Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Účelný projekt či náhodný proces?

Účelný projekt či náhodný proces?

Účelný projekt či náhodný proces?

V roku 1802 anglický duchovný a teológ William Paley vysvetľoval, prečo verí v Stvoriteľa. Povedal, že keby vo vyprahnutej pustatine našiel kameň, mohol by logicky usúdiť, že je tam ako výsledok pôsobenia prírodných síl. Ale keby tam našiel hodinky, asi ťažko by dospel k rovnakému záveru. Prečo? Z prostého dôvodu. Hodinky nesú všetky známky toho, že mali konštruktéra a boli vyrobené na nejaký účel.

PALEYHO názory významne ovplyvnili anglického prírodovedca Charlesa Darwina. No Darwin na rozdiel od Paleyho prišiel s tvrdením, že účelné usporiadanie v živej prírode sa dá vysvetliť procesom, ktorý nazval „prírodný výber“. Darwinova evolučná teória bola pre mnohých definitívnym argumentom, prečo je nesprávne veriť v konštruktéra.

Od čias Paleyho a Darwina sa o tomto námete napísalo veľa. Argumenty v prospech konštruktéra na jednej strane a v prospech prírodného výberu na druhej strane sa často zdokonaľovali, dopĺňali a aktualizovali. A tieto argumenty majú do veľkej miery vplyv na to, čomu ľudia v súvislosti s účelnosťou, prípadne bezúčelnosťou vesmíru veria. To, čomu veríte, má nepochybne veľký vplyv na to, či považujete svoj život za dostatočne zmysluplný. Prečo sa to dá povedať?

Logické dôsledky darvinizmu

Viera v Darwinovu teóriu priviedla mnohých úprimných ľudí k záveru, že ich existencia nemá žiaden zmysel. Ak bol vesmír a všetko v ňom výsledkom samovoľnej kombinácie prvkov po prvotnom veľkom tresku, potom život nemôže mať skutočný zmysel. Zosnulý biológ Jacques Monod, nositeľ Nobelovej ceny, sa kedysi vyjadril: „Človek nakoniec vie, že je sám v bezcitnej rozľahlosti vesmíru, z ktorej sa vynoril len náhodou. Ani jeho osud, ani jeho povinnosti neboli vopred určené.“

Podobnú myšlienku vyjadril oxfordský profesor chémie Peter William Atkins: „Z môjho pohľadu sa tento jedinečný vesmír vyznačuje úžasnou, bázeň vzbudzujúcou impozantnosťou. Je tu v celej svojej kráse, no úplne, absolútne zbytočný.“

V žiadnom prípade sa však nedá povedať, že s touto predstavou sa stotožňujú všetci vedci. A majú na to veľmi dobré dôvody.

Presné nastavenie — dôkaz účelného projektu?

Mnohí vedci skúmajúci prírodné zákony sa bránia predstave bezúčelného vesmíru. Udivujú ich napríklad základné sily, ktorými sa riadi vesmír. Zákony, ktoré sú za týmito silami, sú zjavne presne nastavené tak, aby vo vesmíre mohol existovať život. „Keby sa jestvujúce zákony zmenili čo len nepatrne, mohlo by to mať smrteľné následky,“ hovorí kozmológ Paul Davies. Keby boli napríklad protóny o trochu ťažšie než neutróny, a nie o trochu ľahšie, tak ako je to teraz, všetky protóny by sa zmenili na neutróny. Bolo by to také zlé? Paul Davies vysvetľuje: „Bez protónov a ich nesmierne dôležitého elektrického náboja by atómy nemohli existovať.“

Elektromagnetická sila priťahuje elektróny k protónom, čo umožňuje tvorbu molekúl. Keby bola táto sila podstatne menšia, elektróny by sa neudržali na obežných dráhach okolo jadra atómu a molekuly by nemohli vznikať. Naopak, keby bola táto sila omnoho väčšia, elektróny by sa držali pri jadre atómu. V takom prípade by vôbec nemohli prebiehať chemické reakcie a nebol by možný život.

