Mladí ľudia sa pýtajú

Ako sa môžem porozprávať s rodičmi?

„Veľmi som sa snažila povedať rodičom, čo cítim, ale nevedela som to zo seba poriadne dostať a oni ma po pár slovách zrušili. Horko-ťažko som sa na to odhodlala a dopadlo to katastrofálne!“ ​(Rosa) *

KEĎ si bol malý a potreboval si s niečím poradiť, zrejme si vždy utekal najprv za rodičmi. Povedal si im každú novinku, malú aj veľkú. Bez problémov si im hovoril o svojich myšlienkach i pocitoch, a keď ti niečo poradili, dôveroval si im.

Teraz však máš možno pocit, že ti rodičia už nerozumejú. „Raz som sa pri večeri rozplakala a začala som hovoriť o tom, čo cítim,“ hovorí Edie. „Rodičia síce počúvali, ale videla som, že ma nechápu.“ Ako sa to skončilo? „Odišla som do svojej izby a plakala som ďalej!“

Inokedy sa možno rozhodneš, že sa rodičom s niečím nezdôveríš. „S rodičmi sa rozprávam o mnohých veciach,“ hovorí Christopher. „Ale som rád, že sú veci, ktoré si môžem nechať len pre seba.“

Je nesprávne nechať si nejaké myšlienky len pre seba? Nemusí to tak byť, pokiaľ druhých nezavádzaš. (Príslovia 3:32) Ale či už sa ti zdá, že ti nerozumejú rodičia, alebo si to ty, kto si drží odstup, jedna vec je istá: potrebuješ sa s rodičmi rozprávať a oni potrebujú vedieť, nad čím premýšľaš.

Neprestaň sa rozprávať

V určitých ohľadoch je komunikácia s rodičmi ako cestovanie autom. Keď pred sebou uvidíš zátarasu, neznamená to, že sa nedostaneš do cieľa. Jednoducho pohľadáš inú cestu. Pouvažuj o niekoľkých príkladoch.

 Zátarasa č. 1: Potrebuješ sa porozprávať, ale máš pocit, že rodičia ťa nepočúvajú. „Je pre mňa ťažké zhovárať sa s otcom,“ hovorí Lea. „Niekedy mu chvíľu niečo rozprávam a zrazu povie: ‚Prepáč, čo si hovorila?‘“

OTÁZKA: Čo ak sa Lea veľmi potrebuje o niečom porozprávať? Má najmenej tri možnosti.

Možnosť A

Rozkričať sa na otca. Lea sa možno rozkričí: „No tak! Toto je dôležité! Počúvaj ma!“

Možnosť B

Prestať sa s otcom rozprávať. Lea by sa mohla prestať snažiť rozprávať rodičom o svojich problémoch.

Možnosť C

Počkať na vhodnejšiu príležitosť a porozprávať sa o probléme znova. Lea by sa mohla porozprávať s otcom osobne alebo by mu mohla svoj problém opísať v liste, ktorý mu potom dá.

Čo myslíš, ktorú možnosť by si Lea mala vybrať? ․․․․․

Pozrime sa na každú z uvedených možností a zamyslime sa, k čomu by asi viedli. Lein otec rozmýšľa nad niečím iným, a tak si neuvedomuje, aká je sklamaná. Preto ak si Lea vyberie možnosť A, otcovi sa bude zdať, že začala kričať z ničoho nič. Zrejme to nepovedie k tomu, žeby ju pozornejšie počúval, a z jej strany by to bol prejav neúcty voči rodičom. (Efezanom 6:2) Teda táto možnosť nevedie k vytúženému výsledku.

Hoci vybrať si možnosť B by bolo najľahšie, nie je to aj najmúdrejšie. Prečo? Lebo „kde niet dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány, ale v množstve radcov je uskutočnenie“. (Príslovia 15:22) Ak má Lea úspešne zvládnuť svoje problémy, potrebuje sa s rodičmi rozprávať. A ak jej majú pomôcť, musia vedieť, čo práve prežíva. Keby odmietala rozprávať sa, nedosiahla by ani jedno, ani druhé.

