Čo o tom hovorí Biblia?

Mali by ste platiť za náboženské úkony?

V MNOHÝCH krajinách si predstavitelia rôznych náboženstiev, tak tých, ktoré sa vyhlasujú za kresťanské, ako aj iných, dávajú platiť za náboženské úkony. K týmto úkonom patria napríklad krsty, svadby a pohreby. Výška poplatku môže niekde vystúpiť až na stovky, prípadne aj tisíce eur.

Niektorých duchovných platí vláda za vykonávanie obradov, pastoračnú činnosť a za to, že každý deň začínajú zhromaždenia zákonodarného zboru modlitbou. Ľudia si často tieto služby cenia. Okrem toho cirkvám vznikajú prevádzkové náklady. Ale je zvyk platiť za rôzne náboženské úkony založený na Biblii? Mal by byť v ľuďoch vyvolávaný pocit, že sú za ne povinní cirkvám platiť?

„Dom obchodu“?

Keď bol Ježiš Kristus na zemi, židovskí náboženskí vodcovia a ďalší využívali čas, keď ľudia prišli uctievať Boha, najmä sviatok Pesach, na to, aby sa obohatili. Schvaľoval Ježiš takéto konanie? Nie! Práve naopak, v Biblii sa píše, že „rozsypal mince zmenárnikov a poprevracal ich stoly“. Povedal: „Prestaňte robiť z domu môjho Otca dom obchodu!“ ​(Ján 2:14–16)

Podobná situácia nastala už v ôsmom storočí pred n. l., keď žil prorok Micheáš. V Biblii je zaznamenané, že židovskí náboženskí vodcovia mali „odpor k právu“ a kňazi ‚vyučovali len za cenu‘. Zároveň však vyhlasovali, že majú Božiu podporu, keď vraveli: „Či nie je Jehova uprostred nás?“ ​(Micheáš 3:9, 11) Ale Jehova Boh nebol v ich strede a nepodporoval ich. Naopak, cítil odpor k ich konaniu a dal to jasne najavo prostredníctvom svojho proroka.

Dnes sa mnohí náboženskí predstavitelia uchyľujú k rovnakým chamtivým praktikám a z miest uctievania robia „dom obchodu“. Náboženské organizácie ako celok sú úzko prepojené s obchodným svetom a často veľmi dobre zarábajú na predaji ikon a nespočetných druhov náboženských predmetov. * (1. Jána 5:21)

„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“

Keď Ježiš poveril svojich apoštolov úlohou zvestovať dobré posolstvo, uzdravovať chorých a dokonca kriesiť mŕtvych, povedal: „Zadarmo  ste dostali, zadarmo dávajte.“ ​(Matúš 10:7, 8) Teda jeho praví nasledovníci si nemali dávať platiť za svoju službu. Navyše sám Ježiš šiel príkladom tak, že slúžil druhým bez toho, aby čakal finančné ohodnotenie.

Apoštol Pavol v súlade s Ježišovým príkladom vykonával svoju službu bezplatne. (1. Korinťanom 9:18) Keď potreboval peniaze, našiel si svetskú prácu a vyrábal stany. (Skutky 18:1–3) Preto o sebe a spolumisionároch mohol povedať: „Nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom ako mnohí.“ ​(2. Korinťanom 2:17) Ale ako potom získať peniaze napríklad na kúpu alebo prenájom miesta uctievania?

„Boh miluje radostného darcu“

Jehovovi svedkovia získavajú potrebné finančné prostriedky formou dobrovoľných darov. Uplatňujú zásadu: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ ​(2. Korinťanom 9:7) V súlade s týmto nabádaním nespoplatňujú svoju literatúru ani náboženské úkony, ako sú krsty, svadby či pohreby. Nevyberajú ani desiatky a na ich zhromaždeniach nekoluje „zvonček“ na príspevky ani nič podobné. Všetci, ktorí chcú podporiť ich medzinárodnú zvestovateľskú činnosť, to môžu urobiť tak, že svoje príspevky vhodia do schránok na dary, ktoré sú nenápadne umiestnené na miestach, kde uctievajú Boha.

Jehovovi svedkovia na celom svete financujú svoje sály Kráľovstva, zjazdové sály, odbočky, tlačiarne i humanitárnu pomoc z dobrovoľných darov. Niektorí môžu dať len trocha, tak ako biedna vdova, ktorú pochválil Ježiš. (Lukáš 21:2) Ďalší môžu dať veľa. Či už je to tak, alebo onak, tí, ktorí sa držia zásad zaznamenaných v Biblii a dávajú podľa svojich možností, zažívajú vnútorné uspokojenie, pravé šťastie a cítia, že im Boh veľmi žehná. (Skutky 20:35; 2. Korinťanom 8:12)

[Poznámka pod čiarou]

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

● Čo povedal Ježiš tým, ktorí v chráme obchodovali? (Ján 2:14–16)

● Dával si apoštol Pavol platiť za náboženskú službu? (2. Korinťanom 2:17)

● Z akého dávania má Jehova radosť? (2. Korinťanom 9:7)

[Zvýraznený text na strane 23]

„Prestaňte robiť z domu môjho Otca dom obchodu!“ ​(Ján 2:14–16)