Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Od našich čitateľov

Od našich čitateľov

Od našich čitateľov

Niečo lepšie než bohatstvo (Marec 2009) V článku bol citovaný Kostas, ktorý povedal: „Boh nechce, aby sme žili v prebytku.“ Myslel som si, že Jehova neurčuje svojim služobníkom hranice v tom, koľko toho môžu vlastniť, pokiaľ ho dávajú na prvé miesto. Je nesprávne, keď človek, ktorý verne slúži Jehovovi, žije v prebytku?

J. D., Spojené štáty

„Prebuďte sa!“ odpovedá: Biblia neodsudzuje to, že je niekto bohatý. Pravda je taká, že mnohí Boží služobníci v minulosti boli bohatí. (1. Mojžišova 25:5; 26:12–16; Jób 1:1–3) Ale je rozumné, ak bohatí ľudia pamätajú na to, že ‚honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie nepochádza od Otca, ale pochádza zo sveta‘. (1. Jána 2:16) Apoštol Pavol okrem toho povedal: „Láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu.“ Upozornil, že niektorí sa v túžbe po bohatstve prestali zaujímať o duchovné veci, a tak „boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami“. (1. Timotejovi 6:10) Božie Slovo, pravdaže, nenaznačuje, že by bohatí mali mať pocit viny za to, že majú viac ako ostatní. Povzbudzuje kresťanov, aby boli „štedrí, ochotní deliť sa“ bez ohľadu na to, či majú z hmotnej stránky veľa alebo málo. (1. Timotejovi 6:18)

Nevyslovené slová, ktoré predsa len niekto počuje (Október 2008) Článok o Hillary trpiacej Rettovým syndrómom mi veľmi dodal sily. Môj päťročný vnuk nedokáže vidieť, počuť, chodiť, rozprávať ani sedieť. Teraz mám nádej, že keď mu spievam, čítam, rozprávam sa s ním a keď ho hladím či masírujem, niečo sa mu v hlavičke deje. Rozplakala som sa, keď som čítala, čo povedala Hillarina matka: „Hoci ja nepočujem, čo hovorí, Jehova to počuje.“ Pomohlo mi to uvedomiť si, že i keď môj vnuk nedokáže vyriecť ani slovo, Jehova počuje hlas jeho srdca.

M. A., Japonsko

Moja dcéra má 43 rokov, no toto je prvý článok, ktorý sa mi dostal do rúk a ktorý vrhol svetlo na jej situáciu a na príčinu jej postihnutia. Súcitím s Hillary a jej matkou i sestrou. Hoci sme od nich vzdialené tisíce kilometrov, dokážem sa vžiť do ich situácie a ich príklad viery, lásky a vytrvalosti pre mňa veľa znamená.

T. Y., Ghana

Potrat — iba zdanlivé riešenie problémov (Jún 2009) Ďakujem Vám za túto sériu článkov o potrate. Keď som mala niečo vyše 20 rokov, rozhodla som sa ísť na potrat, čo dosiaľ trpko ľutujem. Keby som teraz nepoznala pravdu, bola by som zúfalá. Som vďačná Jehovovi za nádej, ktorú mám, a za ten pocit, že mi odpustil.

Meno neuvádzame, Spojené štáty

Mladí ľudia sa pýtajú... Ako sa môžem vyrovnať so smrťou rodiča? (August 2009) Mám len 22 rokov a smrť môjho otca bola veľmi rýchla a nečakaná. Bola som úplne zdrvená. Ako sa písalo v článku, bude mi chýbať to, že nebude pri najdôležitejších udalostiach v mojom živote. Od jeho smrti ubehli už tri roky a ešte stále je pre mňa náročné žiť bez neho. I tak ma však tento článok veľmi utešil. Hoci bolo pre mňa ťažké uplatniť uvedené návrhy na to, ako sa s tým vyrovnať, pomohlo mi to. Ďakujem Vám za Vašu vynikajúcu prácu.

N. P., Francúzsko