Navštívte s nami Batakov

Keď sa v 13. storočí taliansky cestovateľ Marco Polo doplavil na indonézsky ostrov Sumatra, stretol sa s „horskými ľuďmi“, o ktorých rozprával, že „žijú... ako zvieratá a jedia ľudské mäso“. Panuje presvedčenie, že spomínanými ostrovanmi boli Bataci. Ja a moja manželka sa však na nich pozeráme úplne inak. Radi vám predstavíme ľudí, ktorých sme spoznali a ktorých sme si obľúbili.

 „HORAS!“ Týmto srdečným pozdravom nás privítali naši noví batackí priatelia, keď sme prišli na jedno miesto neďaleko jazera Toba v indonézskej provincii Severná Sumatra, kam sme boli pridelení ako misionári. Toto najväčšie jazero vulkanického pôvodu na svete, ktoré je jednou z najpôsobivejších prírodných krás Sumatry, leží v srdci územia obývaného Batakmi. (Pozri  rámček „Chladné jazero s ohnivou minulosťou“.)

Bataci patria k najväčším indonézskym domorodým skupinám. Ich počet sa odhaduje na osem miliónov a pozostávajú asi zo šiestich nezávislých, no veľmi príbuzných etnických skupín: Tobov, Simalungov, Karov, Dairiov, Angkolov a Mandailingov. Každú skupinu tvoria veľké rodinné spoločenstvá. Keď sa stretnú dvaja Bataci, ako prvé sa zvyčajne spýtajú: „Ku ktorému spoločenstvu patríš?“ Vďaka tomu rýchlo zistia, nakoľko sú si príbuzní.

Pravidlá pre uzatváranie manželstiev

U Batakov sa uzatvorením manželstva podľa tradičných zvykov spravidla nespájajú len dvaja ľudia, ale dve spoločenstvá. Za ideálne sa považuje, keď si muž vezme sesternicu z matkinej strany. Ale vziať si sesternicu z otcovej strany alebo niekoho z toho istého spoločenstva je prísne tabu. Tradičné manželstvá sa uzatvárajú podľa tohto pravidla: muži zo spoločenstva A si berú za manželky ženy zo spoločenstva B, muži zo spoločenstva B si berú za manželky ženy zo spoločenstva C a muži zo spoločenstva C si berú za manželky ženy zo spoločenstva A. Takto vytvorené zväzky výrazne posilňujú príbuzenské putá Batakov a novomanželia sa tým stávajú súčasťou mimoriadne početných rodín.

Aj keď sú dvaja Bataci úradne zosobášení a majú deti, ich spoločenstvá zväzok neuznajú, kým neprebehne tradičná svadba. Tento obrad s mnohými detailne určenými pravidlami môže trvať niekoľko hodín a zúčastňujú sa ho stovky príbuzných.

Na svadbách Karov sa napríklad dôsledne prepočíta veno a cena za nevestu a jedno i druhé sa rozdelí konkrétnym skupinám v jednotlivých spoločenstvách. Až potom môže slávnosť pokračovať. Členovia spoločenstva obšírne rečnia o manželskom živote. Ženích a nevesta ich úctivo počúvajú. Napokon sa oslava zavŕši hostinou a tancom.

Raj roľníkov

Mnoho batackých rodín v minulosti žilo spolu vo veľkých, dlhých domoch s charakteristickými strechami, ktoré pripomínajú byvolie rohy. Niektoré tieto vyzdobené budovy z dreva, bambusu a vláken palmy cukrovej  boli postavené na koloch. Zmestilo sa do nich aj 12 rodín. Pri výstavbe sa nepoužívali klince. Vo viacerých starých, až 300-ročných stavbách sa býva dodnes. Pod vyvýšenou podlahou domov je vyhradené miesto pre domáce zvieratá — dobytok, sliepky, psy, prasce a byvoly vodné.