Jemná zmena v elektromagnetickej sile by ovplyvnila Slnko a slnečnú energiu, ktorá sa dostáva na našu Zem. Ľahko by sa mohlo stať, že táto zmena by skomplikovala, prípadne znemožnila proces fotosyntézy v rastlinách. Čiže od presného nastavenia elektromagnetickej sily závisí, či bude na zemi život. *

V knihe Science & Christianity—Four Views (Veda a kresťanstvo — štyri pohľady) je zaujímavým spôsobom znázornená krehká rovnováha síl a prvkov v kozme. Autor nabáda čitateľov, aby si predstavili výskumníka, ktorý navštívi pomyselnú „riadiacu miestnosť celého vesmíru“. Vidí v nej celé rady otočných ovládačov, ktoré sa dajú ľubovoľne nastaviť. Dozvie sa, že každý z nich musí byť nastavený na určitú konkrétnu hodnotu, aby bol možný život. Jedným sa dá nastaviť gravitácia, iným elektromagnetická sila, ďalším pomer medzi hmotnosťou neutrónu a protónu a tak ďalej. Ako si výskumník prezerá početné ovládače, vidí, že sa dajú nastaviť rôzne. Po precíznom prepočte si uvedomí, že už len malá zmena v ktoromkoľvek nastavení by zmenila stavbu vesmíru natoľko, že by život prestal existovať. No každý ovládač je nastavený presne tak, aby vesmír fungoval a bol obývateľný. K akému záveru by mal tento návštevník prísť? Čo spôsobilo, že sú tieto ovládače presne nastavené?

Astronóm George Greenstein povedal: „Keď posúdime všetky dôkazy, vynorí sa pred nami neodbytná myšlienka, že tu musí pôsobiť čosi nadprirodzené. Lepšie povedané, Ktosi nadprirodzený. Je možné, že sme zrazu, bez toho, žeby sme vôbec chceli, narazili na vedecký dôkaz existencie Najvyššej bytosti?“

Čo si myslíte vy? Čo je lepším vysvetlením presného nastavenia, ktoré vidíme v kozme? Účelný projekt či náhodný proces?

‚Sme tu a hotovo!‘

Samozrejme, ateisti majú svoje protiargumenty. Niektorí nad očividne presným nastavením v prírode mávnu rukou so slovami: ‚Je pravda, že pozorovateľný vesmír je vhodný pre život človeka. Keby nebol, neboli by sme tu a neuvažovali o tom. Takže vlastne niet čo vysvetľovať. Sme tu a hotovo!‘ Ale je to podľa vás uspokojujúce vysvetlenie toho, prečo sme tu?

Ďalší argumentujú tým, že jedného dňa sa dokáže, že na to, aby rovnice vyjadrujúce základné prírodné zákony vychádzali, je do nich možné dosadiť len jednu množinu čísel. Inými slovami, aby vesmír vôbec mohol existovať, spomenuté otočné ovládače museli byť nastavené na správne hodnoty. Niektorí hovoria: ‚Je to tak, lebo to tak musí byť.‘ Aj keby toto dokazovanie kruhom bolo správne, stále by to úplne nevysvetľovalo, prečo sme tu. Zjednodušene povedané, je to iba náhoda, že vesmír existuje a je vhodný pre život?

Niektorí sa v snahe vysvetliť usporiadanie a presné nastavenie kozmu iba prírodnými procesmi opierajú o takzvanú teóriu multivesmíru alebo mnohých vesmírov. Podľa tejto hypotézy možno žijeme v jednom z nespočetných vesmírov, v ktorých sú rôzne podmienky, ale žiaden z nich nemá účel ani konštruktéra. Potom by v súlade so zákonmi pravdepodobnosti aspoň v jednom z nich mali byť podmienky vhodné pre život. No neexistujú nijaké vedecké dôkazy, ktoré by potvrdzovali teóriu multivesmíru. Ide čisto iba o špekuláciu.

Biochemik Christian de Duve, nositeľ Nobelovej ceny, sa vyjadril, že sa k tejto hypotéze neprikláňa, a dodal: „Aj keby existovalo alebo mohlo existovať mnoho vesmírov, ktoré by neumožňovali vznik života a myslenia, podľa môjho názoru sú život a myslenie také výnimočné prejavy hmoty, že musia mať zmysel. Hoci by sa náš vesmír zamiešal medzi bilióny ďalších, v žiadnom prípade by to neubralo na výnimočnosti jeho jedinečných vlastností, ktoré považujem za náznak ‚Najvyššej skutočnosti‘, ktorá sa za nimi skrýva.“

Ľudské vedomie

Skutočnosť, že vytvárame teórie o vesmíre, je pozoruhodná. Vo vesmíre, ktorý nemá účel, by takáto schopnosť bola iba výsledkom náhodného procesu. Zdá sa vám to rozumné?

