„Bol som vychovaný ako ateista“

PROFESOR František Vyskočil z Karlovej univerzity v Prahe je vo svete známy svojím výskumom v oblasti neurofyziológie. Kedysi bol ateistom, no teraz je hlboko veriacim človekom. V rozhovore pre Prebuďte sa! vysvetlil, čo ho priviedlo k tomu, že začal veriť v Boha.

Čo ste si mysleli o náboženstve, keď sa začala vaša vedecká kariéra?

Bol som vychovaný ako ateista. Môj otec si často robil žarty z duchovných. Vysokú školu, kde som študoval biológiu a chémiu, som ukončil v roku 1963. Ako študent som bol presvedčený, že evolučná teória je vysvetlením rôznorodosti života.

Povedzte nám niečo o svojej vedeckej činnosti.

V mojej postdoktorandskej práci som sa zaoberal výskumom chemických a elektrických vlastností nervových synáps. Skúmal som aj neuróny a membránové pumpy, zaoberal som sa transplantáciami a hľadal spôsoby, ako znížiť negatívnu reakciu organizmu na lieky. Mnohé zistenia boli publikované a niektoré články sa zaradili medzi vedeckú klasiku. Časom som sa stal členom Učenej spoločnosti Českej republiky, ktorej členovia sú vyberaní inými vedcami. Po Nežnej revolúcii v novembri a decembri 1989 som sa stal profesorom na Karlovej univerzite a dostal som povolenie cestovať na západ, kde som sa stretol s kolegami, pričom niektorí sú nositeľmi Nobelovej ceny.

Uvažovali ste niekedy o Bohu?

V istom zmysle áno. Občas som sa čudoval, prečo toľko vysoko vzdelaných ľudí vrátane niektorých profesorov, ktorí ma učili, verí v Boha, hoci to nehovorili nahlas, aby im komunisti nerobili problémy. Z môjho pohľadu však bol Boh ľudským výmyslom. Poburovali ma aj zverstvá, ktoré sa diali v mene náboženstva.

Čo zmenilo váš pohľad na evolúciu?

O evolúcii som začal pochybovať, keď som skúmal synapsy. Hlboko na mňa zapôsobilo, aké obdivuhodne komplikované sú tieto zdanlivo jednoduché spojenia medzi nervovými bunkami. Rozmýšľal som: ‚Ako by mohli synapsy a genetický program, ktorým sa riadia, byť výsledkom slepej náhody?‘ Vôbec to nedávalo zmysel.

 Potom som sa začiatkom 70. rokov zúčastnil prednášky jedného slávneho ruského vedca a profesora. Vyhlásil, že živé organizmy nemôžu byť výsledkom náhodných mutácií a prírodného výberu. Ktosi v hľadisku sa opýtal, kde teda máme hľadať odpoveď. Profesor vytiahol zo saka malú ruskú Bibliu, dvihol ju a povedal: „Prečítajte si Bibliu, hlavne správu o stvorení v 1. Mojžišovej.“

Neskôr som sa ho vo vstupnej hale opýtal, či to s tou Bibliou myslel vážne. Povedal mi niečo v tomto zmysle: „Jednoduchá baktéria sa dokáže deliť asi každých 20 minút a skladá sa zo stoviek rozličných bielkovín, pričom každá bielkovina je zložená z 20 druhov aminokyselín zoskupených do reťazcov, v ktorých sú ich stovky. Keby sa baktéria bola mala vyvinúť užitočnými mutáciami, ktoré by nastali v jednom okamihu, bolo by to trvalo oveľa, oveľa dlhšie ako tri či štyri miliardy rokov, čo je toľko, koľko je podľa mnohých vedcov na zemi život.“ Mal pocit, že biblická správa v 1. Mojžišovej je omnoho zmysluplnejšia.

Ako na vás zapôsobilo profesorovo vyjadrenie?

Jeho postreh i moje vlastné neodbytné pochybnosti ma podnietili, aby som sa o tejto téme porozprával s niekoľkými nábožensky založenými kolegami a priateľmi, ale to, čo vraveli, sa mi nezdalo presvedčivé. Potom som sa stretol s jedným farmakológom, Jehovovým svedkom. Tri roky mňa a moju manželku Emu učil z Biblie. Prekvapili nás dve veci. Prvou bolo, že tradičné „kresťanstvo“ má v skutočnosti s Bibliou len málo spoločného. A druhou, že aj keď Biblia nie je vedecká kniha, to, čo sa v nej píše, je v súlade s dokázanými vedeckými objavmi.

Bráni vám nové presvedčenie vo vedeckej práci?

Vôbec nie. Každý dobrý vedec, nech verí čomukoľvek, musí byť v čo najväčšej miere objektívny. Moja nová viera však zmenila mňa. V prvom rade ma podnietila nebyť príliš sebavedomý, neprimerane súťaživý a nezdravo hrdý na svoje vedecké úspechy, ale byť vďačný Bohu za akékoľvek schopnosti, ktoré azda mám. A potom, obdivuhodné konštrukčné riešenia, ktoré pozorujem v prírode, nepripisujem slepej náhode, ale tak ako značný počet vedcov, aj ja sa pýtam: ‚Ako to Boh urobil?‘

[Zvýraznený text na strane 9]

Tak ako značný počet vedcov, aj ja sa pýtam: ‚Ako to Boh urobil?‘