Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Podľa jedného výskumu asi 10,3 percenta sexuálne aktívnych mužov v Brazílii vo veku od 15 do 64 rokov, malo v posledných 12 mesiacoch pohlavný styk prinajmenšom s jednou osobou, s ktorou sa zoznámili cez internet. (BRAZÍLSKE MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA)

Severný ľadový oceán bol veky pokrytý rozsiahlou ľadovou pokrývkou, ktorá bola až 80 metrov hrubá. Teraz sa tento „mnohoročný ľad... takmer úplne roztopil. Je to nečakaný zvrat, vďaka ktorému bude jednoduchšie plaviť sa severnými námornými trasami.“ ​(SPRAVODAJSKÁ AGENTÚRA REUTERS, KANADA)

Moskva a Vatikán ohlásili nadviazanie plnohodnotných diplomatických vzťahov. (RIA NOVOSTI, RUSKO)

Najvyšší africký vrch Kilimandžáro „prišiel v rokoch 2000 až 2007 o 26 percent ľadovej pokrývky“. (DAILY NATION, KEŇA)

Individualizmom k depresii?

Londýnske noviny Daily Telegraph prinášajú správu, že podľa výskumníkov je Británia „najindividualistickejšou spoločnosťou na svete, v ktorej je jednotlivec nadraďovaný nad skupinu“. V inej štúdii sa zistilo, že Briti patria k národom, v ktorých je najviac prípadov depresie a úzkosti. Niektorí vedci sú presvedčení, že jedno s druhým súvisí. Isté štúdie porovnávali spoločenstvá, ktoré sú typické pre západný svet, so spoločenstvami v Číne a na Taiwane. V nich sa kladie väčší dôraz na spoločenský súlad, nie na jednotlivca, a to ľudí zjavne chráni pred duševnými ťažkosťami. „Sebecká spoločnosť [na Západe]... spôsobuje, že trpíme depresiou,“ uvádzajú spomínané noviny.

Švédska cirkev a manželstvá homosexuálov

Švédska luteránska cirkev schválila v októbri 2009 cirkevné sobáše homosexuálov. Toto rozhodnutie bolo reakciou na zákon o manželstvách bez rozdielu pohlavia, ktorý švédsky parlament prijal niekoľko mesiacov predtým. „Z toho vyplýva, že švédska cirkev je jedna z prvých veľkých cirkví na svete, ktorá sa odklonila od tradičného chápania manželstva ako zväzku muža a ženy,“ píše sa v novinách Dagens Nyheter.

V akom jazyku plačú bábätká?

Tím vedcov z Würzburskej univerzity v Nemecku zistil, že u bábätiek sa už druhý deň po narodení prejavuje melodika ich materinského jazyka. Zaznamenával plač 30 francúzskych a 30 nemeckých novorodencov, pričom analyzoval frekvenciu, melódiu a výšku ich plaču. Plač francúzskych bábätiek sa zväčša začínal nižšími tónmi a postupne naberal na výške, zatiaľ čo plač nemeckých bábätiek sa začínal vo vyššej polohe a potom klesal. V oboch prípadoch to odrážalo typickú melódiu jazyka ich rodičov. To vedie vedcov k presvedčeniu, že základy jazyka sú položené už v lone matky a reč dieťaťa sa začína plačom v prvých dňoch života.