Mladí ľudia sa pýtajú

Je zlé, že chcem trochu súkromia?

Daj ✔ k tomu, ako by si asi zareagoval v uvedených situáciách.

1. Zavrel si sa do izby a vtom ti do nej bez zaklopania vtrhne súrodenec.

◯ ‚V pohode... Ja mu to robím tiež.‘

◯ ‚To je drzosť! Čo keby som sa práve obliekal?‘

2. Telefonuješ s kamarátom, mama stojí neďaleko a zjavne ťa počúva.

◯ ‚No a? Nemám čo tajiť.‘

◯ ‚To je hrozné! Prečo ma špehuje?‘

3. Práve si prišiel domov a obaja rodičia ťa zasypú otázkami: „Kde si bol? S kým si bol? Čo ste robili?“

◯ ‚Pohoda... Aj tak im väčšinou všetko poviem.‘

◯ ‚Strašné! Vôbec mi nedôverujú!‘

KEĎ si bol malý, otázka súkromia ťa veľmi netrápila. Ak ti do izby vtrhol mladší súrodenec, bol si rád, že nebudeš sám. Ak sa ťa rodičia niečo spýtali, hneď si im odpovedal. Vtedy bol tvoj život ako otvorená kniha, do ktorej mohol hocikto nahliadnuť. Teraz máš možno občas chuť zavrieť ju. „Niekedy som rád, keď si môžem nechať veci pre seba,“ hovorí 14-ročný Corey. *

Prečo zrazu cítiš, že chceš mať súkromie? Čiastočne to súvisí s tým, že už nie si malé dieťa. Napríklad pre telesné zmeny, ktoré nastávajú v období dospievania, ťa  možno trápi, ako vyzeráš, a preto sa necítiš príjemne ani v kruhu rodiny. S dospievaním súvisí aj to, že viac ako kedykoľvek predtým potrebuješ uvažovať o veciach osamote. Svedčí to o tom, že si rozvíjaš „schopnosť premýšľať“, čo je vlastnosť, ktorá je podľa Biblie u mladého človeka veľmi cenná. (Príslovia 1:1, 4; 5. Mojžišova 32:29) Aj Ježiš z času na čas odišiel „na opustené miesto“, aby mohol hlboko premýšľať. (Matúš 14:13)

Samozrejme, ešte stále sa musíš rodičom podriaďovať a oni majú právo mať prehľad o tom, čo sa v tvojom živote deje. (Efezanom 6:1) Ale niekedy nemusí byť ľahké zladiť ich potrebu vedieť o tvojom živote s tvojou potrebou dospievať. Čo s tým môžeš spraviť? Pozrime sa na dve oblasti, v ktorých môžu vznikať problémy.

Keď máš chuť byť sám

Môžeš mať viacero opodstatnených dôvodov, prečo chceš byť sám. Možno si chceš iba ‚trochu odpočinúť‘. (Marek 6:31) Alebo keď sa chceš pomodliť, urobíš to, čo radil Ježiš svojim učeníkom — ‚ideš do svojej izby, a keď zavrieš dvere, modlíš sa k svojmu Otcovi‘. (Matúš 6:6; Marek 1:35) Problémom môže byť, že keď zavrieš dvere svojej izby (ak nejakú máš), rodičia si nemusia myslieť, že sa modlíš! A súrodenci nemusia chápať, prečo máš chuť byť sám.

Čo môžeš robiť. Aby sa tvoja izba nestala bojiskom, vyskúšaj nasledujúce návrhy.

● Pokiaľ ide o súrodencov, skús sa s nimi dohodnúť na niekoľkých základných a rozumných pravidlách, aby si mohol mať viac času pre seba. Ak je to potrebné, popros o pomoc rodičov.

