Faerské ostrovy a ich jedinečné prepojenie

FAERSKÉ OSTROVY, skupinka 18 ostrovov v nepokojných vodách na severe Atlantického oceánu, sú obývané ľuďmi hovoriacimi vlastným jazykom, faerčinou. Na týchto ostrovoch, ktoré svojou krásou priam vyrážajú dych, rovno z mora vystupujú strmé, skalnaté hory. V dedinách kúsok od pobrežia stoja domy vymaľované najrôznejšími farbami. Vrcholce kopcov sa v lete zahalia do výnimočne krásneho zeleného šatu.

Hoci 48 000 obyvateľov týchto ostrovov spája silný pocit spolupatričnosti, nebolo vždy jednoduché udržiavať ho. Z ostrova na ostrov sa ľudia i tovar prevážali veslárskymi člnmi. Dostať sa z dediny do dediny sa dalo iba pešo a museli sa pri tom prekonávať strmé vrchy a hlboké rokliny. Postaviť dom bolo mimoriadne náročné, lebo všetok stavebný materiál bolo treba priviezť v člnoch. Aby sa vôbec mohlo začať stavať, materiál sa do dediny musel dopraviť z malého prírodného prístavu na pobreží.

Prví obyvatelia

Najstaršie písomné záznamy o Faerských ostrovoch zanechal istý mních z Írska a pochádzajú z obdobia okolo roku 825 n. l. Uviedol, že už vyše 100 rokov pred ním tam bývalo niekoľko mníchov žijúcich v odlúčení od sveta. Ale tieto ostrovy sa podľa dostupných správ začali osídľovať začiatkom deviateho storočia príchodom Grímura Kambana z Nórska.

 Raní obyvatelia sa živili rybolovom, no neskôr tiež začali chovať ovce. Vo faerčine názov Føroyar (Faerské ostrovy) znamená „Ovčie ostrovy“ a chov oviec tu dosiaľ zohráva dôležitú úlohu. Vlna slúži na ochranu pred vetrom, dažďom a chladom. Hovorievalo sa, že „vlna je faerským zlatom“.

Ešte aj dnes žije na týchto ostrovoch viac oviec ako ľudí. Ovce sa zabíjajú tradičnou metódou, pričom ich mäso sa zavesí do prístreškov, cez ktoré prefukuje vietor, až sa mäso úplne vysuší. Získa tým charakteristickú, veľmi žiadanú chuť, čo ho robí vynikajúcou delikatesou.

Keďže Faerčania tvoria malú, izolovanú komunitu a ich prežitie závisí od vzájomnej pomoci, neprekvapuje, že ich spája veľmi silné puto. Tento postoj pretrváva aj vďaka tomu, že pri dnešných moderných spôsoboch dopravy a komunikácie je jednoduchšie byť v kontakte so spoluostrovanmi.

Poprepájané tunelmi

Prvý tunel bol na Faerských ostrovoch otvorený v roku 1963. Prechádza jedným kopcom na Suðuroy, najjužnejšom ostrove, a spája dve dediny. Hĺbenie tunela, ktoré vyžadovalo rozsiahle kopanie, vŕtanie a používanie výbušnín, sa vykonávalo súčasne z oboch strán kopca.

Prednedávnom bol postavený ďalší tunel, v ktorom vozidlá jazdia v hĺbke asi 150 metrov pod morom a ktorý prepája dva väčšie ostrovy. Pri jeho hĺbení sa najskôr vŕtacím strojom dlhým päť metrov vyvŕtala do skaly diera. Potom sa na jej koniec položil dynamit, ktorý sa odpálil. Po výbuchu sa odstránili balvany a kamenie, čím vznikol päťmetrový úsek tunela. Takto sa to opakovalo, až kým tunel nedosiahol svoju konečnú dĺžku 6,2 kilometra. Pre dopravu je otvorený od 29. apríla 2006.

Na Faerských ostrovoch je teraz 18 tunelov, pričom dva z nich sú pod morským dnom a prepájajú ostrovy. V nijakej inej krajine nepripadá na jedného obyvateľa toľko kilometrov tunelov. No už sa plánujú ďalšie. Parlament rozhodol, že sa postavia dva tunely medzi hlavnými ostrovmi. Jeden z nich, ktorý by mal byť dokončený v roku 2012, bude mať dĺžku 11,9 kilometra, čím sa stane jedným z najdlhších tunelov vybudovaných pod vodou.

Iné výnimočné puto

Na Faerských ostrovoch žije skupina ľudí spojená aj iným putom — silným duchovným putom, ktorým sú zomknutí Jehovovi svedkovia. Prvými svedkami na týchto ostrovoch boli dve obetavé ženy, ktoré prišli z Dánska v roku 1935. Tieto zvestovateľky strávili celé leto tým, že chodili z domu do domu a prinášali ľuďom biblické posolstvo o Božom Kráľovstve. Časom niektorí ostrovania toto povzbudivé posolstvo prijali a aj oni sa zapojili do jeho hlásania. (Matúš 24:14)

Dnes je tu asi sto svedkov, ktorí sa stretávajú na zhromaždeniach v štyroch sálach Kráľovstva. Horlivo vykonávajú svoju službu, pričom využívajú kvalitné cesty a tunely, ktorými sú poprepájané tieto očarujúce ostrovy, obmývané búrlivými vodami severného Atlantického oceánu.

[Obrázok na strane 17]

V tomto tuneli, prepájajúcom dva väčšie ostrovy, vozidlá jazdia v hĺbke asi 150 metrov pod morom