Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Božie meno v Dánsku

Božie meno v Dánsku

Božie meno v Dánsku

TISÍCE turistov, ktorí každoročne zavítajú do Kodane, sú prekvapení, keď na architektonických pamiatkach v tomto meste a jeho okolí vidia Božie meno, Jehova, alebo jeho hebrejský ekvivalent, יהוה. * Napríklad v centre mesta nad bránou Kostola námorníkov (Holmens Kirke) je Božie meno napísané veľkými zlatými písmenami. A toto meno nájdete aj vnútri tejto brány na pamätnej tabuli z roku 1661.

Neďaleko Kostola námorníkov stojí takzvaná Okrúhla veža (Rundetårn). Na jej fasáde je Božie meno uvedené veľkými hebrejskými písmenami ako súčasť latinského nápisu, ktorý v preklade znie: „Kiež pravé učenie a spravodlivosť vloží Jehova do srdca korunovaného kráľa Christiana Štvrtého.“ Ako sa Božie meno stalo v Dánsku všeobecne známym?

Protestantská reformácia a preklady Biblie

Dôležitú úlohu v tom, že sa Božie meno začalo bežne používať, zohrala protestantská reformácia. Európski reformátori, ako bol Martin Luther, Ján Kalvín a Ulrich Zwingli, usilovne študovali Bibliu a pôvodné jazyky, v ktorých bola táto kniha napísaná — hebrejčinu, aramejčinu a gréčtinu koiné, čiže hovorovú gréčtinu. Vďaka tomu poznali Božie osobné meno. Martin Luther sa v jednej kázni vyjadril: „Toto meno, Jehova... patrí výlučne pravému Bohu.“

Napriek tomu sa Luther pri prekladaní Biblie do nemčiny pridŕžal nebiblickej tradície a Božie meno nahradil výrazmi „Pán“ alebo „Boh“. Teda použil tituly, nie Božie meno. Neskôr Luther požiadal svojho spoločníka Johannesa Bugenhagena, aby preložil jeho preklad Biblie do dolnonemeckého nárečia, ktorým sa hovorí v severnom Nemecku a južnom Dánsku. V predhovore tejto Biblie vo vydaní z roku 1541 (prvé vydanie vyšlo v roku 1533) sa Bugenhagen viackrát zmienil o Božom mene. Okrem iného napísal: „Jehova je Božie sväté meno.“

V roku 1604 teológ Hans Poulsen Resen poukázal kráľovi Christianovi IV. na určité chyby v dánskom preklade Lutherovej Biblie a požiadal o povolenie pripraviť nový preklad založený na pôvodných hebrejských a gréckych textoch. Toto povolenie dostal a v novom preklade v poznámke k 1. Mojžišovej 2:4 uviedol, že „Jehova“ je „Najvyšší, jediný Pán“. *

Keď sa Božie meno stalo ľuďom známym, začalo sa objavovať aj na verejných miestach. Napríklad v roku 1624 Hans Poulsen Resen, ktorý bol v tom čase už biskupom, nariadil, aby bola v Bronshojskom kostole osadená pamätná tabuľa, na ktorej je zlatými písmenami uvedené Božie meno, Jehova, v dánčine. Okrem toho Resen na konci mnohých spisov, ktoré napísal ako biskup, pripojil k svojmu podpisu aj slová: „Jehova vidí“.

Koncom 18. storočia bol do dánčiny preložený nemecký preklad Biblie Johanna Davida Michaelisa. I v tejto Biblii je na mnohých miestach uvedené Božie meno. A aj v 19. storočí prekladatelia Biblie, ako Christian Kalkar a ďalší, uviedli Božie meno na väčšine miest, na ktorých sa objavuje v pôvodnom texte. Potom v roku 1985 Jehovovi svedkovia vydali v dánčine Preklad nového sveta Svätých písiem. Tí, ktorí si vážia Bibliu, boli nadšení, keď videli, že tento preklad verne uvádza meno Jehova na vyše 7 000 miestach.

Ježiš Kristus sa v modlitbe k svojmu Otcovi vyjadril: „Zjavil som tvoje meno ľuďom.“ ​(Ján 17:6) A vo vzorovej modlitbe, niekedy nazývanej aj Otčenáš, povedal: „Nech sa posvätí [teda stane sa svätým] tvoje meno.“ ​(Matúš 6:9) Ako ukazuje dánska náboženská história, mnohí ľudia brali tieto slová vážne.

[Poznámky pod čiarou]

^ 2. ods. Tieto štyri písmená sa nazývajú tetragramaton. Sú to spoluhlásky a čítajú sa sprava doľava. Obyčajne sa prepisujú písmenami YHWH alebo JHVH. V staroveku čitateľ pri čítaní dopĺňal chýbajúce samohlásky tak, ako sa to bežne robí dnes pri čítaní skratiek.

^ 7. ods.1. Mojžišovej 2:4 sa v pôvodnom texte Svätej Biblie objavuje Božie osobné meno prvý raz. Toto meno má svoj význam. V originálnych textoch sa nachádza približne 7 000-krát a znamená „Pôsobí, že sa stane“. Teda charakterizuje Jehovu ako Toho, ktorého predsavzatie sa vždy uskutoční. To, čo povie, sa stane.

[Rámček/obrázok na strane 25]

TYCHO BRAHE A BOŽIE MENO

Keď v roku 1597 dánsky astronóm Tycho Brahe po nezhode s dánskou šľachtou a kráľom Christianom IV. odišiel zo svojej rodnej krajiny, napísal v latinčine báseň na rozlúčku s Dánskom, v ktorej uviedol: „Cudzí sa budú ku mne správať láskavo — taká je vôľa Jehovu.“

[Obrázok na stranách 24, 25]

Brána Kostola námorníkov

[Obrázok na stranách 24, 25]

Okrúhla veža

[Obrázok na strane 25]

Hans Poulsen Resen

[Obrázok na strane 25]

Johannes Bugenhagen použil Božie meno v predhovore k dolnonemeckému prekladu Lutherovej Biblie z roku 1541

[Prameň ilustrácií na strane 25]

Hans Poulsen Resen a Tycho Brahe: Kobberstiksamlingen, Det Kongelige Bibliotek, København