Jurty — stredoázijské prenosné príbytky

JE TO mäkké, okrúhle, v zime sa tam zohrejete a v lete ochladíte. Čo je to? Kočovníci zo Strednej Ázie by bez váhania odpovedali: „Jurta!“ Týmito tradičnými obydliami boli kedysi priam posiate mongolské a kazašské stepi i kirgizské vrchy a doliny.

Jurta je čosi ako stan s okrúhlym pôdorysom. Jej vnútorné steny pokrývajú ozdobné trstené rohože a zvonka je obalená viacerými plstenými plachtami vyrábanými z ovčej vlny. Je ľahká a dá sa jednoducho poskladať, no napriek tomu je pevná. Či je horúce leto, alebo studená zima, vždy sa v nej cítite príjemne. Kirgizi ju nazývajú sivý dom, Kazachovia plstený dom a Mongoli ger, čo znamená „domov“.

Jurty sú žiarivo biele až sivohnedé, v závislosti od použitej vlny. Kirgizské a kazašské jurty sú často ozdobené typickým ornamentom z vlny zafarbenej jasnými farbami, ktorý znázorňuje baraní roh. Nádherné prikrývky a plstené koberce boli v minulosti znakom bohatstva a postavenia tej-ktorej rodiny.

Dôležitým stavebným prvkom jurty je kruh navrchu strechy, na ktorý sa upevňujú všetky strešné tyče. Tento masívny, ťažký kruh je oporou celej stavby. Kruhový otvor sa zakrýva menšou plstenou plachtou, zvlášť v nepriaznivom počasí, alebo zostane odkrytý, aby sa jurta vetrala. Za jasných nocí si ho rodiny niekedy nechávajú nezakrytý, aby sa cezeň mohli pozerať na hviezdnatú oblohu.

Dokonalý domov kočovníkov

Niektorí ľudia v určitých vidieckych častiach Kazachstanu, Kirgizska a Mongolska dosiaľ žijú nomádskym spôsobom života. Becky Kemeryová v knihe Yurts—Living in the Round (Jurty — život v kruhu) rozpráva, ako sa v Mongolsku sťahujú jurty pomocou tiav: „Na jednu ťavu sa naloží konštrukcia, pričom sa dobre vyváži. Strešný kruh sa nakladá ako posledný; pekne ťave dosadne okolo hrbu. Plstené plachty sa naložia na druhú ťavu. Keď pastieri nemajú ťavy, dajú jurty na vozy ťahané jakom či koňmi alebo ich odvezú na miesto určenia ruským nákladným autom.“

Jurty v Mongolsku majú rovné strešné tyče a plochejšiu strechu, takže vydržia silné nápory vetra i údery blesku, ktoré sú na šírych pláňach pomerne bežné. V Kirgizsku a Kazach stane majú jurty strmšiu strechu a celkovo sú kupolovitejšie. Vchod do jurty je zväčša obrátený k slnku, aby sa dovnútra dostal slnečný svit. Vnútri sú oproti vchodu položené drevené truhlice, na ktorých sú naukladané plstené koberčeky a prikrývky s výraznými vzormi. Na čele tohto pestrofarebného aranžmá sedí podľa zvyku významný hosť alebo najstarší muž rodiny.

Keď vojdete do jurty, vpravo uvidíte časť vyhradenú ženám. Ukladá sa tam všetko náčinie potrebné na varenie, čistenie, šitie a výrobu plsti. Vľavo majú svoj priestor muži. Nájdete tam sedlá, jazdecké bičíky a iné vybavenie používané pri love a pri chove hospodárskych zvierat.

Jurta prežíva politické zmeny

Kočovný spôsob života sa po komunistickej revolúcii v roku 1917 dramaticky zmenil. Rusi stavali v celej Strednej Ázii školy, nemocnice a cesty, takže bol čoraz bežnejší usadlý spôsob života.

Časom sa veľa pôvodných obyvateľov vzdalo nomádskeho života a nasťahovali sa do miest a dedín. No pastieri, ktorí sa na veľkých družstvách starajú o ovce, kravy a kone, niekedy bývajú v letných mesiacoch v jurtách.

„V čase, keď som dospieval,“ spomína Maksat, Kirgiz, ktorý má už takmer 40 rokov, „som pomáhal otcovi starať sa o stádo, ktoré mu bolo zverené. V júli, keď sa sneh roztopil a horské priesmyky sa spriechodnili, sme vyhnali zvieratá na vysokohorské pastviny.

Pri horskej bystrine, kde bolo dosť vody na varenie i umývanie, sme si postavili jurtu. Zostali sme tam, až kým sa začiatkom októbra neochladilo.“ Takže jurta má aj v súčasnej spoločnosti svoje miesto.

Jurta dnes

Keď prechádzate územím Kirgizska či inými časťami Strednej Ázie, bežne môžete pri cestách zahliadnuť jurty. Slúžia ako obchody či bufety a návštevník v nich môže ochutnať tunajšiu kuchyňu. V kirgizských horách alebo na brehu panenského jazera Issyk-Kuľ môže návštevník prenocovať v jurte, a tak okúsiť, ako kedysi žili Kirgizi.

Jurta hrá určitú úlohu aj v niektorých tradičných pohrebných zvykoch obyvateľov Strednej Ázie. Maksat vysvetľuje: „V Kirgizsku zosnulého uložia do jurty, kam ho môže prísť oplakávať rodina i priatelia.“

Pred nejakým časom sa jurty začali objavovať v západných krajinách. Niektorí ľudia im robia reklamu s tým, že jurta predstavuje menší zásah do životného prostredia a navyše je aj praktická. Väčšina súčasných júrt sa však dosť odlišuje od tých, ktoré sa stavali kedysi. Pri ich výrobe sa používajú moderné materiály a často sa stavajú tak, aby sa v nich dalo bývať trvalo.

Hoci pôvod jurty sa nedá presne vystopovať, nemožno pochybovať o jej význame a hodnote pre ľudí. Toto obydlie vychádza z kočovného života obyvateľov Strednej Ázie a je trvalým svedectvom ich vynaliezavosti, nezdolnosti a prispôsobivosti.

[Obrázok na strane 17]

Jurty rozložené pri známom kirgizskom jazere Issyk-Kuľ