Mont Blanc — „strecha“ Európy

ŠVAJČIARSKEHO prírodovedca Horaceho-Bénédicta de Saussura (1740 – 1799) už od detstva fascinoval nebotyčný masív, ktorý je dnes známy ako Mont Blanc. Tento alpský obor ho zaujal natoľko, že vypísal odmenu pre prvého človeka, ktorému sa podarí dosiahnuť najvyšší vrchol týčiaci sa do výšky 4 807 metrov. Už v roku 1741 boli podniknuté prvé systematické kroky na jeho zdolanie. Ale až v auguste 1786 sa podarilo dvom obyvateľom Chamonix vo Francúzsku, hľadačovi kryštálov Jacquovi Balmatovi a lekárovi Michelovi-Gabrielovi Paccardovi, dobyť Mont Blanc, vrchol tohto nedostupného masívu. Nasledujúci rok sa aj de Saussure spolu s vedeckou expedíciou dostal na tento najvyšší bod Európy a v roku 1788 vystúpil do Col du Géant, kde zostal 17 dní. Podľa dostupných záznamov to boli začiatky horolezectva ako športovej disciplíny.

V roku 1855 tím talianskych sprievodcov pokoril Mont Blanc z inej strany, náročnejšej na výstup. Len o deväť rokov neskôr sa podarilo dosiahnuť vrchol aj z talianskej strany. Títo odvážni priekopníci nemali k dispozícii moderný výstroj, iba palice s kovovými hrotmi. V tom čase „zdolať vrchol z údolia po úplne neznámych trasách si vyžadovalo fyzickú zdatnosť a duševnú odolnosť, ktorú si ťažko dokážu predstaviť tí, ktorí sa vydávajú do hôr dnes,“ uviedol geograf Giotto Dainelli. V súčasnosti sa aj na tie najodľahlejšie časti masívu vystúpilo niekoľko ráz.

V staroveku bol Mont Blanc neprebádaným územím, aj keď leží priamo v srdci Európy. Prvý známy dokument, ktorý sa o ňom konkrétne zmieňuje, pochádza z roku 1088 n. l. V mape spravovaného územia, ktorá patrila benediktínskym mníchom v Chamonix, je označený ako rupes alba, čo znamená „biely vrch“. Miestni ľudia ho však celé stáročia  nazývali Prekliaty vrch, pretože sa domnievali, že je domovom mýtických démonov a drakov. Názov Mont Blanc sa podľa všetkého prvýkrát objavil na maľbe z roku 1744, čo bolo predzvesťou, že sa čoskoro uzavrie kapitola za jeho hrozivou povesťou.

Členitý horský masív

Celý masív Mont Blanc sa dá vidieť iba z lietadla. Zaberá plochu asi 600 štvorcových kilometrov. Jeho vyše 50-kilometrový hrebeň leží na hraniciach Talianska, Francúzska a Švajčiarska a niekoľko jeho vrcholov sa čnie do výšky viac ako 4 000 metrov. Tvoria ho kryštalické bridlice a žula, čo sú horniny, ktoré vznikli hlboko v zemskej kôre. Geológovia ho radia medzi mladé horské sústavy, keďže má „iba“ 350 miliónov rokov. Žulové horniny vplyvom chemických látok v ovzduší a ľadovcov zvetrali a vyformovali sa zlomy, rozoklané hrebene,  vrcholy a štíty jedinečnej krásy, ktoré sú zvlášť lákavé pre horolezcov.

Mont Blanc zblízka

Bezprostredným pohľadom na stred masívu sa môžu kochať aj tí, ktorí nie sú profesionálnymi horolezcami, a to vďaka lanovke, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1958. Ňou sa dá dostať až na vrchol Aiguille du Midi v nadmorskej výške 3 842 metrov, skadiaľ sa naskytá mimoriadne krásny výhľad na údolie Valle de Chamonix.

Z hľadiska topografie Mont Blanc dnes už neskrýva žiadne tajomstvá. No na jeho návštevníkov čaká úchvatné divadlo, a to najmä za úsvitu a súmraku, keď slnečné lúče maľujú studené bralá tejto „strechy“ Európy všetkými odtieňmi červenej a vytvárajú dojem, akoby tento žulový masív horel v plameňoch.

 [Rámček/obrázok na strane 23]

Tunel Mont Blanc — vízia sa stáva skutočnosťou

„Pred očami mám dve údolia, kde sa hovorí rovnakým jazykom a kde žije jeden ľud. Jedného dňa sa pod Mont Blancom vybuduje cesta a obe údolia sa spoja.“ Kým sa táto vízia Horaceho-Bénédicta de Saussura stala skutočnosťou, uplynuli dve storočia. Prvá žiadosť o stavbu tunela bola podaná v roku 1814 kráľovi Piemontu a Sardínie. No práce sa začali až v roku 1959 a trvali do roku 1965. * Jeden koniec tohto 11,6-kilometrového tunela je v Taliansku vo výške 1 381 metrov, druhý vo Francúzsku vo výške 1 274 metrov.

Dňa 24. marca 1999 začalo v tuneli horieť nákladné auto, čo malo hrozné následky. Teplota stúpla na tisíc stupňov Celzia a desiatky vozidiel sa roztavili. Tridsaťdeväť ľudí sa udusilo a asi 30 boli zranení. Po roku vyšetrovania sa začali obnovné práce. Tunel bol znovu otvorený 25. júna 2002 napriek nesúhlasu ochranárov a miestnych obyvateľov, ktorí tvrdili, že hustá premávka nákladných vozidiel spôsobuje znečistenie. Nedávno ním prešlo za štyri mesiace 132 474 dopravných prostriedkov.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok]

Pamätník H. B. de Saussura, Chamonix, Francúzsko

[Prameň ilustrácie]

Library of Congress, Prints & Photographs Division, Photochrom Collection, LC-DIG-ppmsc-04985

[Rámček/obrázok na stranách 24, 25]

PRECHÁDZKA OKOLO „OBRA“

Hoci montblanský masív je obľúbeným cieľom skúsených lezcov a horolezcov, jeho krásu si môžu pri okružnom výlete vychutnať aj tí, ktorí nechodievajú až do takých výšav. Najkrajšie fotografie sa zvyčajne dajú získať z diaľky, a nie priamo z vrcholu. Okolo Mont Blancu sa nachádza veľa vyhliadok, odkiaľ sa dajú pozorovať scenérie vyrážajúce dych. Milovníci prírody, ktorým dobre slúžia nohy, sa môžu prechádzať po 130-kilometrovej sieti chodníkov. Niektoré z nich boli pospájané do Montblanskej cesty, čo je okružná trasa, ktorá vás zavedie do Francúzska, Talianska a Švajčiarska. Je rozdelená na desať častí, pričom každú tvorí troj- až sedemhodinová denná túra cez malebný terén. Kto nemá veľa času, môže si vyjsť na jeden z mnohých vrchov obkolesujúcich tohto „obra“.

[Obrázok]

Aiguille du Midi je najvyšší bod, kam sa dá dostať lanovkou

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Michel Caplain; http://geo.hmg.inpg.fr/mto/jpegs/020726/​L/12.jpg

[Mapa na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

FRANCÚZSKO

ŠVAJČIARSKO

TALIANSKO

Mont Blanc

[Obrázok na strane 22]

De Saussurova výprava na Mont Blanc v roku 1787 (umelecké stvárnenie)

[Prameň ilustrácie]

© The Bridgeman Art Library International

[Obrázok na strane 23]

Mont Blanc