Čo o tom hovorí Biblia?

Sú všetky časti Biblie stále aktuálne?

„Biblia má neuveriteľne malú praktickú hodnotu pre život dnešného človeka, nanajvýš vám niektoré drobnosti z nej môžu pomôcť vylúštiť tajničku alebo odpovedať na otázky v televíznych vedomostných súťažiach.“

„Zmienky o rodokmeňoch a usmernenia týkajúce sa panenstva a bázne pred Bohom, ktoré sa nachádzajú v Biblii, boli dôležitou súčasťou kultúry v biblických časoch, ale v 21. storočí nemajú takmer žiadnu hodnotu.“

„Biblia bola zastaraná ešte skôr, ako bola prvý raz vytlačená.“

TIETO vyjadrenia sa nedávno objavili na jednej webovej stránke, ktorá sa venovala otázke „Je Biblia zastaraná a zbytočná?“ Čo si o nich myslíte vy? Súhlasíte s nimi?

Hoci sa možno nestotožňujete s takýmto kategorickým zamietnutím Biblie, predsa si môžete klásť otázku, či je všetko v nej stále aktuálne. Veď aj Biblie, ktoré sa používajú vo väčšine cirkví, sú rozdelené na takzvaný Starý a Nový zákon, čo by mohlo naznačovať, že vyše 75 percent Biblie tvoria verše, ktoré sú staré a nemoderné.

Dnes napríklad nikto neprináša zvieracie obete predpísané v mojžišovskom Zákone. Prečo potom uchovávať všetky podrobnosti z 3. Mojžišovej o obetiach? (3. Mojžišova 1:1–7:38) A čo úvodné kapitoly 1. Paralipomenon, ktoré obsahujú takmer výlučne iba rodokmene? (1. Paralipomenon 1:1–9:44) Načo sú nám tieto zoznamy, keď dnes nikto nemôže odvodiť svoj pôvod od niektorej zo spomínaných rodových línií?

Predstavte si, že si odtrhnete z jablone jablko. Stane sa tým pre vás jabloň zbytočnou? Ak chcete ďalšie jablká, potom určite nie! Biblia sa v niektorých ohľadoch podobá na spomínanú jabloň. Niektoré jej časti, napríklad Žalmy alebo Kázeň na vrchu, si stačí len „odtrhnúť“ a „pochutiť si“ na nich. Tieto časti možno patria k našim obľúbeným a tešíme sa z nich podobne ako z ovocia. Ale znamená to, že by sme mali zavrhnúť zvyšok? Čo o tom hovorí samotná Biblia?

Keď apoštol Pavol písal Timotejovi okolo roku 65 n. l. svoj druhý list, pripomenul mu: „Od útleho detstva [si] poznal sväté spisy, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na záchranu pomocou viery v Krista Ježiša.“ Potom dodal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti.“ ​(2. Timotejovi 3:15, 16) Mal Pavol na mysli iba Nový zákon, keď písal, že „celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“?

Všimnite si, že Pavol o Timotejovi napísal, že „sväté spisy“ poznal „od útleho detstva“. Ak mal Timotej v čase, keď mu bol tento list napísaný, niečo po tridsiatke, ako sa niektorí domnievajú, potom mohol byť v čase Ježišovej smrti dieťaťom. Vtedy ešte nebolo napísané nič z Nového zákona, čiže z Gréckych Písiem. Timotejova matka bola Židovka, a tak  spismi, z ktorých ho v detstve vyučovala, musel byť Starý zákon, teda Hebrejské Písma. (Skutky 16:1) Z toho vyplýva, že keď Pavol hovoril o „celom Písme“, iste mal na mysli celý Starý zákon vrátane rodokmeňov a nariadení o obetiach.

Dnes, po 1 900 rokoch, máme z týchto častí Biblie úžitok aj my, a to v niekoľkých ohľadoch. V prvom rade si treba uvedomiť, že Bibliu máme vďaka tomu, že Boh dohliadol na to, aby ju zapísali a uchovávali ľudia, ktorých si vybral. (Rimanom 3:1, 2) V staroveku mojžišovský Zákon neslúžil Izraelitom ako posvätná relikvia, ktorú mali odovzdávať nasledujúcim generáciám, ale ako ústava národa. Hoci niektoré podrobnosti v ňom sa nám dnes možno zdajú zbytočné, pre starovekých Izraelitov boli dôležité, ak mali prežiť a dobre fungovať ako národ. Okrem toho rodokmene zaznamenané v Biblii boli dôležité na určenie totožnosti Mesiáša, ktorý mal byť podľa proroctiev priamym potomkom kráľa Dávida. (2. Samuelova 7:12, 13; Lukáš 1:32; 3:23–31)

Hoci kresťania nie sú pod mojžišovským Zákonom, musia prejavovať vieru v predpovedaného Mesiáša, Ježiša Krista. Staroveké rodokmene zaznamenané v Biblii dokazujú, že Ježiš bol naozaj sľúbeným „synom Dávida“. A podrobnosti o obetiach nám pomáhajú hlbšie pochopiť omnoho dôležitejšiu obeť, ktorú priniesol Ježiš, čo zväčšuje našu vďačnosť za ňu a posilňuje našu vieru v jej hodnotu. (Hebrejom 9:11, 12)

V prvom storočí Pavol kresťanom zo zboru v Ríme napísal: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ ​(Rimanom 15:4) Tento text nám pripomína, že Biblia bola napísaná na náš úžitok — ale nielen na náš. Jej inšpirované slová vyše 3 500 rokov usmerňujú, poučujú a naprávajú Boží ľud, či už to bolo v pustatine Sinaj, v Zasľúbenej krajine, vo vyhnanstve v Babylone, v Rímskej ríši, alebo dnes na celom svete. To sa nedá povedať o žiadnej inej knihe! Tak ako človek bežne nevidí korene jablone, ani hodnotu niektorých častí Biblie možno nevidíme hneď. Preto niekedy musíme ísť do hĺbky. Ale toto úsilie naozaj stojí za to!

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

● Odkedy poznal Timotej „sväté spisy“? (2. Timotejovi 3:15)

● Ktoré časti Biblie sú inšpirované a užitočné? (2. Timotejovi 3:16)

● Aký úžitok môžeme mať zo ‚všetkého, čo bolo napísané predtým‘? (Rimanom 15:4)

[Obrázky na strane 29]

Detaily zaznamenané v Biblii zväčšujú našu vďačnosť za obeť, ktorú priniesol Ježiš