● Pokiaľ ide o rodičov, snaž sa pochopiť ich pohľad. „Rodičia ma niekedy kontrolujú,“ hovorí 16-ročná Rebekah. „Ale, pravdupovediac, keby som bola rodičom, aj ja by som svoje dieťa kontrolovala, najmä keď viem, koľkým pokušeniam sú dnes mladí ľudia vystavení.“ Dokážeš podobne ako Rebekah pochopiť, prečo sa tvoji rodičia tak boja? (Príslovia 19:11)

 ● Úprimne sa sám seba opýtaj: ‚Nedal som rodičom podnet na podozrenie, že keď sa zavriem do izby, určite sa tam deje niečo zlé? Robím okolo svojho života toľko tajností, až majú pocit, že musia používať priam špionážne taktiky, aby sa o mne niečo dozvedeli?‘ Všeobecne platí, že čím si k rodičom otvorenejší, tým menej ťa budú podozrievať. *

Plán. Napíš si, ako by si mohol začať rozhovor s rodičmi o tejto záležitosti.

․․․․․

Keď si hľadáš kamarátov

Keď dospievaš, je len prirodzené, že si hľadáš kamarátov mimo rodiny. Je tiež prirodzené, že rodičia sa zaujímajú, s kým sa kamarátiš a čo spolu robíte. Podľa tvojich rodičov je to súčasť výchovy, niečo, čo jednoducho musia robiť. Podľa teba to však už hraničí s paranojou. „Chcela by som používať mobil a e-mail bez toho, aby rodičia za mnou chodili každých desať minút a pýtali sa ma, s kým komunikujem,“ hovorí 16-ročná Amy.

Čo môžeš robiť. Aby sa nestalo, že by teba a rodičov rozdelili kamaráti, vyskúšaj nasledujúce návrhy.

● Vyjdi s farbou von a zoznám rodičov so svojimi kamarátmi. Možno sa ti nepáči, keď sú rodičia ako detektívi. Ale čo iné im zostáva, keď robíš tajnosti z toho, s kým sa priatelíš? Nezabúdaj, že rodičia si uvedomujú, že kamaráti ťa môžu veľmi ovplyvniť. (1. Korinťanom 15:33) Čím lepšie budú poznať ľudí, s ktorými tráviš čas, tým budú azda spokojnejší s tým, akých priateľov si vyberáš.

● Úctivo sa o tom s rodičmi porozprávaj. Neobviňuj ich, že ti nedajú dýchať. Miesto toho by si im mohol povedať niečo ako: „Mám pocit, akoby ste všetko, čo kamarátom poviem, kontrolovali a kritizovali. Nemôžem sa s nimi ani len normálne porozprávať.“ Možno ti rodičia umožnia, aby si mal viac súkromia, pokiaľ ide o tvojich kamarátov. (Príslovia 16:23)

● Buď k sebe úprimný. Je problémom to, že chceš mať súkromie alebo že robíš tajnosti? Brittany, ktorá má 22 rokov, hovorí: „Keď bývaš doma a tvoji rodičia si robia starosti, mal by si si pomyslieť: ‚Nerobím nič zlé, tak nemám čo skrývať.‘ Ale ak niečo potrebuješ skrývať, potom to asi nie je v poriadku.“

 Plán. Napíš si, ako by si mohol začať rozhovor s rodičmi o tejto záležitosti.

․․․․․

Ako získať viac súkromia

Teraz máš možnosť vymyslieť niekoľko spôsobov, ako riešiť otázku súkromia v tých oblastiach, ktoré ťa trápia.

1. krok: Zisti, v čom je problém.

V čom by si chcel mať viac súkromia?

․․․․․

2. krok: Zváž pohľad rodičov.

Čo myslíš, čoho sa vlastne tvoji rodičia boja?

․․․․․

3. krok: Vymysli riešenie.

a) Napíš si, akým spôsobom, hoci možno neúmyselne, prispievaš k tomuto problému.

․․․․․

b) Čo z toho, čo si si napísal v bode a), by si mohol zmeniť?

․․․․․

c) Čo by si chcel, aby urobili rodičia?

․․․․․

4. krok: Hovor o tom.

Vo vhodnom čase sa s rodičmi porozprávaj o tom, čo si si napísal.

