Osamelosť — aké sú príčiny

OSAMELOSŤ nie je to isté čo samota. Ako uvádza jeden slovník, osamelosť „väčšinou znamená, že človek je izolovaný od druhých, hoci túži po spoločnosti“. No samota podľa tohto slovníka môže znamenať stav, keď „niekto úmyselne... nie je v spoločnosti druhých“.

Teda samota môže byť niekedy vítaná. Mnohí ju vyhľadávajú vtedy, keď sa chcú modliť alebo rozjímať, ako to robil aj Ježiš Kristus. (Matúš 14:13; Lukáš 4:42; 5:16; 6:12) Osamelosť je však bolestný pocit. Čo ho môže vyvolávať?

● Izolácia v preľudnených mestách

Vo veľkých mestách žijú blízko seba tisíce, až milióny ľudí. Je paradoxné, že toto prehustenie prispieva k osamelosti. Rušný život v meste môže viesť k tomu, že sa susedia mnohokrát ani nepoznajú. A tak obyvatelia miest žijú medzi neznámymi ľuďmi. Všadeprítomná nedôvera voči cudzím a túžba chrániť si súkromie má zrejme značný podiel na tom, že sa mnohí cítia vo veľkých mestách osamelo.

● Neláskavé zaobchádzanie so zamestnancami

Spôsob, akým sú ľudia riadení vo veľkých firmách a organizáciách, vyvoláva v zamestnancoch bez ohľadu na ich pracovnú pozíciu pocit osamelosti a neschopnosti. Často sú pod neustávajúcim tlakom a v strese.

 Okrem toho sústavné premiestňovanie zamestnancov v obrovských podnikoch vytvára ovzdušie neistoty, izolovanosti a osamelosti. V súvislosti so sériou samovrážd pracovníkov niektorých francúzskych firiem noviny International Herald Tribune uviedli, že vo Francúzsku majú mnohí zamestnanci pocit, že „pre rýchle ekonomické zmeny musia ísť za hranice svojich možností“.

● Neosobná komunikácia

Profesor Tecuro Saito z Japonska povedal: „Schopnosť komunikovať je zatláčaná do úzadia, lebo medzi ľudí sa stavajú mobilné telefóny a iné zariadenia.“ Austrálske noviny The Sunday Telegraph podali takúto správu: „Technika... vedie k tomu, že sa ľudia čoraz viac izolujú. Ľudia... si radšej mailujú alebo posielajú esemesky, než by sa rozprávali.“

Dvadsaťjedenročná Rachel, ktorá býva vo Francúzsku, vysvetlila, čo prispieva k jej pocitu osamelosti: „Zisťujem, že ľudia sa už tak nesnažia prísť za vami, lebo si myslia, že stačí, ak vám napíšu esemesku, e-mail alebo ak s vami četujú. Ja sa však potom cítim osamelejšia.“

● Zmena bydliska

Pre ekonomickú krízu sa viac ľudí sťahuje z miesta na miesto, aby si udržali alebo našli prácu. Zmenou bydliska ľudia opúšťajú susedov, priateľov, spolužiakov a niekedy aj rodinu. Potom sa cítia ako rastlina, ktorá bola presadená, ale ktorej korene zostali v starom črepníku.

Francis si spomína na to, aké mal pocity v deň, keď pricestoval z Ghany do Francúzska: „Jazyková bariéra, chladné počasie a to, že som nemal priateľov, vo mne vyvolávalo intenzívny pocit osamelosti.“

Behdžát hovorí, čo prežívala, keď prišla do Anglicka ako imigrantka: „Bolo pre mňa ťažké prispôsobiť sa novej kultúre. Mala som známych, ale nie blízkych priateľov či príbuzných, s ktorými by som sa mohla porozprávať a vyjadriť im svoje pocity.“

● Strata milovaného človeka

Smrť manželského druha hlboko zasiahne do života pozostalého partnera. Zvlášť to platí vtedy, keď ho dlhý čas pred smrťou opatroval. Veľakrát sa dostavia pocity úplnej prázdnoty.

Ovdovená Fernande z Paríža opisuje, čo prežíva: „Najťažšie je pre mňa to, že sa nemôžem zveriť svojmu najlepšiemu priateľovi, manželovi.“ Anny hovorí, že manžel jej chýba zvlášť vtedy, keď má urobiť dôležité rozhodnutie týkajúce sa zdravotných problémov a iných záležitostí.

 ● Rozvod, rozluka, slobodný stav

S rozvodom a rozlukou väčšinou prichádza osamelosť a pocity zlyhania. Zvyčajne najviac trpia deti, omnoho viac, ako sa kedysi predpokladalo. Niektorí odborníci sú presvedčení, že u detí rozvedených rodičov je väčšia pravdepodobnosť, že sa budú cítiť v dospelosti osamelé.

Tí, ktorí sú slobodní, lebo si nevedia nájsť vhodného manželského partnera, bežne mávajú obdobia, keď sa cítia sami. Tieto pocity sa môžu ešte zintenzívniť, keď druhí utrúsia netaktné poznámky typu: „Nebolo by ti lepšie, keby si sa vydala (oženil)?“

Aj rodičia, ktorí vychovávajú deti bez pomoci partnera, sa cítia osamelí. Rodičovstvo so sebou prináša nielen radosti, ale i starosti a oni si s nimi musia poradiť sami.

● Pokročilý vek a neskúsenosť mladých

Starší ľudia sa veľa ráz cítia osamelí, a to aj vtedy, keď ich príbuzní nezanedbávajú. Rodina a priatelia ich možno z času na čas navštívia. No ako je to v dňoch či týždňoch, keď za nimi nikto nepríde?

Na druhej strane aj mladí ľudia sa veľakrát cítia osamelo. U mnohých sa vytvorí závislosť od foriem zábavy, ktorým sa venujú sami, ako je pozeranie televízie, hranie videohier a trávenie nespočetných hodín pri počítači.

Dá sa niečo robiť proti tomuto rozmáhajúcemu sa trendu? Ako môže človek prekonať osamelosť?

[Zvýraznený text na strane 5]

„Jazyková bariéra, chladné počasie a to, že som nemal priateľov, vo mne vyvolávalo intenzívny pocit osamelosti“