Pochovala veda Boha?
Pochovala veda Boha?
BRITSKÝ filozof Antony Flew bol medzi ateistami veľmi váženou osobou celých 50 rokov. Jeho spis „Teológia a falzifikácia“ z roku 1950 „sa stal najvydávanejšou filozofickou publikáciou [20.] storočia“. V roku 1986 bol Flew označený za „najhĺbavejšieho súčasného kritika teizmu“ (viery v Boha alebo v bohov). A tak mnohých šokovalo, keď v roku 2004 vyhlásil, že zmenil názor.
Čo Flewa podnietilo k tejto zmene? Jedným slovom, veda. Dospel k presvedčeniu, že vesmír, prírodné zákony a samotný život nemohli vzniknúť akousi náhodou. Bol to rozumný záver?
Odkiaľ sa vzali prírodné zákony?
Fyzik a spisovateľ Paul Davies poznamenáva, že veda odviedla vynikajúcu prácu vo vysvetľovaní fyzikálnych javov, ako je napríklad dážď. Ale hovorí: „Čo sa týka... otázok typu: Prečo sa všetko v prírode riadi zákonmi? situácia už nie je taká jasná. Jednotlivé vedecké objavy nie sú veľkou pomocou pri odpovedi na tento druh otázok. Mnohé veľmi závažné otázky, staré ako sama civilizácia, zostali nezodpovedané a trápia nás dodnes.“
„Podstatné nie je ani tak to, že v prírode sa vyskytujú určité zákonitosti,“ napísal Flew v roku 2007, „ale že tieto zákonitosti sú matematicky presné, všeobecne platné a vzájomne prepojené. Einstein o nich hovoril ako o ‚vtelenom rozume‘. Mali by sme si položiť otázku, ako sa stalo, že v prírode je všetko takto usporiadané. Kládli si ju vedci od Newtona cez Einsteina po Heisenberga — a mali na ňu odpoveď. Bola ňou Božia myseľ.“
Áno, je to tak. Veľa mimoriadne vážených vedcov nepovažuje za nevedecké veriť v inteligentnú Prvotnú príčinu. Naopak, tvrdiť, že vesmír, zákony v ňom a život vznikli z ničoho nič, je intelektuálne neuspokojivé. Každý deň sa presviedčame, že akékoľvek zariadenie, zvlášť keď je mimoriadne zložité, má svojho výrobcu.
Čomu sa rozhodnete veriť?
Noví ateisti síce radi vztyčujú nad svojím táborom vlajku vedy, ale pravda je taká, že ani ateizmus, ani teizmus sa neopiera iba o vedu. Oba svetonázory si vyžadujú vieru: ateizmus
v bezúčelnú, slepú náhodu, teizmus v inteligentnú Prvotnú príčinu. Podľa Johna Lennoxa, profesora matematiky na Oxfordskej univerzite v Anglicku, noví ateisti sa usilujú vytvoriť dojem, že „všetky náboženské predstavy sú slepou vierou“. Lennox dodáva: „Musíme veľmi zdôrazniť, že sa mýlia.“ Otázka preto znie: Čia viera obstojí v skúške? Viera ateistu alebo viera nábožensky založeného človeka? Zamyslite sa napríklad nad otázkou pôvodu života.Evolucionisti ochotne uznávajú, že pôvod života zostáva zahalený tajomstvom, hoci jestvuje veľa vzájomne si odporujúcich teórií. Popredný zástupca nových ateistov Richard Dawkins vyhlasuje, že z titulu obrovského množstva planét, ktoré vo vesmíre nepochybne sú, sa skôr či neskôr život musel kdesi objaviť. Ale mnohí renomovaní vedci si tým nie sú takí istí. Profesor John Barrow z Cambridgeskej univerzity vraví, že viera v „evolúciu života a mysle“ sa dostáva „do slepej uličky v každom štádiu. V zložitom a nehostinnom prostredí je toľko dôvodov, prečo by sa životu nepodarilo vyvinúť, že by bolo absolútne arogantné predpokladať, že stačí mať k dispozícii dosť uhlíka a dosť času a všetko je možné.“
Pamätajte tiež na to, že život nie je len zmes chemických prvkov. Závisí od mimoriadne zložitého typu informácie, ktorá je zakódovaná v DNA. Preto keď hovoríme o pôvode života, hovoríme aj o pôvode biologickej informácie. Čo je jediným známym zdrojom informácií? Jednoducho povedané, inteligencia. Mohla by súhra náhod vytvoriť komplexnú informáciu, napríklad počítačový program, algebrickú rovnicu, encyklopédiu alebo hoci aj recept na koláč? Samozrejme, že nie. A spomínané príklady sa dômyselnosťou a efektívnosťou ani zďaleka nepribližujú informáciám nachádzajúcim sa v genetickom kóde živých organizmov.
Šťastie ako Prvotná príčina — je to vedecké?
Paul Davies vysvetľuje, že podľa ateistov „vesmír je taký, aký je, nech už to znie akokoľvek tajomne. Jednoducho sa stalo, že umožnil vznik života.“ Tvrdia, že „keby to bolo inak, neboli by sme tu a nedohadovali sa o tom. Vo vesmíre možno je a možno nie je hlboký vnútorný súlad, ale nebol naprojektovaný, nemá účel a nijaký význam — prinajmenšom nie taký, ktorý by nám dával zmysel.“ Davies uvádza: „Výhodou tohto postoja je, že je ľahké pridŕžať sa ho — také ľahké, že môže slúžiť ako pohodlná výhovorka, prečo sa touto témou nezaoberať.“
Molekulárny biológ Michael Denton vo svojej knihe Evolution: A Theory in Crisis (Evolúcia: Teória v kríze) prišiel k záveru, že evolučná teória „sa vo svojej podstate podobá skôr na stredovekú astrológiu než na serióznu... vedeckú teóriu“. A o Darwinovej teórii sa vyjadril ako o jednom z najväčších mýtov našich čias.
Je jasné, že dovolávať sa šťastnej náhody ako Prvotnej príčiny zaváňa mýtom. Predstavte si takúto situáciu: Archeológ nájde drsný kameň, ktorý je viac-menej hranatý. Možno si povie, že taký tvar je náhoda, čo by bolo rozumné. Ale neskôr nájde iný kameň, ktorý vyzerá ako busta človeka, a to až do tých najmenších detailov. Hebrejom 3:4) Súhlasíte s týmto vyjadrením?
Pripíše jeho tvar náhode? Nie. Logicky príde k záveru: niekto to urobil. Podobná logika sa používa i v Biblii vo výroku: „Každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“ (Profesor Lennox uvádza: „Čím viac sa dozvedáme o vesmíre, tým sa zdá uveriteľnejšie, že najlepším vysvetlením toho, prečo sme tu, je hypotéza, že existuje Stvoriteľ, Boh, ktorý navrhol vesmír s istým cieľom.“
Žiaľ, dnes sa v Božom mene koná veľa zla, čo neraz podkopáva vieru ľudí v Boha. Výsledkom je, že niektorí prichádzajú k záveru, že svet bez náboženstva by bol lepší. Čo si myslíte vy?