Keď si však Lea vyberie možnosť C a pokúsi sa o tejto veci porozprávať inokedy, zo zátarasy sa nestane slepá ulica. Navyše ak napíše otcovi list, môže sa jej uľaviť okamžite. Napísanie listu jej tiež pomôže presne sformulovať myšlienky, ktoré chce otcovi povedať pri ďalšom rozhovore, keď už bude počúvať. Otec sa z jej listu dozvie, čo mu chcela povedať, a zrejme lepšie pochopí, čo ju ťaží. Teda možnosť C pomôže Lei aj jej otcovi.

Aké možnosti by Lea ešte mohla mať? Skús vymyslieť aspoň jednu a zapíš ju sem. Potom napíš, k čomu by asi viedla.

․․․․․

 Zátarasa č. 2: Rodičia sa s tebou chcú rozprávať, ale tebe sa veľmi nechce. „Najhoršie je, keď sa po ťažkom dni v škole vrátite domov a hneď vás zasypú otázkami,“ hovorí Sára. „Konečne chcem mať od školy pokoj, ale rodičia sa v momente začnú vypytovať: ‚Aký si mala deň? Neboli nejaké problémy?‘“ Rodičia sa nepochybne pýtajú s tými najlepšími pohnútkami. Napriek tomu sa Sára sťažuje: „Keď som unavená a vystresovaná, nechce sa mi hovoriť o škole.“

OTÁZKA: Čo môže Sára v tejto situácii robiť? Tak ako to bolo v predchádzajúcom prípade, má najmenej tri možnosti.

Možnosť A

Ukončiť rozhovor. Mohla by povedať: „Nechajte ma na pokoji. Teraz nemám chuť rozprávať sa!“

Možnosť B

Prispôsobiť sa rodičom a rozprávať sa. Hoci sa cíti vystresovaná, mohla by sa prinútiť odpovedať na otázky rodičov.

Možnosť C

Neukončiť rozhovor úplne, len prejsť na inú tému. Sára by mohla navrhnúť, že o škole by sa mohli porozprávať inokedy, keď bude v lepšom rozpoložení. Potom by sa s úprimným záujmom mohla opýtať: „Povedzte mi, aký deň ste mali vy. Ako sa vám darilo?“

Čo myslíš, ktorú možnosť by si Sára mala vybrať? ․․․․․

Opäť sa pozrime na každú z uvedených možností a zamyslime sa, k čomu by asi viedli.

Sára sa cíti vystresovaná a nemá chuť rozprávať sa. Keď si však ako riešenie vyberie možnosť A, jej stres sa nezmierni a navyše ju bude mrzieť, že vybuchla a rodičom odvrkla. (Príslovia 29:11)

Ani rodičia nebudú nadšení jej hnevlivou reakciou, prípadne tichom, ktoré bude nasledovať. Možno budú mať dokonca podozrenie, že niečo skrýva. Preto sa zrejme budú ešte viac usilovať vypáčiť z nej, čo sa deje, a to ju bude ešte viac znechucovať. V konečnom dôsledku táto možnosť nepovedie k vytúženému výsledku.

Možnosť B je zjavne o niečo lepšia než možnosť A. Prinajmenšom sa Sára so svojimi rodičmi rozpráva. Ale keďže rozhovor je vynútený, ani ona, ani jej rodičia nedosiahnu to, čo si priali — otvorený a spontánny rozhovor.

Ak sa však Sára rozhodne pre možnosť C, bude sa cítiť príjemnejšie, pretože sa nemusí hneď rozprávať o škole. Jej rodičia budú radi, že sa usiluje viesť s nimi rozhovor, a tak budú spokojní aj oni. Táto možnosť pravdepodobne prinesie najlepšie výsledky, lebo obe strany uplatňujú zásadu uvedenú vo Filipanom 2:4, kde sa píše: „Nehľaďte každý len na vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných!“ ​(Nový zákon v modernom jazyku)

Ďalšie články z rubriky „Mladí ľudia sa pýtajú“ nájdeš na webovej stránke www.watchtower.org/ypb (čes.)