Tunajšie hospodárstvo je závislé najmä od poľnohospodárstva, rybolovu, chovu hospodárskych zvierat a cestovného ruchu. Zvažujúce sa svahy okolo jazera Toba sú ozajstným rajom roľníkov. Vysoko nad jazero sa dvíhajú terasy so smaragdovými ryžovými políčkami. V tmavej sopečnej pôde bohatej na živiny sa vynikajúco darí kávovníkom a rôznym druhom ovocia, korenia i zeleniny. Rybári veslujúci na drevených kanoe sa tešia z hojného úlovku, ktorý poskytujú chladné, priezračné vody jazera.

Na sklonku dňa sa rozosmiate deti čľapocú a kúpu v jazere, muži debatujú v kaviarničkách a studeným nočným vzduchom sa nesú tóny hudby. Bataci sú v tejto časti sveta známi svojím zvučným spevom plným emócií. Milujú tiež tanec. Muži a ženy tancujú osve, pričom ladne pohybujú rukami.

Pestrá minulosť

Od čias Marca Pola až do 19. storočia sa šírili správy, že Bataci sú divokí kanibali, ktorí rituálne jedia nepriateľských bojovníkov a previnilcov. Ale s niektorými „nechutnými detailmi o kanibalizme pravdepodobne prišli sami Bataci, aby odradili votrelcov od vpádu na svoje územie,“ hovorí profesor histórie Leonard Y. Andaya. Nech to už bolo akokoľvek, „v 19. storočí holandská koloniálna vláda zakázala kanibalizmus na územiach, ktoré ovládala,“ uvádza sa v knihe The Batak—Peoples of the Island of Sumatra (Bataci — ľud Sumatry).

Bataci boli animisti a uctievali množstvo bohov a duchov. K uctievaniu patrili okrem iného obetné rituály, seansy, veštenie a čarodejníctvo. Zaklínadlá, veštecké tabuľky a liečiteľské  formulky sa zaznamenávali na pásy kôry dlhé až 15 metrov a tie sa potom zložili do harmoniky, čím vzniklo čosi ako kniha. Okrem toho tkali ozdobné posvätné odevy, aby zahnali zlé sily a predpovedali budúcnosť.

Zo záznamov sa zdá, že prvými západnými misionármi, ktorí prišli medzi Batakov, boli baptisti Richard Burton a Nathaniel Ward. O desať rokov, v roku 1834, keď sa toto územie usilovala obsadiť holandská armáda, sa tam odvážili vkročiť ďalší dvaja misionári, Američania Henry Lyman a Samuel Munson. Zakrátko však boli usmrtení. Rovnaký osud zjavne postihol aj dvoch katolíckych misionárov, keď nedbali na varovanie, aby sa vyhýbali oblastiam, ktoré môžu byť nebezpečné.

Ale nemecký misionár Ludwig Nommensen, ktorý začal pracovať medzi Batakmi v roku 1862, prežil a dosiahol pozoruhodný úspech. Mnohí miestni si až dosiaľ vážia, čo pre nich urobil. Väčšina Batakov sa dnes hlási ku kresťanstvu, pričom zvyšok sú najmä moslimovia či animisti. Veľa Batakov sa však stále drží niektorých tradičných predstáv.

Prichádza ozajstné dobré posolstvo

Asi v roku 1936 prišli do domoviny Batakov Jehovovi svedkovia s dobrým posolstvom o Božom Kráľovstve, ktoré sa podľa Ježišových slov malo oznamovať „po celej obývanej zemi“. (Matúš 24:14) Na posolstvo z Biblie zareagovalo veľa Batakov a vzdali sa svojich poverčivých predstáv. Vďaka tomu je teraz v tejto oblasti približne 30 zborov Jehovových svedkov. (Pozri  rámček „Zo špiritistického média pravá kresťanka“.)

