvom rade o to, aby boli ich deti úspešné v škole,“ hovorí profesorka Kawanišiová. „Kým deti študujú,“ pokračuje, „iné veci doma nie sú také podstatné alebo na nich vôbec nezáleží.“

Aký vplyv môže mať na mladých tento nevyrovnaný pohľad na hmotný blahobyt a úspechy v škole? Médiá v Japonsku často skloňujú slovo kireru, ktorým sa označuje situácia, keď mladí ľudia pod tlakom podávať výkony náhle „stratia nervy“. „Keď to vyzerá, akoby sa dieťa zbláznilo,“ hovorí Kawanišiová, „môže to byť preto, lebo už nepovažuje rodinu za niečo, čo by malo ovplyvňovať jeho správanie.“

Dôvod na optimizmus

Je isté, že žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) No Biblia nielenže predpovedá, že ľudia v tomto období budú mať čoraz viac problémov, ale ide aj ďalej.

Biblia poskytuje mladým ľuďom dobré rady, ako si skvalitniť život. Jehova Boh, Autor Biblie, veľmi túži ukázať mladým, ako sa vyrovnávať s ťažkosťami. (Príslovia 2:1–6) Praje si, aby sa im dobre darilo. Jeho Slovo môže dať „neskúseným rozumnosť, mladému mužovi poznanie a schopnosť premýšľať“. (Príslovia 1:4) Zamyslite sa nad nasledujúcimi biblickými zásadami a nad tým, ako môžu mladým ľuďom pomôcť.

[Poznámka pod čiarou]

^ 10. ods. Mladých, ktorí sa zatvárajú do svojej izby a trávia čas sami, je v Japonsku toľko, že dostali aj pomenovanie — hikikomori. Podľa niektorých odhadov je v Japonsku pol milióna až milión hikikomori.

[Zvýraznený text na strane 5]

Podľa jednej štúdie je u sexuálne aktívnych dievčat trojnásobne vyššia pravdepodobnosť vzniku depresie než u dievčat, ktoré nie sú sexuálne aktívne

[Rámček/obrázok na strane 6]

Sebazničujúce správanie

V jednej oficiálnej správe britskej vlády z roku 2006 sa písalo, že počet dospievajúcich vo veku 11 až 15 rokov, ktorí užívajú kokaín, sa za rok zdvojnásobil. Asi 65 000 mladých sa priznalo, že túto drogu už vyskúšalo. V Holandsku je údajne viac než 20 percent mladých vo veku 16 až 24 rokov do istej miery závislých od alkoholu alebo trpí nejakou chorobou zapríčinenou jeho užívaním.

Mnohí mladí vyjadrujú svoju vnútornú bolesť priamejším spôsobom. Režú sa, hryzú sa alebo si spôsobujú na tele popáleniny. „Odhaduje sa, že tri milióny Američanov trpia sebapoškodzovaním a každý dvojstý tínedžer trpí chronickým sebapoškodzovaním,“ hovoria odborníci Len Austin a Julie Kortumová.

[Obrázok na strane 3]

Mnohí mladí nemajú blízkych priateľov, ktorým by sa mohli zdôveriť