„Stratený svet“ v Bolívii

V ROKU 1906 prezident britskej Kráľovskej geografickej spoločnosti hovoril s plukovníkom Percym Harrisonom Fawcettom o obrovskom ekonomickom potenciáli Južnej Ameriky. Posunul pred neho mapu a povedal mu: „Pozrite na túto oblasť! Je tu mnoho bielych miest, lebo o nej vieme veľmi málo.“ Potom mu navrhol, aby danú oblasť prebádal. Plukovník Fawcett ponúkanú prácu prijal.

Fawcett vo svojich denníkoch opísal husto zalesnené svahy plošiny, ktorá je dnes v Bolívii známa ako plošina Huanchaca. Túto oblasť označil za „stratený svet“. * Niektorí sú presvedčení, že jeho denníky a fotografie podnietili známeho britského spisovateľa Arthura Conana Doyla napísať román Stratený svet o mýtickom svete „ľudoopov“ a hrôzostrašných dinosaurov, ktoré údajne prežili do novoveku. Dnes do tejto takmer panenskej časti Amazónie patrí krásny bolívijský Národný park Noela Kempffa Mercada, ktorý bol v roku 2000 zaradený do Zoznamu svetového dedičstva. *

Park leží v severovýchodnej časti Bolívie a tiahne sa pozdĺž brazílskej hranice. Na vyše 15 000 štvorcových kilometroch sa rozprestiera takmer nedotknutá divočina. Darí sa tu piatim ekosystémom — horským vždyzeleným lesom, opadavým lesom, horským suchým savanám, močaristým trávnatým oblastiam a močaristým lesom. Náhorná pieskovcová plošina Huanchaca má rozlohu 5 180 štvorcových kilometrov. Prudko stúpa do výšky 550 metrov nad okolitou nížinou a vinie sa 150 kilometrov rovnobežne s východnou hranicou parku. Z plošiny a okolitej nížiny odteká množstvo riek, na ktorých sa tvorí asi 20 vodopádov vrátane vodopádov Salto Susana, Arco Iris, Gemelas, El Encanto a Vodopádu Federica Ahlfelda.

Naša dobrodružná výprava sa začína

Park, chránený svojou izolovanosťou, priťahuje ekoturistov. Dopravujú sa sem lietadlom z mesta Santa Cruz v strednej časti Bolívie. My sme sa rozhodli ísť 700 kilometrov autom, čo nám pomohlo oveľa lepšie spoznať vidiecke oblasti Bolívie. Na jednom mieste sme pred sebou videli akýsi oblak pestrých listov poletujúcich ponad cestu. No ako sme napokon zistili, „listami“ boli motýle. A neboli sme jediní, kto ich pozoroval. Bol tu aj hlúčik jašteríc Tupinambis merianae. Tie však mali iný zámer. Behajúc sem a tam, pochutnávali si na nepozornej koristi.

Keď sme dorazili do národného parku, v dedine La Florida ležiacej na brehu rieky Paragua sme sa zoznámili s naším sprievodcom Guidom. Ten nás i naše auto nalodil na pontónové plavidlo a previezol cez rieku. Stadiaľ to bolo na skok do tábora Los Fierros. Cestou sme zahliadli líšku a zaujímavého vtáka druhu Hydropsalis torquata, ktorý priamo pred nami prefrnkol ponad cestu.

Ráno nás zobudil škrekot vtákov — pred chatkou, kde sme bývali, sa vysoko na strome uvelebili štyri prekrásne ary modrožlté. Bolo to, akoby nám chceli povedať: „Vitajte u nás!“  Tento pekný začiatok pobytu nasvedčoval, že sa nám tu bude páčiť.

Park prekypujúci životom

Národný park Noela Kempffa Mercada sa môže pochváliť 600 druhmi vtákov, 139 druhmi cicavcov (čo je viac než v celej Severnej Amerike), 74 druhmi plazov a asi 3 000 druhmi motýľov, a to ešte nehovoríme o nespočetnom množstve iných druhov hmyzu. Z vtákov tu žije viac ako 20 druhov papagájov, harpya, hoacin a pipra prilbová. Nick Acheson, miestny ochranár a sprievodca svetom vtákov, nám povedal, že „na vzácne druhy, ako je Euscarthmus rufomarginatus a Sporophila nigrorufa, sa sem prichádzajú pozrieť obdivovatelia vtákov z celého sveta“.

K mnohým tunajším cicavcom patria napríklad mravčiare veľké, vlky hrivnaté, jaguáre, diviaky pekari, tapíry a jeleníky. Aj v početných riekach, ktoré lemujú park a vytekajú z neho, pulzuje život. Medzi ich obyvateľov patrí 62 druhov obojživelníkov a 254 druhov rýb, ako aj kajmany, vydry obrovské, kapybary močiarne a pôvabné delfínovce amazonské. Park je pre milovníkov prírody doslova rajom!

Keďže v Amazónii žijú mačkovité šelmy, mnohí návštevníci sa boja o svoju bezpečnosť. Ani my sme neboli výnimkou. Správca tábora Los Fierros nám rozprával o prvej noci, ktorú strávil v parku. „O polnoci som sa zobudil a mal som zvláštny pocit, že sa na mňa ktosi pozerá,“ opisuje svoju skúsenosť. „Pozrel som sa von oknom a zbadal som, ako na mňa uprene hľadí jaguár. Oddeľovala nás iba sieťka proti hmyzu! Bol som taký zdesený, že som sa zamkol v kúpeľni a zostal som v nej, až kým sa nezačalo brieždiť.“ To bolo to posledné, čo sme potrebovali počuť!

