Najobávanejšia choroba 19. storočia

Písal sa rok 1854 a v Londýne znovu vyčíňala cholera, črevná choroba prejavujúca sa silnými hnačkami a dehydráciou. Mala desivo rýchly priebeh. Mnohí ráno vstali zdraví a večer už neboli medzi živými. Nikto nevedel, ako chorých liečiť.

BOLA to najobávanejšia choroba storočia a jej príčina zostávala zahalená tajomstvom. Niektorí si mysleli, že sa prenáša zapáchajúcim vzduchom šíriacim sa z hnijúcich látok biologického pôvodu. A nie div, keďže z rieky Temža pretekajúcej Londýnom sa niesol hrozný zápach. Bol zdrojom tejto choroby páchnuci vzduch?

Už päť rokov predtým lekár John Snow vyslovil domnienku, že za choleru nemôže zamorený vzduch, ale znečistená voda. Iný lekár, William Budd, bol presvedčený, že chorobu prenášajú živé organizmy podobné plesniam.

Keď v roku 1854 vypukla epidémia, John Snow si svoju teóriu overoval. Všímal si tých, ktorí sa nakazili v londýnskej štvrti Soho. ‚Čo majú spoločné?‘ kládol si otázku. Na základe svojho bádania dospel k prevratnému objavu. Všetci z tejto štvrte, ktorí sa nakazili cholerou, pili vodu z rovnakého pouličného čerpadla. Voda však bola znečistená splaškami, ktoré boli zdrojom cholery! *

V tom istom roku bol dosiahnutý ďalší míľnik v medicíne, keď taliansky vedec Filippo Pacini publikoval prácu, v ktorej popísal organizmus spôsobujúci choleru. No väčšina jeho výskumov, ako aj výskumov Snowa a Budda, zostala nepovšimnutá. Cholera vyčíňala ďalej až do roku 1858.

„Hrozný zápach“

Parlament sa nehrnul vybudovať novú kanalizáciu, aby bola Temža čistejšia. Veci sa však pohli dopredu, keď v lete 1858 nastali neúnosné horúčavy. Popri Dolnej snemovni sa z rieky šíril taký zápach, že politici museli vyvesiť závesy napustené dezinfekč ným prostriedkom, aby ho ako-tak prerazili. „Hrozný zápach“, ako to ľudia nazývali, podnietil parlament k činu. Za 18 dní bol vydaný príkaz na výstavbu novej kanalizácie.

Boli postavené obrovské odtoky, aby splašky nemohli preniknúť do rieky a aby boli odvedené na východ od Londýna, kde sa za odlivu vypúšťali do mora. Situácia sa výrazne zmenila k lepšiemu. Len čo bol celý Londýn napojený na tento nový systém, epidémie cholery sa stali vecou minulosti.

Teraz bolo úplne jasné, že choleru nespôsoboval páchnuci vzduch, ale kontaminovaná voda a potraviny. A bolo tiež zrejmé, ako sa pred ňou chrániť — dobrými hygienickými opatreniami.

Zákon, ktorý predstihol dobu

Tisícročia pred tým, ako cholera vyčíňala v Londýne, vyviedol Mojžiš izraelský národ z Egypta. Hoci asi 40 rokov putovali pustatinou Sinaj, nesužovala ich cholera ani iné epidémie. Ako je to možné?

Národ dostal príkaz zahrabávať výkaly na vyhradenom mieste mimo tábora, aby sa neznečistili vodné zdroje a územie, kde bývali. Je zaznamenaný v Biblii a znie takto:

„Za táborom budeš mať miesto, kde budeš vykonávať telesnú potrebu. Vo svojom náradí budeš mať lopatku a prv než si vonku kvokneš, vykopeš ňou jamku a výkal zahrabeš.“ ​(5. Mojžišova 23:12, 13; 23:13, 14, „Slovenský ekumenický preklad“)

Tento jednoduchý príkaz chránil Izraelitov pred chorobami, ktoré sužovali okolité  národy. Podobné hygienické postupy zachraňujú ľuďom život aj dnes. * Pouvažujte o nasledujúcom príklade.

„Nikdy u nás nevypukla epidémia“

V 70. rokoch minulého storočia boli Jehovovi svedkovia v Malawi prenasledovaní a mnohí museli z krajiny utiecť. Útočisko našli v susednom Mozambiku, kde vyše 30 000 mužov, žien a detí bývalo v 10 utečeneckých táboroch. Tie sú povestné chorobami prenášanými vodou. Ako sa svedkom darilo v týchto podmienkach?

Lemon Kabwazi patril k 17 000 obyvateľom najväčšieho tábora v Mlangeni. Spomína si: „V tábore sa vždy udržiavala čistota. Latríny sme mali vykopané za táborom a nikto si nesmel vykopať v tábore vlastnú. Aj jamy na odpad sme vyhĺbili za táborom. Dobrovoľníci mali na starosti všetky stránky hygieny, napríklad dbali o čistotu vody načerpanej zo studní vykopaných v inej oblasti mimo tábora. Hoci nás bolo veľa pokope, držali sme sa biblických noriem týkajúcich sa hygieny a nikdy u nás nevypukla epidémia ani nikto nikdy netrpel cholerou.“

Žiaľ, v niektorých častiach sveta ľudia ani dnes nemajú vo svojich príbytkoch zabezpečenú vhodnú kanalizáciu. Choroby prenášané výkalmi si každý deň vyžiadajú daň v podobe životov asi 5 000 detí.

Hoci cholere a iným chorobám sa dá predísť a úsilie zabezpečiť hygienické zariadenia už prinieslo vynikajúce výsledky, Biblia predkladá vyhliadku na blížiaci sa čas, keď budú odstránené všetky choroby. V Zjavení 21:4 sa píše, že za vlády Božieho Kráľovstva „smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. Biblia sľubuje, že v tom čase „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ ​(Izaiáš 33:24)

O tom, čo Božie Kráľovstvo spraví pre ľudstvo, sa viac dozviete v 3. a 8. kapitole knihy Čo učí Biblia?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 21]

Rieka Temža pretekajúca Londýnom bola znečistená splaškami, ktoré boli zdrojom cholery, čo zachytávajú mnohé dobové ilustrácie

[Obrázok na strane 22]

Viac než 30 000 mužov, žien a detí bývalo v Mozambiku v desiatich utečeneckých táboroch, v ktorých sa vždy udržiavala čistota

[Pramene ilustrácií na strane 20]

Smrť na Temži: © Mary Evans Picture Library; mapa: University of Texas Libraries