Ďalšie články z rubriky „Mladí ľudia sa pýtajú“ nájdeš na webovej stránke www.watchtower.org/ypb (čes.)

[Poznámky pod čiarou]

NA ZAMYSLENIE

● Prečo majú rodičia právo vedieť o tvojom živote?

● Ako ti to, že sa naučíš komunikovať s rodičmi, môže neskôr pomôcť pri komunikácii s inými dospelými?

[Rámček/obrázky na strane 19]

ČO HOVORIA TVOJI ROVESNÍCI

„Ak sa mladý človek s rodičmi otvorene rozpráva, potom majú rodičia menej dôvodov čítať si jeho e-maily a esemesky, aby zistili, čo robí.“

„Keby mi rodičia čítali e-maily, nerozčuľoval by som sa nad tým. Veď aj zamestnávateľ má právo kontrolovať e-maily svojich zamestnancov. Tak prečo by to nemohli robiť rodičia?“

„Rodičia nechcú, aby sa ti niečo stalo, a preto sa ti môže niekedy zdať, že narúšajú tvoje súkromie. Nezdá sa nám to správne. Ale, úprimne povedané, keby som bola rodičom, robila by som to isté.“

[Obrázky]

Eden

Kevin

Alana

[Rámček na strane 21]

PRE RODIČOV

● Váš syn sa zavrel do svojej izby. Mali by ste mu tam vojsť bez zaklopania?

● Vaša dcéra sa ponáhľala do školy a zabudla si doma mobilný telefón. Mali by ste si pozrieť jej uložené textové správy?

Na tieto otázky nie je ľahké odpovedať. Na jednej strane máte právo vedieť, čo sa deje v živote vášho dospievajúceho dieťaťa, a máte aj povinnosť chrániť ho. Na druhej strane nemôžete byť ako helikoptéra, neustále krúžiť okolo dieťaťa a podozrievavo kontrolovať každý jeho pohyb. Ako môžete nájsť v tomto ohľade vyrovnanosť?

Po prvé, uvedomte si, že ak vaše dospievajúce dieťa chce byť samo, nemusí z toho vždy vzniknúť nejaký problém. Často je to iba prirodzená súčasť dospievania. Keď majú dospievajúci určité súkromie, poskytuje im to priestor „vyskúšať si krídla“, pokiaľ ide o budovanie priateľstiev a uvažovanie o problémoch pomocou vlastnej „sily rozumu“. (Rimanom 12:1, 2) Dáva im to tiež možnosť rozvíjať si schopnosť premýšľať, ktorú veľmi potrebujú, ak z nich raz majú byť zodpovední dospelí. (1. Korinťanom 13:11) A v súkromí majú aj príležitosť hlboko uvažovať o tom, ako odpovedať na ťažké otázky. (Príslovia 15:28)

Po druhé, pamätajte, že keď sa budete snažiť ovplyvňovať každý detail života vášho dospievajúceho dieťaťa, vyvolá to v ňom odpor a bude sa búriť. (Efezanom 6:4; Kolosanom 3:21) Znamená to, že by ste sa mali stiahnuť? Nie, lebo stále ste rodičmi. No vaším cieľom je, aby si dieťa školilo svedomie. (5. Mojžišova 6:6, 7; Príslovia 22:6) V konečnom dôsledku je usmerňovanie účinnejšie než kontrola.

Po tretie, porozprávajte sa o tom s dieťaťom. Vypočujte si, čo ho trápi. Mohli by ste niekedy ustúpiť? (Filipanom 4:5) Povedzte mu, že ste ochotní dať mu istú mieru súkromia, pokiaľ nesklame vašu dôveru. Vysvetlite mu, aké následky bude mať jeho neposlušnosť, a svoje slovo dodržte. Nebojte sa, to, že dieťaťu poskytnete istú mieru súkromia, neznamená, že sa vzdávate svojej úlohy starostlivých rodičov.

[Obrázok na strane 20]

S dôverou je to ako s výplatou. Musíš si ju zaslúžiť