Keď sa spolu s manželkou rozprávame o dobrom posolstve s tunajšími ľuďmi, často sa stretávame s turistami, ktorí sa nadchýnajú úžasnou scenériou a ideálnym podnebím v okolí jazera Toba. Úplne chápeme ich nadšenie. Ale musíme povedať, že to, čo tomuto miestu dáva skutočnú krásu, sú ľudia — vrúcni a priateľskí Bataci.

[Rámček na strane 17]

 CHLADNÉ JAZERO S OHNIVOU MINULOSŤOU

Jazero Toba je dlhé 87 kilometrov, široké 27 kilometrov a je nesporne najväčším sopečným jazerom na svete. Je v ňom toľko sladkej vody, že by mohla pokryť územie celého Spojeného kráľovstva do výšky jedného metra. Nachádza sa uprostred sopečných štítov pokrytých zeleňou, ktoré tvoria časť pohoria Barisan, a zo všetkých strán ponúka toľko krásnych scenérií, že je snom každého fotografa.

Zrodu jazera predchádzala jedna alebo viac mohutných sopečných erupcií. Vedci sú presvedčení, že patrili k najväčším v histórii planéty. Časom sa obrovský kráter naplnil vodou, čím vznikol prírodný útvar dnes známy ako jazero Toba. Následným výzdvihom jazerného dna sa sformoval nádherný ostrov Samosir, ktorý má rozlohu 647 štvorcových kilometrov, čo je približne toľko ako rozloha Singapurskej republiky.

[Rámček na strane 18]

RAJ S MIERNYM PODNEBÍM

Jazero Toba je vzdialené od rovníka asi 300 kilometrov, no podnebie v jeho okolí je prekvapivo chladné. Je to preto, lebo leží vo výške 900 metrov nad morom. V tomto raji s miernym podnebím rastú vedľa seba palmy i borovice.

Jazero tvorí prirodzenú deliacu čiaru pre viaceré druhy zvierat. Napríklad v oblasti okolo severnej časti jazera žijú orangutany, gibony lar a hulmany Thomasove, zatiaľ čo na juhu žijú tapíry, okále a hulmany čiernochocholaté.

[Rámček/obrázok na strane 19]

 ZO ŠPIRITISTICKÉHO MÉDIA PRAVÁ KRESŤANKA

Nursiah bola batackou ḍukun, čiže šamankou. Magickými silami liečila choroby, vyháňala zlých duchov a komunikovala s „mŕtvymi“. * Dobre na tom zarábala a napriek svojej špiritistickej činnosti bola váženou členkou tamojšej protestantskej cirkvi.

Keď sa stretla s Jehovovými svedkami a tí jej povedali, že Božie meno je Jehova, prekvapilo ju to. (Žalm 83:18) Neskôr si v Biblii prečítala, že mnohí, ktorí sa v prvom storočí stali veriacimi, sa prestali venovať magickému umeniu a spálili svoje špiritistické knihy, aby mohli slúžiť Bohu prijateľným spôsobom. (Skutky 19:18, 19) Napriek silnému odporu sa rozhodla, že urobí to isté, a úplne pri tom dôverovala Ježišovým slovám: „Pravda vás oslobodí.“ ​(Ján 8:32)

V súčasnosti sú Nursiah a jej syn Besli pokrstenými svedkami a Nursiin manžel Nengku pravidelne chodí na kresťanské zhromaždenia. „Dnes, keď slúžim Jehovovi, je môj život oveľa lepší!“ hovorí Nursiah. „Keď som bola ḍukun, túžila som poznať pravdu. Teraz som skutočne spokojná.“

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok]

Nursiah so svojím manželom a synom

[Mapy na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Sumatra

jazero Toba

[Prameň ilustrácie]

Založené na fotografii NASA/​Visible Earth imagery

[Obrázok na stranách 16, 17]

Pohľad na jazero Toba z úbočia vrchu Pusuk Buhit, ležiacom pri brehu jazera

[Obrázok na strane 18]

Vodopád Sipiso-Piso v severnej časti jazera Toba padá z výšky 110 metrov