Navštívte s nami šimpanzy v ich domove

AKO kráčame úzkym chodníkom tropického lesa v rovníkovej Afrike, naše oči si pomaly zvykajú na mihotavé svetlo prenikajúce pomedzi hustú spleť konárov a listov. Neprestávajúce monotónne cvrlikanie svrčkov a pohľad na mohutné, lianami ovinuté stromy, z ktorých niektoré sa vypínajú do výšky viac ako 55 metrov, nás napĺňa bázňou a radostnou predtuchou. Zmocňuje sa nás pocit, že v tomto šerom prostredí treba byť stále v strehu a našľapovať veľmi opatrne. Z ničoho nič sa ozve hlasné hu-hu-hu, sprevádzané počuteľnými prudkými nádychmi. Húkanie je čoraz hlasnejšie a prenikavejšie, až sa stáva ohlušujúcim, a potom takmer akoby uťal. Pri našej namáhavej prechádzke sme sa dočkali vzrušujúcej chvíle, na ktorú sme sa toľko tešili — objavili sme spoločenstvo, čiže skupinu, šimpanzov.

Takéto bláznivé prejavy rozrušenia, ku ktorým patrí húkanie, škriekanie a niekedy aj bubnovanie na kmene stromov, sú pre šimpanzy bežným spôsobom komunikovania alebo domáhania sa pozornosti. Zdá sa, že náhlu potrebu skontaktovať sa so zvyškom spoločenstva vyvolal objav hojnej zásoby lahodných zrelých fíg. Keď sme sa pozreli do košatej koruny vysokého figovníka, zbadali sme, ako si hodne týchto zvierat, možno 20 až 30, spokojne pochutnáva na figách. Ich čierna srsť sa v slnečných lúčoch krásne leskla. Jeden šimpanz na nás začal hádzať konáriky a čoskoro nás zasypala celá spŕška vetvičiek, čo bolo jasné znamenie, že sa o túto lahôdku nemienia deliť.

Najvhodnejší čas pozorovať šimpanzy vo voľnej prírode je vtedy, keď je hojnosť ovocia. V iných obdobiach je to ťažšie, lebo sú rozdelené na menšie skupinky po niekoľko jedincov a tie sú roztratené v nízkej vegetácii. Väčšinu dňa sa šimpanzy zvyčajne potulujú oblasťami s rozlohou viacerých štvorcových kilometrov a pritom si tu i tam rady pochutia na tom, čo im príde pod zub. Na ich jedálnom lístku sú okrem ovocia aj listy, semená a byle rôznych rastlín. Živia sa tiež mravcami, vtáčími vajcami a termitmi. Príležitostne lovia malé zvieratá vrátane opíc.

S blížiacim sa poludním začína byť šimpanzom horúco. Jeden z nich sa rozhodol zliezť zo stromu a zakrátko ho nasledovali aj ostatné. Postupne sa jeden po druhom stratili v húštine. Akýsi huncútsky mladý samec to zobral obchádzkou a preskakujúc z konára na konár, prišiel si nás zblízka obzrieť. Keď sme videli hravosť a zvedavosť tohto tvora, vykúzlilo to na našej tvári úsmev.

Obdivuhodné črty

„Aha, pozrite sa,“ zvolal ktosi z našej skupinky, keď sme sa vracali. Obzreli sme sa a uvideli sme, ako spoza jedného stromu opatrne vykúka šimpanz. Stál na dvoch nohách a bol asi meter vysoký. Keď sme sa naň pozreli, jeho hlava zmizla za stromom, no o malú chvíľu už zase vykúkal. Aký je ten zvedavec roztomilý! Šimpanzy dokážu stáť na dvoch nohách a dokonca takto vedia prejsť aj krátku vzdialenosť. No väčšinou sa pohybujú po štyroch. Ich chrbtica nie je v dolnej časti  prehnutá, ako je to u človeka, a tak nedokážu mať vzpriamené držanie tela. Navyše šimpanzy majú pomerne slabé stehenné svaly a ich ruky sú značne dlhšie a silnejšie ako nohy. Preto je pre ne prirodzenejšie loziť po štyroch alebo sa štverať na stromy a hojdať sa na konároch.

Dlhé ruky sú pre šimpanza neoceniteľné, keď sa načahuje za ovocím rastúcim na tenkých konároch, ktoré by ho neuniesli. Ruky a nohy má dokonale vytvarované tak, aby sa dokázal pevne chytiť vetiev a udržať sa na nich. Palec na nohe mu smeruje doboku a slúži podobne ako palec na ruke, takže môže liezť po stromoch alebo dokonca nohami uchopiť a niesť predmety skoro tak ľahko ako rukami. To mu príde vhod, keď si ide pripraviť pelech na noc. Po niekoľkých minútach ohýbania a prepletania konárov a lístia má pripravené mäkké, pohodlné miesto, v ktorom sa môže usalašiť.