Ale potom správca dodal: „Zakrátko som sa dozvedel, že táto zvedavá mačkovitá šelma chodí v noci často na návštevy a ľudia ju nepovažujú za nebezpečnú. Mnohokrát sa dokonca stáva, že keď je horúco, jaguáre cez deň vojdú do tábora a vylihujú pri chatkách na chladných dláždených dvoroch. Určite si viete predstaviť, akú hrôzu to vyvoláva v nováčikoch! V minulosti sme vždy nosili pušku, hlavne keď sme išli na náučný výlet v noci, no dnes to už nerobíme. Nie preto, že by sa zmenili zvieratá, ale zmenil sa náš postoj k nim.“ No i tak nám kládol na srdce, aby sme si udržali pred voľne žijúcimi zvieratami rešpekt.

Cesta džungľou k vodopádom El Encanto

Veľkým lákadlom pre návštevníkov sú vodopády. Zavčas rána sme s naším sprievodcom Guidom vyrazili na cestu k 80-metrovým vodopádom El Encanto, ktoré sa rútia z plošiny Huanchaca. Ako sme prechádzali šesťkilometrovým úsekom dažďového lesa, z vetiev nad nami nás vítali opice — pavučiaky čamek a vrešťany čierne. Oba druhy majú príznačné pomenovanie: pavučiaky sú samá ruka, samá noha a vrešťany vreštia tak silno, že ich počuť zo vzdialenosti troch kilometrov. Popred nás  pretrielil Aburria cujubi, vták podobný morke, ktorý si práve zháňal niečo na raňajky. Guido nás upozornil na stopy pri neďalekom potoku. Skúseným okom zistil, že ide o stopy dvoch druhov jeleníkov, ako aj tapíra, jaguára a pumy. Mali sme pocit, že na nás zo všetkých skrýš hľadí mnoho párov očí a že na tomto mieste je živo vo dne i v noci.

Tieto ostražité tvory sa môžu ukryť medzi množstvom zelene, lebo vďaka rôznorodosti krajiny a biotopov sa v parku darí rastlinám každého druhu. Odhaduje sa, že tu rastie 4 000 druhov rastlín, ku ktorým patrí vyše 100 druhov orchideí, ako aj nepreberné množstvo stromov, papradí, bromélií a lián. Nevedeli sme sa vynadívať na tú pestrú paletu farieb a boli sme nadšení vôňami lahodného ovocia, ktoré rástlo popri ceste. Patrili medzi ne plody stromu hankornia žuvačková, ako aj marakuja, čo je vlastne plod jedného druhu liany.

Keď sme napokon prešli cez rieku, v diaľke sme začuli hukot padajúcej vody, ktorý bol každým krokom zreteľnejší. Zrazu sme sa ocitli na čistinke a pred nami sa z výšky valili vody majestátneho vodopádu El Encanto, dole zahaleného oparom. Na skalných stenách lemujúcich krištáľovo čisté jazierko rástli prekrásne paprade a bromélie. „Keď je horúco,“ povedal Guido, „schádzajú sem opice, aby sa ovlažili.“ Dali sme sa inšpirovať a osviežili sme sa aj my, vychutnávajúc si ničím nerušený pokoj tohto nádherného miesta a príjemný zvuk padajúcej vody.

Chrániť — to je odkaz Noela Kempffa Mercada

Ochranár Noel Kempff Mercado zomrel v roku 1986. No ochranárska práca, ktorú začal v tomto kúte Bolívie, pokračuje. V roku 1996 sa vlády Bolívie a Spojených štátov dohodli, že budú chrániť 880 000 hektárov dažďového lesa a budú sa snažiť podporovať udržateľný rozvoj, aby sa zmiernili následky emisií skleníkových plynov v iných častiach sveta. O rok nato bolívijská vláda a tri energetické závody začali realizovať plán Noel Kempff Climate Action Project, čo viedlo okrem iného k tomu, že boli zrušené výrubové práva na 880 000 hektároch lesa. Toto územie bolo pridané k parku, takže sa jeho rozloha zväčšila dvojnásobne.

Návšteva tohto nádherného miesta nám pomohla ešte viac si ceniť nášho Stvoriteľa a tiež krásu a rozmanitosť života, ktorý vytvoril na planéte Zem. V Žalme 104:24 sa píše: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov.“ Ako sme kráčali po chodníčkoch nedotknutého „strateného sveta“, prirodzene sa nám žiadalo kráčať čo najopatrnejšie, aby sme neporušili tú nádheru, ktorou sme sa kochali. Nechceli sme si domov vziať nič okrem záberov vo fotoaparátoch a spomienok v mysli.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 16]

Červenofialová orchidea

[Obrázok na stranách 16, 17]

Ahlfeldov vodopád v národnom parku

[Obrázok na strane 17]

Ary modrožlté

[Obrázok na strane 17]

Vodopád El Encanto

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Letecký pohľad: ® 2004 Hermes Justiniano/​BoliviaNature.com

[Prameň ilustrácií na strane 17]

Orchidea, Ahlfeldov vodopád a ary modrožlté: ® 2004 Hermes Justiniano/​BoliviaNature.com