Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Železná stuha“ medzi dvoma pobrežiami

„Železná stuha“ medzi dvoma pobrežiami

„Železná stuha“ medzi dvoma pobrežiami

ASI pred 150 rokmi bola väčšina Kanady, druhej najrozľahlejšej krajiny na svete, neprebádanou divočinou. Historik Pierre Berton hovorí: „Tri štvrtiny obyvateľstva žili pomerne izolované na farmách“ a cesty boli v takom stave, že „cestovať niekam ďaleko bolo takmer nemožné“. Doprava po riekach a jazerách mala tiež svoje obmedzenia, lebo tie boli aj päť mesiacov v roku zamrznuté.

Pre tieto ťažkosti prišiel premiér sir John A. Macdonald v roku 1871 s návrhom vybudovať železnicu, ktorá by spojila dve kanadské pobrežia — pobrežie Atlantického a Tichého oceánu. Podobná železnica bola postavená v roku 1869 v Spojených štátoch. Kanada však mala v porovnaní so Spojenými štátmi menej peňazí, iba asi desatinu obyvateľstva a bolo potrebné prekonať väčšiu vzdialenosť. Istý kanadský politik o tomto projekte povedal, že je to „jedna z najhlúpejších vecí, aké si len človek dokáže predstaviť“. Ďalší si robil žarty, že nabudúce bude premiér navrhovať stavbu železnice na Mesiac.

Drahý nápad

Vláda sa však zaviazala, že železnica bude o desať rokov dokončená. Škótsky železničný projektant Sandford Fleming odhadol, že výstavba železnice bude stáť 100 miliónov kanadských dolárov, čo bola v tých dňoch obrovská suma. Hoci by sa vedením časti železnice cez územie Spojených štátov trať skrátila a zjednodušila, Macdonald trval na tom, aby celá železnica ležala na území Kanady, a tak sa chránili záujmy krajiny v prípade vojny.

Len málo investorov bolo ochotných financovať taký nákladný a riskantný projekt. Napriek tomu v roku 1875 robotníci Kanadskej pacifickej železnice prvýkrát zaťali krompáčmi do zeme, čím sa začala výstavba hlavnej trate. O desať rokov hrozilo, že sa projekt úplne zastaví. Kanadská pacifická železnica mala vyrovnať dlh vo výške 400 000 kanadských dolárov, ktorý bol splatný 10. júla o 15.00, no nemala na to peniaze. Ale o 14.00 toho istého dňa kanadský parlament pre ňu nakoniec schválil ďalšiu pôžičku, a tak projekt zachránil.

Ťažkosti pri výstavbe

Pri kladení koľajníc v severnom Ontáriu robotníci zistili, že niekoľko desiatok centimetrov pod povrchom je tvrdá skala. Preto sa musela zem privážať z veľkých diaľok. V strednej Kanade klesali teploty v zime na mínus 47 stupňov Celzia, čo viedlo k mnohým ťažkostiam pri výstavbe. Navyše v priemere tam spadlo niekoľko metrov snehu ročne. Časť trate, ktorá sa nachádza na západe v Skalnatých vrchoch, bola označená za miesto, „kde smrť prichádza bez varovania“. Muselo sa vyhĺbiť veľa tunelov a postaviť mnoho mostov. Bežne sa pracovalo desať hodín denne, bez ohľadu na dážď, blato či sneh.

Nakoniec bol 7. novembra 1885 bez veľkých fanfár zatlčený posledný klinec. Odohralo sa to v priesmyku Eagle Pass na západe krajiny v Britskej Kolumbii. Stanica bola pomenovaná Craigellachie podľa jednej škótskej dediny, ktorá sa stala symbolom odvážneho odporu v ťažkých časoch. Generálny riaditeľ Kanadskej pacifickej železnice, ktorý bol vyzvaný, aby pri tejto príležitosti predniesol prejav, iba skonštatoval: „Môžem povedať len to, že práca bola v každom ohľade urobená dobre.“

Vplyv na ľudí

Tisícky robotníkov z Číny, ktorí prišli do krajiny pracovať na výstavbe, dostali prísľub, že budú mať stabilné zamestnanie. Práca bola často nebezpečná, a to najmä v Skalnatých vrchoch. Veľa týchto robotníkov si až niekoľko rokov po tom, ako bol zatlčený posledný klinec, zarobilo dosť peňazí, aby sa mohli vrátiť domov.

