Čo o tom hovorí Biblia?

Svoj duchovný hlad môžete uspokojiť

ĽUDIA majú jednu potrebu, ktorá je rovnako nevyhnutná ako jedenie, a tou je potreba zaoberať sa duchovnými vecami. V prípade doslovného hladu existuje veľa správnych možností, ako ho uspokojiť, lebo máme na výber z obrovskej palety výživných jedál. Ale je to tak aj v prípade duchovných potrieb? Jestvuje veľa kultúrnych a náboženských zvyklostí, o ktorých sa hovorí, že poskytujú v tomto smere uspokojenie.

Veľa ľudí si myslí, že v podstate nezáleží na tom, v čo sa rozhodnete veriť alebo čo budete vyznávať, hlavne, že sa zaoberáte niečím duchovným. Čo si myslíte vy? Záleží na tom, ako uspokojujete svoje duchovné potreby? Čo o tom hovorí Biblia?

S čím súvisí pravá duchovnosť

Biblia v 1. Mojžišovej 1:27 ukazuje, prečo sa dokážeme zaoberať duchovnými vecami: „Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ Keďže Jehova Boh je duch, tieto slová sa netýkajú fyzickej podobnosti, ale toho, že sme mu podobní vlastnosťami, ktoré ako ľudia máme. Adam, prvý človek, si tak ako jeho Stvoriteľ vedel ceniť vlastnosti ako nesebecká láska, láskavosť, súcit, spravodlivosť a sebaovládanie a vedel ich prejavovať. Bol tiež obdarený svedomím, vnútorným zmyslom pre morálku, ktorý ho mal viesť, aby svoju slobodnú vôľu využíval v súlade s Božími zákonmi. Týmito výnimočnými schopnosťami sa odlišoval od zvierat a bol vďaka nim spôsobilý konať vôľu svojho Stvoriteľa. (1. Mojžišova 1:28; Rimanom 2:14)

Biblia poukazuje na niečo, čo je nevyhnutné pre našu duchovnosť. V 1. Korinťanom 2:12–15 sa opisuje duchovný človek a hovorí sa o ňom, že prijíma ducha, ktorý je od Boha. Tento duch je Božia činná sila a ak máme porozumieť duchovným veciam, je nevyhnutné, aby na nás pôsobil. Potom dokážeme skúmať  rôzne otázky z duchovného pohľadu a chápať ich. Naopak, človek bez Božieho ducha je nazvaný telesným človekom, ktorý považuje duchovné veci za pochabosť. Výsledkom je, že závery, ku ktorým dochádza, sú obmedzené len na to, čo umožňuje ľudská múdrosť.

Teda zatiaľ čo naša schopnosť uvažovať o duchovných veciach vyplýva z toho, že sme vytvorení na Boží obraz, pravá duchovnosť sa nedá získať sebapoznávaním, ľudskou múdrosťou alebo vlastným úsilím. Potrebný je vplyv Božieho svätého ducha. O tých, ktorí odmietajú dať sa ovplyvňovať Božím duchom a radšej uspokojujú vlastné žiadosti a usilujú sa o bezbožné ciele, sa v Biblii píše, že nemajú duchovné zmýšľanie. Sú poháňaní telesnými túžbami a sklonmi. (1. Korinťanom 2:14; Júda 18, 19)

Uspokojovanie tejto potreby

Základným predpokladom na skutočné uspokojovanie duchovných potrieb je uznať, že Jehova je Stvoriteľ a že mu vďačíme za svoju existenciu. (Zjavenie 4:11) Tak si uvedomíme, že náš život má zmysel, len keď konáme jeho vôľu. (Žalm 115:1) Konanie Božej vôle dáva nášmu životu zmysel, čo je dôležitá súčasť našich duchovných potrieb, taká dôležitá ako potreba jesť. Preto Ježiš, človek známy svojou duchovnosťou, mohol povedať: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal.“ ​(Ján 4:34) Konanie Božej vôle mu dodávalo silu — osviežovalo ho to a uspokojovalo.

Keďže sme vytvorení na Boží obraz, skutočné uspokojenie našich duchovných potrieb závisí tiež od toho, či prispôsobujeme svoju osobnosť Božej. (Kolosanom 3:10) Ak to robíme, vyhýbame sa konaniu, ktoré by nás oberalo o dôstojnosť a poškodzovalo náš vzťah s druhými. (Efezanom 4:24–32) Keď žijeme podľa Jehovových noriem, náš život je lepší a hodnotnejší a zároveň to prispieva k ozajstnému pokoju mysle, lebo sme ušetrení bremena, akým je svedomie zaťažené pocitmi viny. (Rimanom 2:15)

Ježiš vyriekol ďalšiu základnú pravdu súvisiacu s uspokojovaním duchovných potrieb, keď povedal: „Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.“ ​(Matúš 4:4) O svoju duchovnosť sa musíme neustále starať. Jehova prostredníctvom Biblie poskytuje odpovede na otázky týkajúce sa života, otázky, ktoré si kladú všetci ľudia. (2. Timotejovi 3:16, 17)

Zdroj pravého šťastia

Človek môže zahnať hlad nezdravým jedlom. Podobne by sme sa mohli „zasýtiť“ činnosťami alebo filozofiou, ktoré zdanlivo uspokoja náš duchovný hlad. Ale presne tak ako nezdravá strava vedie k podvýžive, chorobám či k niečomu ešte horšiemu, uspokojovanie duchovných potrieb nesprávnym spôsobom nám v konečnom dôsledku len uškodí.

Ak si však rozvíjame vzťah k Jehovovi Bohu, usilujeme sa konať jeho vôľu a poslúchame jeho rady, sami na sebe pocítime, aké pravdivé sú tieto slová uvedené v Biblii: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ ​(Matúš 5:3)

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

▪ Prečo máme duchovné potreby? (1. Mojžišova 1:27)

▪ Dokážeme uspokojovať svoje duchovné potreby sami? (1. Korinťanom 2:12–15)

▪ Čo musíme robiť, aby sme uspokojovali svoje duchovné potreby? (Matúš 4:4; Ján 4:34; Kolosanom 3:10)

[Zvýraznený text na strane 13]

Uspokojovanie duchovných potrieb nesprávnym spôsobom nám v konečnom dôsledku len uškodí