Vitajte u „kráľa hodín“

KEĎ v roku 1834 ľahol Westminsterský palác popolom, britskí politici vyhlásili súťaž o najlepší návrh novej budovy parlamentu. Víťazom bol sir Charles Barry s návrhom bohato zdobeného paláca v gotickom štýle, ktorého súčasťou bola aj impozantná štvorhranná hodinová veža. Úrad verejných prác zadal zákazku na „kráľa hodín, najväčších hodín, aké kedy svet videl“.

Tieto slávne vežové hodiny patria k najvyhľadávanejším londýnskym atrakciám a ich typická zvonkohra je známa na celom svete. Nazývajú sa Big Ben, ale pôvodne sa tak nazýval len ich najväčší zvon. Sú skutočným majstrovským dielom.

Neľahká úloha

Práce na 96-metrovej hodinovej veži sa začali v roku 1843. O tri roky sa už hľadal remeselník schopný zostrojiť také hodiny, ktoré by nemali odchýlku väčšiu ako jedna sekunda za hodinu. To však ani zďaleka nebola ľahká úloha. Vo vysokej otvorenej veži mali byť ručičky vystavené vetru, snehu a ľadu, ako aj sadajúcim holubom. To všetko malo vplývať na hodinové kyvadlo, ktorého pravidelný kyv bol nevyhnutný na presné meranie času. Kým sa odborníci dohadovali, ako tieto ťažkosti vyriešiť, hodinár Edmund Beckett Denison prišiel s návrhom, ktorý sa dal zrealizovať. Úlohou zostrojiť hodiny podľa jeho  projektu bol poverený istý popredný majster hodinár.

O dva roky boli hodiny hotové, ale museli odpočívať v dielni ešte ďalších päť rokov, kým nebude dostavaná veža. Za ten čas Denison vynašiel spôsob, ako ochrániť kyvadlo pred vonkajšími vplyvmi, a tak zaistiť presnosť hodín.

Zrod Big Benu

Po zhotovení hodinového stroja sa ešte museli vyrobiť zvony. V zlievarni na severovýchode Anglicka odliali zvon, ktorý mal odbíjať celú hodinu. Bol oveľa väčší, než sa pôvodne plánovalo, a vážil vyše 16 ton! Bol taký ťažký, že poškodil palubu lode, ktorá ho mala previezť do Londýna. Nakoniec ho však predsa len odviezla. Po vylodení ho naložili na voz vyrobený špeciálne na túto príležitosť, ktorý ťahalo 16 bielych koní. Potom ho zavesili na konštrukciu pred parlamentom, kde mohol byť skúšaný.

Mnohé veľké zvony majú meno. Tento obrovský zvon bol pomenovaný Big Ben. Prečo práve takto? To nevie s istotou povedať nik.  Niektorí tvrdia, že meno dostal podľa sira Benjamina Halla, muža úctyhodných rozmerov, ktorý pracoval v parlamente. Iní sú presvedčení, že bol nazvaný podľa Benjamina Caunta, v tých časoch slávneho boxera v ťažkej váhe. Či je pôvod mena Big Ben taký, alebo onaký, teraz sa ním už neoznačuje iba samotný zvon, ale celá veža aj s hodinami.

Opakované prasknutie zvona

Prvé kladivo, ktorým sa udieralo na Big Ben, vyzeralo príliš ľahké, takže bolo nahradené iným, 660-kilogramovým kladivom. Po niekoľkých mesiacoch skúšok sa však stalo čosi nečakané. Zvon praskol tak, že sa nedal opraviť. Odmontovali ho, roztavili a odliali nový, ktorý vážil 13,7 tony. A tak ľudia opäť naplnili ulice, aby sledovali, ako sa na voze vezie k budove parlamentu nový zvon.

O niekoľko mesiacov bola veža prichystaná, aby sa do nej mohol Big Ben osadiť. Viacero skupín chlapov neúnavne pracovalo, aby ho vytiahli do zvonice. Nakoniec sa tento obrovský zvon pripojil k štyrom menším, ktoré mali ohlasovať štvrťhodiny. Potom sa do veže namontoval ťažký hodinový stroj a „kráľ hodín“ konečne mohol začať odratúvať čas. Aspoň to tak vyzeralo.

V júli 1859 začal Big Ben odbíjať každú celú hodinu. Ale radosť netrvala dlho. Začiatkom októbra veľký zvon opäť pukol. Jeho vybratie z veže neprichádzalo do úvahy. Preto ho robotníci otočili o štvrť otáčky, aby kladivo nebilo po pukline. V snahe zabrániť ďalšiemu poškodeniu sa namontovalo ľahšie kladivo. Do troch rokov bol Big Ben znova v prevádzke! Prasknutý je však stále, čo počuť v jeho typickom zvuku.

Historické míľniky

V roku 1924 britská rozhlasová a televízna spoločnosť BBC natrvalo umiestnila do hodinovej veže mikrofón a začala pravidelne vysielať zvonkohru Big Benu ako časové znamenie pre celú krajinu. O osem rokov mohli toto znamenie počúvať aj všetci ostatní v Britskom spoločenstve národov. Dnes BBC vysiela zvučné tóny Big Benu do celého sveta.

Hodiny i zvony prežili aj bombardovanie cez druhú svetovú vojnu, ale v roku 1976 únava materiálu v bicom mechanizme viedla k mechanickej chybe, pre ktorú bola zničená väčšina hodinovej strojovne. Veľkému zvonu sa však nič nestalo a o niekoľko týždňov opäť odbíjal čas. Trvalo deväť mesiacov, kým sa hodiny znovu uviedli do prevádzky.

Hodiny Big Ben boli nejaký čas najväčšie na svete a dosiaľ sú to najpresnejšie mechanické hodiny, ktoré slúžia verejnosti. Ich typická melódia sa často kopíruje, takže ju v mnohých krajinách možno počuť z malých i veľkých hodín. Niet sa čo čudovať, že sa stali symbolom Anglicka i jeho hlavného mesta. Právom sa dá povedať, že Big Ben je „kráľom hodín“!

[Rámček/obrázky na strane 18]

ABY ŠLI PRESNE

Trikrát týždenne vyjde údržbár po 300 schodoch kamenného točitého schodiska, aby ručne navinul lano, na ktorom visí ťažké závažie poháňajúce hodinový stroj. Skontroluje tiež, či hodiny idú presne. Štvormetrové kyvadlo sa kýve v dvojsekundových intervaloch. Na malej vyčnievajúcej obrube pri vrchnej časti kyvadla leží niekoľko starých pencí a polpencí. Keď hodiny meškajú, údržbár tam mincu pridá. Keď idú dopredu, jednu odoberie.

[Obrázok]

Staré pence prispievajú k tomu, aby hodiny išli presne

[Pramene ilustrácií]

Naťahovanie hodín: AP Photo/​Lefteris Pitarakis; mince na obrube: fotografie, na ktoré má autorské práva parlament, sú uverejnené s jeho dovolením

[Obrázok na strane 19]

Veľký 13,7-tonový zvon (Big Ben) odbíja celú hodinu

[Prameň ilustrácie]

Popperfoto/​Getty Images