Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Úchvatná elegancia a krása

Úchvatná elegancia a krása

Úchvatná elegancia a krása

„Kone som si zamiloval na prvý pohľad. Sú nádherné a svojou eleganciou jedinečné.“ ​(TOMASZ, ŠĽACHTITEĽ KONÍ)

MNOHO ľudí považuje kone za najkrajšie zvieratá. Páčia sa im pre svoju eleganciu a nespútanú energiu zjavnú, keď sa vzpínajú na zadné, keď hrabú kopytami, keď hrdo fŕkajú či keď odvážne vyrazia z miesta. Kone sú naozaj nádherné tvory.

V priebehu stáročí bolo v rozličných klimatických pásmach a typoch krajiny vyšľachtených mnoho plemien koní. Za jedno z najkrajších sa považuje čistokrvný arabský kôň. Je temperamentný a jeho vitalita, rýchlosť, výdrž a inteligencia z neho robí vhodného koňa na šport.

Možno bude pre vás zaujímavosťou, že chov týchto energických tátošov má bohatú tradíciu aj v strednej Európe, v Poľsku. V tejto krajine majú predkov niektoré araby s najlepším rodokmeňom vysoko hodnotené chovateľmi a šľachtiteľmi. Prečo je to tak? Túto, ako aj ďalšie otázky sme položili chovateľom koní a uznávaným odborníkom v tejto oblasti.

Čo o tomto plemene vravia nadšenci

Na začiatok zistime niečo o čistokrvnom arabovi. Toto plemeno sa vždy spája s Blízkym východom. Šľachtiteľ koní Tomasz z Poľska objasňuje: „Beduínske kmene celé stáročia zušľachťovali arabského koňa a chránili jeho čistotu. Vďaka prísnemu výberu a precíznej starostlivosti šľachtiteľov vzniklo cenené arabské plemeno. Tieto kone bývajú sivé, hnedé alebo gaštanové a občas aj čierne.“

Żaneta, zanietená chovateľka arabských koní, hovorí: „Sú mimoriadne krásne a považujú sa za najčistejšie a najstaršie konské plemeno.“ Známe sú nielen živým temperamentom, ale aj odvahou a výdržou. Vďaka silným pľúcam v širokom, hlbokom hrudníku sú ideálne na dlhé jazdy.

Z Arábie do Poľska

„Ako sa vlastne araby dostali do Poľska?“ pýtame sa Tomasza, ktorý vlastní žrebčín. „Prvé sa sem mohli dostať v 16. storočí v sprievode niektorého z kráľových vyslancov, ktorí často navštevovali sultánov dvor v Istanbule,“ hovorí. „Čo však vieme naisto, je, že začiatky šľachtenia v Poľsku siahajú do druhej polovice 18. storočia. Izabela Pawelecová-Zawadzká, špecialistka na šľachtenie arabských koní, vyzdvihuje úlohu grófa Wacława Rzewuského. Ten bol znalcom orientálnej kultúry a „stal sa iniciátorom a organizátorom výprav, ktoré dovážali kone z Arábie“. V rámci nich dopravili do Európy 137 čistokrvných koní.

Rzewuského húževnatosť a horlivosť viedla k tomu, že v roku 1817 bol v Janówe Podlaskom na východe Poľska založený prvý žrebčín s arabským plemenom. „Začiatky vyzerali sľubne. O kone sa starali vyškolení chovatelia,“ opisuje Tomasz. „Ale dve svetové vojny, ktoré vyčíňali priamo v srdci Európy, spustošili poľské žrebčíny. Väčšina koní uhynula, utiekla alebo ich rozkradli.“ No istý čas po skončení druhej svetovej vojny sa šľachtiteľský program podarilo obnoviť.

V súčasnosti sa arabské kone chovajú najmenej v 30 poľských žrebčínoch. Dvestoročná tradícia je zárukou najvyššej kvality. Tak sa Poľsko stalo jedným z najvýznamnejších stredísk chovu arabských koní. Každoročné prestížne prehliadky a dražby priťahujú zástupy odborníkov a nadšencov z celého sveta.

