Automatická navigácia

ZREJME viete, aké ťažké môže byť nezablúdiť v neznámom meste. Ako potom môžu nájsť cestu námorníci pri plavbe šírymi oceánmi? Nestačí len mať kompas, ak námorník nevie, kde sa nachádza. Až po vynájdení sextantu a lodného chronometra v 30. rokoch 18. storočia dokázali moreplavci určiť presnú polohu a zaznačiť kurz do mapy. Každé určenie polohy si vyžadovalo hodiny výpočtov.

V súčasnosti sa motoristi v mnohých krajinách orientujú podľa pomerne lacných zariadení využívajúcich globálny systém určenia polohy (GPS). Stačí len, keď zadáte cieľovú adresu. Zariadenie na displeji zvyčajne ukáže, kde presne sa nachádzate. Potom vás vedie tam, kam chcete ísť. Ako to funguje?

Takéto zariadenia sú závislé asi od 30 družíc, z ktorých každá vysiela signál s informáciou o svojej polohe a o čase, ktorý je určený s presnosťou niekoľkých miliardtín sekundy. Keď váš navigačný prístroj zachytí signál z niekoľkých družíc, presne vypočíta, koľko trvalo, kým sa signál z družice dostal do vášho prijímača. Na základe tejto informácie dokáže určiť vašu polohu. Viete si predstaviť, aké zložité výpočty musí vykonať? V priebehu niekoľkých sekúnd vyráta vzdialenosť k trom družiciam, z ktorých každá je vzdialená tisícky kilometrov a pohybuje sa iným smerom rýchlosťou mnoho kilometrov za sekundu.

GPS vynašli profesori Bradford Parkinson a Ivan Getting začiatkom 60. rokov 20. storočia. Hoci bol pôvodne vyvinutý pre armádu, neskôr bol sprístupnený aj verejnosti a od roku 1996 funguje bez obmedzení. GPS prijímač je zázrakom počítačovej techniky. Ale bolo to prvé automatické navigačné zariadenie?

[Prameň ilustrácie na strane 8]

Zem: založené na fotografii NASA