S nástupom železnice sa priemysel a obchod rozširoval na západ, čo nepriaznivo ovplyvnilo tradičný spôsob života. Zakladali sa mestá a domorodí obyvatelia boli premiestňovaní do rezervácií. Malé podniky, napríklad hostince popri bývalých obchodných cestách, sa zatvárali. Na druhej strane prínosom železnice je podľa niektorých to, že „oslobodila spoločnosť spod nadvlády špiny a prachu“ a „spod nadvlády zimy“. Okrem toho potraviny, ktoré sa priviezli z Orientu na tichomorské pobrežie Kanady, sa dostali do miest na východe krajiny už o niekoľko dní.

Hoci vlaky dodnes zohrávajú v Kanade dôležitú úlohu pri preprave nákladu, s rozvojom cestnej a leteckej dopravy nastal pokles v osobnej vlakovej doprave. Dosiaľ však mnohí s obľubou unikajú pred uponáhľaným životom 21. storočia tak, že sa na cestu z Toronta do Vancouveru vydajú pohodlným vlakom a vychutnávajú si pri tom nádhernú okolitú scenériu. Takže na rozdiel od minulosti, keď vlaky zrýchlili život, dnes ponúkajú príležitosť oddýchnuť si a cestou medzi dvoma pobrežiami uvažovať nad zaujímavou históriou tejto kanadskej „železnej stuhy“.

[Rámček/obrázok na strane 18]

„ŽELEZNOU STUHOU“ SA ŠÍRI NÁDEJ Z BIBLIE

Keďže železnica ešte stále predstavuje hlavný spôsob, ako sa dopraviť k niektorým kanadským komunitám, Jehovovi svedkovia ju využívajú na to, aby sa do týchto odľahlých končín dostali s biblickým posolstvom o Božom Kráľovstve. (Izaiáš 9:6, 7; Matúš 6:9, 10) „Vo vlaku sa dá ľahko rozprávať s druhými o Biblii,“ hovoria svedkovia, „lebo ľudia sú zvedaví a pýtajú sa, kam ideme a prečo.“

Jeden svedok o ceste vlakom za príslušníkmi kmeňa Odžibwa, žijúcimi v rezervácii neďaleko Nipigonského jazera v severnom Ontáriu, vraví: „Hoci scenéria a príroda boli úchvatné, najkrajšie spomienky máme na ľudí, s ktorými sme sa tam stretli. Keďže k nim chodí len málo návštev, náš príchod vyvolal veľký rozruch. Niektorí nám požičali svoje kanoe a mohli sme tiež zadarmo použiť ich školskú miestnosť. Po tom, čo sme celý deň zvestovali, sa ľudia z tejto rezervácie zišli a pozreli si video o našej celosvetovej zvestovateľskej činnosti.“

[Obrázok na strane 16]

Sir John A. Macdonald

[Obrázok na strane 17]

Práca robotníkov pri výstavbe železnice nebola ľahká

[Obrázky na strane 17]

V horách sa muselo vybudovať veľa mostov a tunelov

[Obrázok na strane 17]

Zatlčenie posledného klinca, čím sa dokončila kanadská transkontinentálna železnica

[Obrázok na strane 18]

Pohľad na „železnú stuhu“ v súčasnosti

[Pramene ilustrácií na strane 16]

Hore: Canadian Pacific Railway (A17566); v strede: Library and Archives Canada/​C-006513

[Pramene ilustrácií na strane 17]

Hore, zľava doprava: Canadian Pacific Railway (NS13561–2); Canadian Pacific Railway (NS7865); Library and Archives Canada/​PA-066576; dole: Canadian Pacific Railway (NS1960)

[Pramene ilustrácií na strane 18]

Hore: Canadian National Railway Company; vpravo: s láskavým dovolením VIA Rail Canada Inc.