Istotne je veľmi pútavé pozorovať a skúmať šimpanzy vo voľnej prírode a vidieť ich mnohé obdivuhodné črty, napríklad aj to, že medzi nimi a ľuďmi sú zjavné podobnosti v anatómii i správaní. Niektorí ľudia sa však o šimpanzy zaujímajú len z čisto experimentálneho hľadiska v snahe podporiť teóriu o ich evolučnej príbuznosti s človekom. A tak môžu vzniknúť otázky: Čím to je, že ľudia a šimpanzy sa tak veľmi odlišujú? V akom zmysle je človek na rozdiel od zvierat vytvorený „na Boží obraz“? (1. Mojžišova 1:27)

Nezabudnuteľný zážitok

Spozorovať šimpanzy vo voľnej prírode je veľmi ťažké, lebo zväčša sa vytratia hneď, ako zazrú ľudského narušiteľa. Ale v záujme ich zachovania a ochrany sa podnikajú určité kroky, aby si niektoré šimpanzie spoločenstvá zvykli na prítomnosť ľudí.

Naša krátka návšteva lesného šimpanzieho domova bola nezabudnuteľným zážitkom. Pomohla nám aspoň trochu pochopiť, aké vlastne šimpanzy sú, že sú úplne iné ako šimpanzy v zoologických záhradách a laboratóriách. Sú to veľmi fascinujúce zvieratá a patria k ‚pohybujúcim sa živočíchom a divým zemským zvieratám‘, ktoré boli v Božích očiach dobré, teda dokonale uspôsobené prostrediu, v ktorom mali žiť. (1. Mojžišova 1:24, 25)

[Rámček/obrázok na stranách 14, 15]

ŠIMPANZY A ČLOVEK

Zoologička Dr. Jane Goodallová vo svojej knihe In the Shadow of Man (V tieni človeka) píše, že jej pozorovania schopnosti šimpanzov „vyrábať nástroje“, ktoré robila v 60. rokoch, „priviedli viacerých vedcov k presvedčeniu, že treba stanoviť inú, zložitejšiu definíciu človeka, ako bola dosiaľ“. To, že šimpanzy používajú listy ako špongiu, že si kameňmi a palicami rozbíjajú orechy a že si z vetvičky otrhajú listy a potom ju použijú na vyberanie termitov z termitiska, boli prevratné objavy. No v poslednom období sa stalo všeobecne známym, že viacero zvierat patrí k schopným výrobcom nástrojov. Dr. T. X. Barber, autor knihy The Human Nature of Birds—A Scientific Discovery With Startling Implications (Ľudská povaha vtákov — vedecký objav s nečakanými dôsledkami), píše: „Všetky dôkladne skúmané zvieratá, ku ktorým patria nielen ľudoopy a delfíny, ale aj mravce a včely, nás úplne prekvapili základnými prejavmi vedomia a praktickej inteligencie.“

To však nič nemení na tom, že človek je jedinečný. Ako napísal profesor David Premack, „gramatika a syntax ľudského jazyka je rozhodne výnimočná.“ Je zjavné, že zložitosť ľudského jazyka a kultúrne bohatstvo ľudí, v ktorom hrá jazyk a reč nezastupiteľnú úlohu, nás nepochybne odlišuje od zvierat.

  Dr. Jane Goodallová po rokoch štúdia šimpanzov vo voľnej prírode napísala: „Nedokážem si predstaviť, že by šimpanzy vedeli voči sebe navzájom pociťovať emócie, ktoré by sa v akomkoľvek ohľade dali porovnať s ľudskými emóciami, ako nežnosť, starostlivosť, tolerancia a duševné uspokojenie, čo sú charakteristické prejavy ľudskej lásky v tom najozajstnejšom a najhlbšom zmysle slova.“ Napísala tiež: „Ľudská schopnosť sebauvedomovania presahuje obyčajné uvedomovanie si vlastného tela. Človek nástojčivo túži po vysvetlení tajomstva svojej existencie, obdivuhodného sveta okolo seba a vesmíru nad svojou hlavou.“

Biblia poukazuje na to, že rozdiel medzi zvieratami a človekom spočíva v tom, že človek bol vytvorený „na Boží obraz“. (1. Mojžišova 1:27) Teda človek na rozdiel od zvierat mal byť v duchovnom ohľade obrazom svojho Tvorcu, mal prejavovať jeho vlastnosti, z ktorých najvýznačnejšia je láska. Mal byť taktiež schopný pojať obrovské množstvo poznatkov a konať inteligentnejšie než akékoľvek zviera. Bol tiež stvorený so schopnosťou riadiť sa vlastnou slobodnou vôľou, nie v prvom rade vrodeným inštinktom.

[Obrázky na strane 15]

Šimpanzy sú hravé a zvedavé tvory, ktoré sú dokonale uspôsobené svojmu prostrediu

[Pramene ilustrácií]

Šimpanzy, vpravo hore: Corbis/​Punchstock/​Getty Images; vpravo dole a vľavo: SuperStock RF/​SuperStock; Jane Goodallová: © Martin Engelmann/age fotostock

[Prameň ilustrácie na strane 13]

© Photononstop/​SuperStock