[Poznámka pod čiarou]

NA ZAMYSLENIE

▪ Akú úlohu zohráva v dobrej komunikácii správne načasovanie? (Príslovia 25:11)

▪ Prečo sa oplatí vynaložiť úsilie a rozprávať sa s rodičmi? (Jób 12:12)

[Rámček/obrázok na strane 18]

NEPOCHOPENÉ VÝROKY

Mávaš pri komunikácii s rodičmi problémy? Možno počujú niečo iné, než im hovoríš.

Keď povieš:

„Nechcem o tom hovoriť“

... rodičia počujú:

„O tom, čo cítim a o čom uvažujem, sa bez problémov porozprávam s kamarátmi, ale vy pre mňa nie ste natoľko dôležití, aby som sa vám zdôveril.“

Keď povieš:

„Nepochopili by ste to“

... rodičia počujú:

„Ste príliš starí a beznádejne mimo. Radšej sa ani nesnažte pochopiť, čo prežívam.“

 [Rámček/obrázky na strane 21]

ČO HOVORIA TVOJI ROVESNÍCI

„Povedala som rodičom o jednom probléme v škole a bola som prekvapená, ako ochotne ma počúvali. S ich pomocou som ho hravo vyriešila!“ ​(Natalie)

„Nie je vždy jednoduché komunikovať s rodičmi, ale keď sa s nimi porozprávaš a zdôveríš sa im, máš pocit, akoby ti zo srdca spadol ťažký kameň.“ ​(Devenye)

[Rámček na strane 21]

PRE RODIČOV

Ako starostlivého rodiča vás asi zaujíma, či je pre vaše deti ťažké rozprávať sa s vami. Pouvažujte, čo niektorí mladí povedali pre Prebuďte sa! o tom, čo im bráni rozprávať sa s rodičmi. Potom si položte súvisiace otázky a vyhľadajte si uvedené biblické texty.

„Je pre mňa ťažké prísť s niečím za otcom, lebo v práci i v zbore má toho veľa. Vyzerá to tak, že nikdy nie je ten správny čas, aby sme sa porozprávali.“ ​(Andrew)

‚Nevysielam neúmyselne svojim dospievajúcim deťom signál, že som príliš zamestnaný, než aby som sa s nimi rozprával? Ak áno, čo môžem urobiť, aby nemali ten pocit? Kedy si môžem vyhradiť čas na pravidelné rozhovory s deťmi?‘ (5. Mojžišova 6:7)

„Prišiel som za mamou so slzami v očiach, pretože som sa v škole s niekým pohádal. Potreboval som, aby ma utešila, ale ona ma akurát pokarhala. Odvtedy som za ňou neprišiel s ničím podstatným.“ ​(Kendži)

‚Ako reagujem, keď za mnou príde dieťa s nejakým problémom, najmä ak mám pocit, že je potrebné naprávanie? Mohol by som sa naučiť počkať, najskôr si ho súcitne vypočuť a až potom dávať rady?‘ (Jakub 1:19)

„Zdá sa mi, že hoci rodičia povedia: ‚Rozprávaj, my sa nenahneváme,‘ aj tak ich to vždy rozruší. My mladí sa potom cítime oklamaní.“ ​(Rachel)

‚Ako môžem ovládnuť svoju prvú reakciu, keď mi dieťa povie niečo, čo ma vyvedie z miery?‘ (Príslovia 10:19)

„Veľa ráz sa mi stalo, že som sa mame zdôverila s niečím veľmi osobným a ona to vyrozprávala svojim priateľkám. Nadlho potom stratila moju dôveru.“ ​(Chantelle)

‚Beriem do úvahy pocity svojho dieťaťa a nehovorím druhým o osobných veciach, s ktorými sa mi zdôverí?‘ (Príslovia 25:9)

„Je veľa vecí, o ktorých by som sa s rodičmi chcela porozprávať. Potrebujem len, aby mi pomohli a začali rozhovor.“ ​(Courtney)

‚Mohol by som prevziať iniciatívu a začať rozhovor s dieťaťom? Kedy je na to najvhodnejší čas?‘ (Kazateľ 3:7)

[Obrázok na strane 19]

Zátarasa na ceste nemusí znamenať, že sa nedostaneš do cieľa. Podobne aj ty môžeš nájsť spôsob, ako komunikovať s rodičmi