Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Niekedy to môže byť aj pieseň“

„Niekedy to môže byť aj pieseň“

„Niekedy to môže byť aj pieseň“

● Juliana, ktorá žila na Filipínach, bola staršia kresťanka a druhí ju mali veľmi radi. Neskôr sa však u nej prejavila Alzheimerova choroba a už nespoznávala ani vlastné deti. No vždy, keď som mala cestu okolo, zastavila som sa u nej.

Už len ležala na lôžku a dívala sa z okna. Bolo také ťažké byť pri nej, lebo ma nespoznávala. Pozerala na mňa svojimi veľkými očami, ale boli úplne bez života, ani náznak, že by vedela, kto som. „Rozmýšľaš ešte o Jehovovi?“ spýtala som sa. Porozprávala som jej, čo som zažila, keď som sa s ľuďmi zhovárala o Biblii, a popýtala sa jej na nejaké veci, ale nič nenaznačovalo, že by mi rozumela. Potom som začala spievať jednu pieseň. To, čo nasledovalo, ma veľmi dojalo!

Juliana obrátila hlavu, zadívala sa na mňa a začala spievať spolu so mnou! Zakrátko som sa zastavila, lebo som si nepamätala, ako znie celý text piesne v tagalčine, jej jazyku. Ale ona spievala ďalej. Pamätala si všetky tri slohy! Rýchlo som poprosila ženu, ktorá bola so mnou, či by neskočila za svedkyňou bývajúcou neďaleko Juliany a nepožičala od nej spevník. Za okamih bola späť. Nevedela som číslo tej piesne, ale spevník sa mi otvoril práve na nej. Tak sme si ju celú zaspievali ešte raz spolu. Keď som sa Juliany opýtala, či si spomína aj na nejakú ďalšiu, začala spievať starú filipínsku ľúbostnú pieseň.

„Juliana, nie pieseň z rádia, ale zo sály Kráľovstva.“ * Potom som začala spievať ďalšiu pieseň z nášho spevníka a hneď sa ku mne pridala. Oči jej priam žiarili. Prázdny výraz bol preč a na tvári sa jej objavil široký úsmev.

Susedia medzitým povybiehali, aby zistili, kto to spieva. Stáli pri okne, pozorovali nás a počúvali. Bolo krásne vidieť, ako hudba pôsobí na Julianino srdce. Vďaka tomu si spomenula na slová piesne.

Tento zážitok mi ukázal, že človek nikdy nevie, čo môže byť u ľudí, ktorí už takmer ničomu nedokážu rozumieť ani skoro vôbec nekomunikujú, tým lúčom svetla, ktorý prenikne temnotou a dotkne sa ich srdca. Niekedy to môže byť aj pieseň.

Krátko po tejto udalosti Juliana zomrela. Spomenula som si na ňu, keď som s dojatím počúvala nové melódie, ktoré Jehovovi svedkovia vydali v roku 2009. Ak by vás zaujímalo, ako sa k tejto nádhernej a podmanivej hudbe dá dostať, môžete sa opýtať svedkov vo svojom okolí.

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Názov miesta, kde sa zhromažďujú Jehovovi svedkovia.