Každodenná starostlivosť o araba

Chov kvalitných koní s vynikajúcim rodokmeňom si od chovateľov vyžaduje dobre sa starať o ich potreby. Ďalšia majiteľka žrebčína Małgorzata hovorí: „K starostlivosti o araba treba pristupovať komplexne. Aby si tento temperamentný kôň udržal kondíciu a dobrý vzhľad, potrebuje vyvážené kŕmne dávky prispôsobené jeho potrebám. Zvláštnu opateru treba poskytovať kobylám vo vysokom stupni brezivosti.“ * Aké krmivo je pre araby najlepšie?

Małgorzata pokračuje: „Ráno kŕmime kone senom, v ktorom sú všetky potrebné výživné látky vrátane veľmi dôležitých vitamínov a minerálov. Zvlášť výživný je ovos zmiešaný s plevami a sekanou slamou; dobré sú aj jačmenné a pšeničné otruby. Ale kone si viac pochutia na niečom zelenom a šťavnatom — na tráve alebo na lucerne, ale aj na zemiakoch, mrkve a cvikle. V zime chovatelia často kupujú hotovú kŕmnu zmes bohatú na proteíny. V jedálnom lístku musia mať araby aj lízadlo, čo sú hrudy soli obsahujúce minerály a bylinky na stlmenie živého temperamentu. Treba však povedať, že ani to najlepšie seno či krmivo sa nevyrovná trávnatej paši. A ešte jedna vec: kone musia mať stále čistú vodu — špinavej sa ani len nedotknú.“

K správnej starostlivosti o arabské kone patrí aj nepretržitá pozornosť, ktorú treba venovať ich koži a srsti. Je potrebné pozorné čistenie, jemná masáž špeciálnymi kefami a hladenie rukou. To ale nie je všetko, ako vysvetľuje Tomasz: „Veľký význam má každodenné čistenie kopýt, lebo tým sa predchádza rakovine a rôznym iným chorobám. Mimoriadnu pozornosť musíme venovať ich očiam, nozdrám, pysku a ušiam.“ Żaneta dodáva: „Aby mohol byť kôň v dobrej kondícii a aby pôsobil elegantne, musí mať výbeh a tiež piesok, bahno alebo trávu, kde sa môže vyváľať. Keď je kôň po kluse alebo cvale spotený, treba ho prikryť prikrývkou a potom očistiť.“

Odborníci sa zhodujú v tom, že je veľmi dôležité byť citlivý na individuálne potreby každého koňa. Małgorzata to vyjadrila takto: „Verí sa, že araby majú šiesty zmysel — majú rady spoločnosť ľudí, ľudský dotyk a objatie. Tieto prejavy náklonnosti posilňujú dôveru koňa k jazdcovi. Časom sa mu stane bezvýhradne oddaným. Je známe, že araby radostne zaerdžia, keď sa na ne jazdec usmeje, objíme ich alebo im dá nejakú maškrtu, povedzme mrkvu či kocku cukru. Milovníci koní považujú starostlivosť o ne za niečo veľmi príjemné.“ Tomasz opisuje svoju vášeň pre kone takto: „Kone som si zamiloval na prvý pohľad. Sú nádherné a svojou eleganciou jedinečné. Ale získať si ich dôveru nie je ľahké. Trvalo mi to veľa rokov.“

Čo čaká kone v budúcnosti

Ľudí odnepamäti nadchýnala krása, rýchlosť, svižnosť, sila a inteligencia koní, zvlášť arabského plemena, a vytvorili si k nim jedinečné puto. Žiaľ, toto isté puto zneužili na odporné účely vo vojnách, v ktorých naposledy vydýchlo stovky koní. No za vlády Božieho Kráľovstva budú ľudia používať kone len na šľachetné účely, na chválu ich Stvoriteľa, Jehovu Boha.

[Poznámka pod čiarou]

^ 14. ods. Chovateľ môže rozhodnúť, kedy sa kobyla ožrebí. Môže byť žrebná každý rok, ale z času na čas jej dožičí prestávku. V priebehu bežných 25 až 30 rokov života privedie kobyla na svet 15 až 18 žriebät.

[Obrázok na strane 15]

Kobyla so žriebäťom

[Obrázky na strane 16]

Ku každodennej starostlivosti o araba patrí:

1. pozorné kefovanie kože a srsti

2. čistenie kopýt

3. prejavovanie náklonnosti

[Obrázok na strane 17]

Žrebce šantiace na snehu