Ľudský mozog bol opísaný ako „najpodivuhodnejší a najzáhadnejší objekt v celom vesmíre“. Samotné poznatky z fyziky a chémie, bez ohľadu na to, koľko ich je, nedokážu uspokojivo vysvetliť, prečo je človek schopný abstraktne uvažovať a prečo stále hľadá zmysel života.

Sú tu teda dve možnosti: buď bola ľudská myseľ, dychtiaca po poznaní, vytvorená vyššou inteligenciou, alebo vznikla náhodne. Ktorá z týchto možností sa vám zdá logickejšia?

Jestvuje ešte iné vysvetlenie?

Veda nám veľmi pomohla pochopiť fungovanie kozmu, sveta a živých organizmov. Niektorí ľudia si myslia, že čím viac nám veda odhaľuje, „tým nepravdepodobnejšia sa zdá naša existencia“. Keby sme tu boli len ako výsledok evolúcie, naozaj by bola nepravdepodobná. Ale slovami Johna Horgana, autora vedeckých článkov, „všetko okolo nás sa zdá úžasne naprojektované a v niektorých ohľadoch príliš dobré na to, aby to vzniklo úplnou náhodou“. Fyzik Freeman Dyson to opísal podobne: „Čím viac skúmam vesmír a študujem podrobnosti jeho stavby, tým viac dokladov nachádzam, že v určitom zmysle musel vesmír dopredu vedieť o tom, že prídeme.“

Čo myslíte? Keď vidíme zložitosť v prírode, presné nastavenie, zjavné usporiadanie a ľudské vedomie, nebolo by rozumné prinajmenšom sa zamyslieť, či nejaký Stvoriteľ existuje? Jeden veľmi dobrý dôvod, prečo to urobiť, je ten, že Stvoriteľ by nám vedel odpovedať na otázky, na ktoré veda nedokáže dať odpoveď — ako život vznikol a či má nejaký zmysel.

Týmito otázkami sa zaoberajú spisy nazývané Biblia alebo Sväté Písmo. Pisatelia Biblie tvrdili, že to, čo zapisujú, im vnukol Stvoriteľ. Čo keby ste pouvažovali nad tým, ako na spomenuté otázky odpovedá táto kniha?

[Poznámka pod čiarou]

^ 12. ods. Ďalšie informácie k tejto téme nájdete na stranách 10 – 26 v knihe Existuje Stvoriteľ, ktorý má o vás záujem?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

[Zvýraznený text na strane 8]

Je ľudský mozog výsledkom náhodného procesu?

[Rámček/obrázok na strane 6]

Vďaka čomu je možné vedecké bádanie?

Vedecký výskum je možný vďaka tomu, že hmotný svet je usporiadaný a že sa dá predvídať, ako bude hmota a energia reagovať, lebo za rovnakých podmienok sa správa rovnako. Tento poriadok sa dá vyjadriť základnými zákonmi matematiky, fyziky, chémie a iných vied. Bez neho by veda, technika ani život vôbec nemohli existovať.

A tak sa natískajú otázky: Ako vznikli fyzikálne zákony? A ako to, že fungujú? Mnohí sú presvedčení, že najlepšie to vysvetľuje existencia Najvyššieho intelektu. Čo si myslíte vy?

[Rámček/obrázky na strane 7]

Vzišla z ničoho?

Molekuly DNA (deoxyribonukleovej kyseliny) v každej živej bunke obsahujú zložité a detailné pokyny nevyhnutné pre správny vývoj organizmov. DNA by sa dala pripodobniť k digitálnym informáciám uloženým na DVD, hoci je, pravdaže, omnoho komplikovanejšia. Keď sa dáta zakódované na DVD spracúvajú, človek môže pozerať film alebo počúvať hudbu. Podobne aj molekuly DNA, ktoré vyzerajú ako skrútený povrazový rebrík, nesú zakódované informácie, ktoré sú základom všetkého živého. Vďaka nim sa banány odlišujú od fazule, zebry od mravcov, ľudia od veľrýb a tak ďalej.

Asi nikto by netvrdil, že digitálne informácie na DVD by mohli byť výsledkom samovoľných udalostí. Je potom rozumné predpokladať, že nesmierne zložité informácie zakódované v DNA vzišli z ničoho?

[Prameň ilustrácie na strane 6]

Galaxia Sombrero: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/​AURA)